Vladyka Milan! Niekedy sa v našich cerkvách konajú vystúpenia a kadejaké akcie. Teraz pred Vianocami je toho veľmi veľa. Aj v katedrále. Mne sa to veľmi nepozdáva, ako keby ma to rozleptávalo. Aký je váš názor? Majú sa v kostoloch a chrámoch konať také veci? Je to dobré? Možno sa mýlim. Ďakujem.

Striktné nariadenie ohľadom zachovávania posvätného priestoru chrámu som vydal obežníkom viackrát, a posledné na záver minulého roku. Nakoľko mi veľmi záleží na posvätnej úcte chrámu, predkladám vám konkrétne znenie, aby ste v dobrom vedeli viesť aj dialóg s kňazmi, ktorých sa to týka na objektívnej úrovni.
+Milan
Znenie v obežníku 02/2016:
 Zachovať posvätnosť chrámu (Usmernenie vladyku Milana, košického eparchiálneho biskupa)
Chrám je budova posvätením alebo požehnaním určená výlučne (exclusive) pre Boží kult (kánon 869 CCEO). Kňazi sú preto povinní postarať sa, aby atmosféra, ktorá v ňom panuje, vždy zodpovedala tejto norme. Týka sa to nielen času samotnej bohoslužby, ale aj doby pred ňou a po nej. Je neprípustné, aby sa chrám zmenil na miesto, kde sa ľudia bez zábran rozprávajú, dokonca nahlas či polohlasne, kde počuť cingot a počítanie vyzbieraných peňazí, diskusie kurátorov a kňaza na rôzne témy a podobne. Chrám nie je ani kultúrnym domom, v ktorom by sa mali konať koncerty a podobné podujatia. Na tieto účely, neraz aj prospešné a užitočné, si treba zabezpečiť iné vhodné priestory. Ak budeme tieto skutočnosti ignorovať, hoci aj s dobrým úmyslom, poľahky sa môže stať, že Boh dopustí, aby sa z našich chrámov napokon naozaj stali kultúrne domy a koncertné siene alebo čosi ešte omnoho horšie. V západnej Európe poslednej doby nachádzame takýchto príkladov celé stovky. Dajme si pozor, aby sa aj na nás nevzťahovali Kristove slová: „Napísané je: Môj dom sa bude volať domom modlitby. A vy z neho robíte lotrovský pelech“ (Mt 21, 13).
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page