Športové hry od nepamäti “odľahčovali” vážnosť rozličných životných napätí, preto boli a aj sú vyhľadávaným relaxom, ale aj kondičným “tréningom” pre športovcov, aj keď sa dnes až príliš zachádza do komerčnosti. Možno toto je dôvodom prečo sa často zachádza aj za hranicu morálnosti a telesného zdravia. Staré gladiátorské hry zachádzali až za hranicu ľudskosti a života, čo zodpovedalo vtedajšie pohanskej dobe. Časom sa šport viac “humanizoval” a do popredia sa dostali športy, ktoré sú viac o technike, šikovnosti, kondícií, či taktike. Čo do prevedenia sú ekonomický i morálne neutrálne, avšak hodnotu im dáva zámer, spôsob i využitie športu pre celkový rozvoj človeka. A tu som už pri vami spomínaných športoch…Box patrí k športom, v ktorom víťazi hrubá sila a dá sa považovať za šport na hrane, lebo aj tí ktorí ho praktizujú, často sa prejavujú násilne i v bežnom živote. Človek túži po víťazstvách, ale nesmú to byť víťazstva, ktoré sú zákerným zničením druhého. Nie som zástancom tohoto druhu športu a veľmi ťažko by mi bolo rozlíšiť niektoré údery z hľadiska zámeru ublížiť na zdraví. Ak by bolo “hlasovanie”, iste by som ho neodporučil medzi ostatné humánne športy. Iná je kulturistika, ktorá hovorí o kultúre tela, ktoré nemá byť výstavným exponátom, ale vždy pripraveným na záťaž. Aj tomuto druhu športu dáva hodnotový rozmer samotný zámer, ktorý vedie človeka k posilneniu zdravia a kondície, alebo iba k dokazovaniu si výnimočnosti. Lebo cvičiť len kvôli veľkosti svalov a “napchávať” sa rozličnou chémiou, to neslúži zdraviu a môže človeka viesť až k hriechu. Aj tu platia slová Písma: “Všetko smiem, ale nie všetko osoží… “/1Kor6,12/. Preto nechajme sa osloviť takými druhmi športov, ktoré nám prinesú osoh pre dušu i telo podľa zásady: “V zdravom tele, zdravý duch”.
+Milan.