Samotné tvrdenie, že šťastie si môžeme vytvoriť vlastným pričinením je zavádzajúce, lebo pravá radosť a šťastie nie sú záležitosťou techník, ale záležitosťou skutočných vzťahov. A to predovšetkým vzťahu k Stvoriteľovi a potom i vzťahu k blízkym ľuďom, ktoré sú poznamenané vnútorným pokojom a čistotou svedomia.
Nechávam však priestor pre sekretára o. Róberta Jagera, aby pridal svoj pohľad:
- Róbert Jáger odpovedá:
V prvom rade musím priznať, že nepoznám spomínanú knihu, nečítal som ju.
Na druhej strane samotná myšlienka „šťastie je voľba“ neprotirečí kresťanstvu. Hovorím o myšlienke a nie o knihe. Totiž rozhodnúť sa pre Boha, rozhodnúť sa prijať Ježiša, lebo on je cesta (Jn 14, 6) znamená rozhodnúť sa pre šťastie, šťastie, ktoré však je viac ako emocionálna pohoda, je viac ako pocit. Ježiš nazýva toto šťastie pokojom a životom. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Jn 14, 27). Ak zachovávame jeho príkaz lásky, potom jeho radosť je v nás a dokonca v plnosti (porovnaj Jn 15,11).
Kristovo vzkriesenie nám sprostredkuje možnosť žiť a konať ako žil a konal on: milovať. Avšak je na nás, či tento dar prijmeme a zužitkujeme. Iba konaním sa stávame blaženými (Jn 13, 17). Treba sa rozhodnúť a urobiť krok. Preto je šťastie=pokoj a radosť VOĽBA, voľba Ježišovho štýlu života.
Úplne iná otázka je, či sa kniha neviaže na psychologickú rovnováhu človeka, kde je potrebná úplne prirodzená voľba napr. nevŕtať sa donekonečna vo vlastnej minulosti a stáť na jednom mieste, alebo je úplne prirodzená voľba rozvíjať vlastné talenty a dary a nezostať v zatrpknutosti kvôli šikovnosti iných. Toto je oblasť, v ktorej človek musí využívať iný Boží dar a to rozum a to, čo rozum dokáže objaviť. Boh nás stvoril a dal nám rozum. Psychológia a psychiatria patria do tejto oblasti. Ježiš neprišiel kvôli psychológii – aj keď je veľmi dobrý psychológ!!! – ale kvôli očisteniu človeka od temnoty, od egoizmu, od hriechu a otvoriť mu cestu do Otcovho domu.