Pochválen buď Ježiš Kristus, Vladyka Milan, posledný čas sa facebookom šíria rôzne modlitby, ktoré sú síce pekné, ale keďže sa riadim heslom – Verím iba Bohu, modlitby si overujem a veľakrát prídem na to, že sú z posolstiev Márie Božieho milosrdenstva, označovanej ako falošnej írskej vizionárky… ako kresťanka si pokladám za povinnosť upozorniť, že to nie je schválené cirkvou a pochádzajú zo zdroja, ktorý nie je dôveryhodný, no miesto vďaky sa mi dostáva iba útokov… teraz najnovšie vznikajú paniky ohľadom konca sveta – píšu dokonca priamo o apokalypse s odvolávaním sa na 100. výročie Fatimy… prečo sa ako veriaci bijeme do pŕs, že Veríme a pritom pripúšťame jasnú nedôveru v Boha? Prosíme Boha o pomoc, lásku a milosrdenstvo a napriek tomu sa zaoberáme aj fámami… a ešte čo ma veľmi hnevá, sú útoky na všetkých, ktorí uctievajú Pannu Máriu… každý jeden útok pozostáva zo slov, že nikde sa v biblii nepíše, že sa máme k nej modliť a preto robíme modloslužbu… ako “útočníkom” vysvetliť, že som sa “nezapredala”, ale vďaka Máriinmu fiat sme boli vykúpení a preto si ju ctím a vážim, lebo aj ona je dielom Stvoriteľa? Prajem vám požehnaný deň.

Keď sa apoštoli chceli naučiť modlitbe, tak oslovili Krista, ktorý bol pre nich autoritou: “Pane, nauč nás modliť sa…” /Lk11,1/- a on ich naučil modlitbe “Otče náš…” Preto je rozumné brať vážne iba tie formulované modlitby, ktoré schváli autorita Cirkvi, aj keď sa nikomu neupiera právo modliť sa aj vlastnými slovami. Pri preberaní slovných modlitieb a zavádzaní ich do spoločného modlenia je dôležité, aby boli schválené Cirkvou, ktorá dohliada, aby sa do formulácií nedostali “slovné spojenia”, ktoré nebadane narušia vnútorný postoj k pravdám viery.

K vašej druhej “starosti” ohľadom mariánskej úcty je treba poznamenať, že táto bola vždycky prejavom pravosti viery v Krista, na ktorého Panna Mária vždy svojim životom i “ikonografický” poukazuje. “Ubi Mária, ibi ecclesia” = kde je Mária, tam je cirkev – tak znie historické ubezpečenie o našom správnom nasmerovaní vo viere. Preto aj jej zjavenia nie sú strašením o konci sveta, ale zopakovaním Ježišovho upozornenia na to, že treba je žiť svoj život s Bohom, lebo nevieme “dňa ani hodiny”/Mt 25,13/. Preto nesmieme jej sté výročie zjavenia vo Fatime zneužívať pre “sektárske” predpovede, ale pre povzbudenie k pokániu a ostražitosti vo viere. Je dosť príznačné pre túto dobu, že sa ekumenizmus zámieňa za infiltráciu protestantských postojov bez mariánskej úcty,  ba smeruje až k preberaniu sektárskych vplyvov s rozličným strašením a “overene neoverenými” dátumami o konci sveta.

Veriaci kresťan – katolík sa má o koho opierať v rozličných pochybnostiach doby a nemusí sa znepokojovať tým, čím ho chce svet a diabol voviesť do strachu a zneistenia. V tomto treba byť principiálny, lebo ak ktosi:”keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech mu je ako pohan a  mýtnik”/Mt18,17/ – napomína nás Ježiš svojimi slovami.

Preto zvlášť v tejto dobe plnej názorového chaosu je treba žiť s Cirkvou, ktorá ako hierarchické spoločenstvo nemôže “odísť” od pravdy evanjelia, lebo vo svojej štruktúre je naviazaná na Krista a posilňovaná Svätým Duchom.

+Milan.