Pozdravujem Vás zo severného Slovenska, kde ste krátky čas v našej dedinke aj pôsobili. Veľmi radi si spomíname na tie vzácne chvíle. Potešilo ma, že ste spustili stránku na facebooku, prostredníctvom ktorej môžeme hľadať odpovede na mnohé naše otázky. Už sa teším na každé ráno, keď si pred prácou môžem prečítať Vašu odpoveď, a takisto zamyslenia k sviatkom a nedeliam sú veľmi aktuálne a pomáhajú hlbšie prežiť daný deň. Úvodné slovo od o. Štefana na stránke sa ma nesmierne dotklo, keďže patrím presne do tej generácie, ktorú tam spomína a rada sa vraciam k svojim študentským rokom v Košiciach, práve v časoch, keď vznikol Košický exarchát. Preto som potešená, že aspoň prostredníctvom internetu môžem počúvať a čítať Vaše názory, rady a tiež aj sprístupnené kázne. Bola to vynikajúca myšlienka takouto formou sa priblížiť k veriacim. Ďakujeme. A ešte mám otázku – týka sa vnútorného stíšenia pri modlitbe, ako to dosiahnuť čo najlepšie, keďže zväčša je to modlitba prerušovaná okolnosťami a myšlienkami v dnešnej hektickej a stresovej dobe. Vďaka za odpoveď. Martina

Teším sa z toho, že ste si všimli túto stránku a takto aspoň virtuálne môžem s Vami „hovoriť“. Vždy bolo mojou radosťou, keď som mohol byť medzi Vami a mať živý vzťah so všetkými. Je to síce len technická náhrada, ktorá mi Vás nesprítomní osobne, ale aj táto náhrada je viac ako nič, pretože mi pomôže vnímať to, čím žijete a čím sa trápite. A ja chcem naďalej zostať Vašim priateľom, ktorému nie sú ľahostajné vaše radosti i ťažkosti aj keď nie všetko viem vyriešiť.

To, čo robí radosť mne z komunikácie s Vami, v nekonečne väčšej miere robí radosť nášmu Stvoriteľovi, ktorému oveľa viac leží na srdci život každého človeka a toto musí byť vychodiaca pozícia pre stíšenie sa k rozhovoru s Ním v modlitbe. Viem, že Boh mňa rád počúva a chce mi poradiť v každej situácií, preto chcem vypnúť senzory pre počúvanie sveta a postupne vypnem telku, počítač, rádio, aj vnútorné myšlienky, ktoré má odvádzajú od neho. K tomuto umeniu stíšenia je potrebný aj istý „trening“ vôle, pre ktorý je potrebné zvoliť si prostredie ticha chrámu, alebo lesa a prírody, či svojej izbičky, v ktorej mám obľúbenú ikonku, kríž, či svätý obraz resp. zapálim si sviečočku.

Keď sa takto dokážeme odizolovať od prostredia hluku vôkol nás i v nás samotných, potom postupne vnikneme do ticha s Bohom aj na ulici a uprostred mesta plného ľudí. Ako hovorí Carlo Carretto treba sa naučiť vytvoriť si púšť aj uprostred mesta, lebo všetci nemôžu ujsť do samoty púšte. Každé učenie nás čosi stojí, ale oplatí sa každá námaha, ktorá vnesie do nášho vnútra trocha pokoja a opravdivého stíšenia v Bohu.

Prajem Vám k  tomu veľa pevnej vôle a mnoho radostí z Božej blízkosti a jeho milosti.