Preosvietený vladyka, je veľmi užitočné, že sa venujete odpovediam na rôzne otázky. Ako dobrý pastier ukazujete tak starostlivosť o Vám zverených. Viem, že kňazi sú tiež len ľudia, no tým, že sú kňazmi, myslím, že by nemali odsudzovať tých, ktorí sú rozvedení, hlavne v takých prípadoch, keď ide o týranie v rodine – či už fyzické alebo psychické ( konkrétna skúsenosť) . Skôr hľadať spôsob ako ich znova začleniť do cirkvi. Hlavne na dedine, kde kňaz patrí medzi mienkotvorné osoby, to spôsobuje dosť vážne problémy. Psychológiu, ktorú kňazi ovládajú by nemali používať na manipuláciu ale skôr na pomoc. Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí a trpiaci. Rozvod je dosť traumatizujúca, ťažká a boľavá záležitosť pre celú rodinu, preto nie je dobré keď trpiaci dostáva ranu aj z tej strany, kam sa utieka po pomoc, a je odsunutý do najposlednejšieho kúta cerkvi. Ďakujem za Váš názor.

Kňaz nemá nijaké právo odsudzovať iných, ale s osobným vedomím vlastnej hriešnosti má rovnako prijímať aj ostatných “hriešnikov”, či už sú rozvedení, alebo nie. Lebo ako ste správne napísali: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí” /Mt 9,12 /. A tými sme my všetci ľudia zasiahnutí dedičným hriechom. Preto Svätý Otec František zdôrazňuje potrebu prijímať s láskou každého rovnako, kto sa na Cirkev obracia, hoci aj pri taktnom upozornení, že sa musia rešpektovať cirkevno – právne predpisy, ktoré kňazovi nedovoľujú všetko, čo by veriaci na ňom požadovali. Ale to sa má diať v rámci láskavého dialógu a s vysvetlením, že cirkev sa nikoho nezrieka a každý pokrstený je v nej doma.

Verím, že vami opísaných “sebavedomých ” a netaktných kňazov nebude veľa a každý pokrstený si nájde v Cirkvi svoje miesto, kde bude kňazom zapojený do úlohy, ktorá je mu vlastná.

+Milan.