Ako som ráz už poukázal na nevhodnosť niektorých hráčok a vyobrazení pre psychologický vývoj dieťaťa, tak je treba zvážiť každý spôsob, ktorým sa dotýkame predstavivosti dieťaťa a vplyvu na jeho postoj k realite. Tu však ja nechcem vstupovať do konkrétnosti, lebo pri rodičovskej výchove je viac potrebné poznať zásady výchovy, ktoré majú dieťa vovádzať do reality života, a nie od nej odvádzať. Chcem viac povzbudiť rodičov k rozmýšľaniu o výchove v kresťanskom duchu, a nemám v úmysle diktovať ktoré hračky, či šaty sú vhodné a ktoré nie. Pre milujúcich rodičov je samozrejmosťou, že chcú chrániť svoje deti od toho, čo ich môže negatívne poznačiť, lebo to môže poznamenať ich celý život. Tu nehovoríme, čo je a čo nie je hriechom, lebo hriech je vedomé a dobrovoľné konanie zla a ja pochybujem o tom, žeby niektorí rodičia chceli vedome a dobrovoľne niečo zlé pre svoje dieťa. Skôr však povzbudzujem rodičov k opatrnosti pri výchove a spôsobe obliekania, aby to neviedlo k ublíženiu na ich duševnom vývoji, lebo je čosi pravdy na porekadle: „Šaty robia človeka.“ Niekedy sa čudujem tomu, ako sú schopní aj vlastní rodičia znetvoriť svoje dieťa vonkajším oblečením a rozličnými „prikrášleniami,“ napr. z krásneho dieťaťa urobia čertíka so svietiacimi rohmi, či inými symbolmi, ktoré sú síce vyzývavé, ale nerobia reklamu ani kráse, ani dobru.