Priateľstvo, ktoré nie je “spolužitím” nemusí byť hriechom, ak neprekračuje morálnu normu správania, ale vždy je dôležité dávať si otázku, k čomu smeruje takýto vzťah. Ak smeruje k hlbšiemu a trvalejšiemu zväzku, potom je dôležité z jej strany nechať si cirkevno-súdne preskúmať právoplatnosť jej rozvedeného manželstva. Pritom je dôležité chápať, že priateľstvo nie je spôsob spoločného bývania, ani intímneho správania, lebo to patrí do manželstva. Pripomínam to preto, lebo mnohé výrazy dnes v chápaní mnohých mladých ľudí nadobúdajú “iný zmysel”. Napr. niekto povie: milujeme sa a pritom hovorí o sexuálnom živote… a pod. Tiež treba vám ako slobodnému mladíkovi zvážiť, či váš čas nie je potrebný viac pre budovanie trvalého vzťahu s dievčaťom vedúci k manželstvu, ako k stretávaniu sa bez hlbšieho zamerania, lebo prehlbovanie zvyčajného priateľstva muža a ženy často končí v intimite. V takýchto stretávaniach slobodného a rozvedenej sa skrýva mnoho rizík, ktoré sú neskôr neriešiteľné a preto, aj keď bežné priateľstvo je čímsi normálnym, treba si dávať otázku, či vaše priateľstvo je ešte “bežným”. Ak by už nebolo “bežným”, potom nemôžete pristupovať k sviatostiam bez ohľadu na to, akého ste vierovyznania.
+Milan.