Nech je pozdravený a pochválený náš Pán Ježiš Kristus. Otec vladyka, pozdravujem Vás. Moja otázka na Vás bude veľmi osobná, ale myslím si, že bude prospešná pre veľa ľudí, zmietaných búrkami v manželstve. Žijem vo sviatostnom manželstve už 25 rokov, máme štyri deti a celý ten čas vedieme doslova boj medzi sebou, čiže ja a manžel v intímnom živote. Ja si myslím, že môj manžel je posadnutý sexom a ja mu slúžim iba na uspokojovanie jeho sexuálnych túžob. Keď ho má (sex), je ku mne milý, doslova by ma zjedol, keď sa však bránim, lebo je toho na mňa priveľa, uráža ma, vyčíta mi, že iste niekoho mám, lebo bez sexu sa predsa nedá žiť a nadáva mi. Je vlažným kresťanom, ja naopak, túžim duchovne rásť, idem za Ježišom aj cez týždeň, neviem si bez neho život predstaviť. Na môjho manžela je to priveľa, neustále mi vyčíta, že sa priveľa modlím. Asi má aj pravdu, lebo vo Svätom Písme sa píše, že telo si žiada, čo je proti duchu a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú. Už toľkokrát sme sa o tejto téme nášho života rozprávali, ale môj manžel ma vôbec nechápe. Stále si rozpráva to svoje, že manželstvo je na to, aby sme si užívali sex, alebo si má na to nájsť niekoho iného? Má neuveriteľný apetít a ja sa pri ňom cítim zneužívaná. Nedochádza u nás k jednote, lebo manžel sa bráni počatiu, a tak nedochádza ani k súzvuku duší. Nemyslite si, túžim po láske, milovaní, ale u nás je to len číry akt párenia, ktorý ma neuveriteľne uráža ako ženu, ako Božie stvorenie. Moja duša, moje city nie sú naplnené, hoci naše manželstvo je Bohom požehnané. Je to preto, že cítim a chcem žiť inak duchovný život, ako môj manžel, ktorý ho žije veľmi svetsky? Koľkokrát si spomeniem na Pánove slová: Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie Lk12, 51 Bojím sa tohoto rozdelenia, lebo to rozdelenie zažívame. Nechcem ho, ale ako nájsť jednotu medzi nami, keď sa manžel nechce posväcovať v duchovnom živote? Prosím, modlite sa za nás, lebo to veľmi potrebujeme a ja už takto ďalej nevládzem. S Pánom Bohom.

Ľudia si môžu nerozumieť na rozličnej úrovni – rečovej, názorovej, umeleckej…, ale aj na intímnej. Pri každom nedorozumení je dôležité chcieť pochopiť toho druhého, vcítiť sa do jeho situácie – byť empatický. Potrebné je to zvlášť v manželstve, lebo je to spoločenstvo muža a ženy, ktorí si vzájomne dávajú právo aj na svoje telo, o čom sa podrobnejšie rozpisuje aj sv.apoštol Pavol: “Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi….” /1Kor 7,3-10/. Pravdaže manželská povinnosť nie je to isté, čo iné povinnosti, lebo manželstvo sa má zakladať iba na láske, nie na nariadení, ktoré má skôr charakter vynútenosti, vtedy by sa dalo hovoriť o neúcte.  Preto aj v intímnych otázkach je dôležité hľadať vzájomné porozumenie z jednej i druhej strany. Mne neprináleží zachádzať do podrobnosti, ale vždy sa má brať do úvahy posilnenie vzájomného manželského vzťahu lásky a uspokojenia aj intímnych túžob, lebo ako apoštol Pavol píše: “aby vás satan nepokúšal”. Tu je treba brať do úvahy aj záležitosť vzájomnej zodpovednosti jedného za druhého, lebo mnohokrát sa stáva, že odmietavý postoj jedného z manželov vedie aj k manželskej nevere… a kto je v tomto nevinnou stránkou…? Manželstvo nie je rehoľa, lebo iná je čistota manželská a iná rehoľná. Iná je záležitosť vzájomnej dohody v sexuálnej oblasti, ale táto musí byť obojstranná, nie jednostranná. Duchovný rast v manželstve má iný charakter, ako je tomu v duchovných povolaniach. Nechcem, aby ste ma zle pochopili, lebo všetko má mať svoje miesto i mieru, ale to sa dá nájsť len pri vzájomnej láske, pochopení a rešpektovaní rozdielnosti muža a ženy.
Žehnám vám vo vašom úsilí byť vernou manželkou a rásť aj v duchovnom živote a vzťahu ku Kristovi, ku ktorému máte privádzať aj svojho manžela podľa slov Písma: “Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaci žena sa posväcuje v bratovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté “/1Kor 7,14/.

+ Milan.