Prečo je téma o útokoch diabla, okultizmoch, pohanských zvykoch v dnešnej dobe ešte stále vo farnostiach tak tabuizovaná? Prečo tieto časté problémy a nástrahy dnešnej doby nie sú na kázňach preberané, vysvetľované veriacim? Staršia generácia verí na pohanské rituály, deti na čertov s rohami a dospievajúce deti na niečo tajomné, lákavé, čo musia vyskúšať. Nechcem nejakej farnosti ukrivdiť, je to len môj postreh a názor.

I ja si dávam túto otázku a hľadám na to odpoveď v minulosti, kedy sa kňazom vytýkalo, že nevedia nič len strašiť diablom. A tak sa z akejsi opatrnosti, akoby vytratila vážna teologická téma z rozhovorov. Možno nás k tomu ráz donúti fakt extrémneho nárastu mágie, veštenia, okultizmu, ale aj nárast psychologicky nevysvetliteľných javov obsesie, či až posadnutosti. Tieto fakty už dnes znepríjemňujú život mnohým ľuďom a ja som musel menovať až troch kňazov pre špecifické prípady enormných duchovných zaťažení a rozličných prejavov s tým spojených. Diabol sa najradšej skrýva za „rozprávkovosť“, aby z anonymity mohol viac pôsobiť na ľudské myslenie a vovádzal človeka do vnútorného chaosu.

Aj keď pripomínam kňazom pri osobných rozhovoroch potrebu citlivo hovoriť veriacim o pôsobení Zlého vo svete, len pomaly sa táto téma stáva samozrejmosťou. Preto je potrebné aj Vám nie vnucovať, ale prakticky poukazovať na momenty, ktoré až príliš pripomínajú pôsobenie kohosi z úzadia temna a zloby. Ale treba sa aj modliť, lebo to nie je pre človeka vyrovnaný súboj – šťastie, že máme za sebou Kohosi silnejšieho, ku ktorému sa je treba vždy s dôverou utiekať.