Som rímskokatolíčka – pokrstená aj praktizujúca, chodím pravidelne do kostola a k sviatostiam, ale niekedy nastane situácia, že idem aj na svätú liturgiu (napr. ak mi čas svätej liturgie vyhovuje viac, ako čas svätej omše, alebo bez nejakého iného dôvodu – obradom a modlitbám už rozumiem), neviem však, ako sa prakticky postaviť k niektorým úkonom, najmä ako sa mám žehnať… a či si mám pri vstupe do chrámu pokľaknúť (tak, ako to je v kostoloch na znak úcty pred bohostánkom), alebo sa vyžaduje poklona? Treba zachovať vonkajšie prejavy toho obradu, na ktorom momentálne som, alebo na tom nezáleží?

Najdôležitejšie pre kresťana – katolíka je v tomto ohľade chcieť napĺňať povinnosť nedeľnej a sviatočnej svätej liturgie v ktoromkoľvek obrade Katolíckej cirkvi, pričom sa odporúča mať vzťah k vlastnej farskej rodine. Zo slušnosti sa v bežnej ľudskej spoločnosti odporúča prijať zásady správania tej, ktorej komunity, v ktorej sa nachádzame, aby sme príliš neupozorňovali na seba, ale treba zostať sebou samým. Takto sa aj liturgicky má správať kňaz, ktorý koncelebruje v inom obrade. Oblieka sa do vlastných rúch – zostáva sebou samým, ale rešpektuje rubriky a predpisy toho obradu, v ktorom slúži svätú liturgiu. Pre bežného veriaceho nie sú špeciálne predpisy pre účasť na liturgií iného obradu, preto je dôležité skôr dbať na zbožnosť a sústredenosť, ako na vonkajší prejav. Pričom sa vždy odporúča na obradovo zmiešaných teritóriách poznať vzájomne obrad jeden druhého, a keď ho poznám, tak sa podľa toho aj správať. Lebo spôsob úcty aj keď s iným vyjadrením, vždy vyjadruje to isté – úctivosť a klaňanie sa Bohu.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page