Pred 15 rokmi som sa podrobil operácii kŕčových žíl. ktorá nedopadla dobre. Dostal som trombózu a nemôžem sa s tým zmieriť. Pred 2 rokmi mi v B. dávali nádej, že sa pokúsia o ďalšiu operáciu. Lýtko mi opuchlo, preto ma poslali domov. Ja som sa z toho psychicky zrútil a chcel som si siahnuť na život. Beriem lieky na depresiu už veľmi dlho. Sú dosť silné a nepomáhajú mi. Prepustili ma z práce a teraz som na čiastočnom invalidnom dôchodku. Zlé myšlienky, prečo a načo som tu, ma stále trýznia. Opustil som sa aj Boha, a neviem ako ďalej. závidím ľuďom, že majú všetko a ja nemám nič.

Ste naozaj v ťažkej situácii, ale nad každou situáciou človek víťazí tým, že ju prijme ako výzvu. Preto nám Kristus hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34). Je potrebné hľadať východiská,  ale v prípade nemožnosti nesmieme rezignovať, ale prijať to ako fakt, s ktorým vieme žiť. Aj keď sú to ťažké situácie, máme sa na koho obrátiť, len nesmieme opúšťať Boha a vždy prosiť o pomoc aj Božiu Matku.