Prečo sa pri slávení Eucharistie v našom obrade nespomína cely text Nicejsko-carihradského vyznania viery a teda, že sú vynechané slova „Boha z Boha?“

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Pri skúmaní spomínaného vyznania viery môžeme celkom jasne rozlíšiť dve fázy jeho vzniku, ktoré sa veľmi jasne odrážajú aj v samotnom názve.

Prvá časť vyznania viery vznikla na Prvom nicejskom sneme (Prvý ekumenický koncil) v roku 325. Najväčšia pozornosť sa venovala Synovi, keďže cieľom bolo definovať pravoverné učenie o Kristovi proti heréze ariánov. Text sa končil slovami: „I vo Svätého Ducha“.

Svätí otcovia, ktorí sa zišli na Prvom konštantínopolskom sneme (druhý ekumenický koncil) v roku 381, dopracovali predmetný text do jeho súčasnej, definitívnej podoby. Po prvé: doplnili články ohľadom Svätého Ducha, Cirkvi, krstu, vzkriesenia mŕtvych a budúceho života. Po druhé: upravili text schválený na Nicejskom sneme. Jedna z viacerých takýchto úprav spočívala v tom, že slová: „Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého“ skrátili na: „Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého.“

Táto skutočnosť znamená, že v gréckom texte Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery, čiže v jeho origináli, sa slová „Boha z Boha“ nenachádzajú. Následne sa nenachádzajú ani vo väčšine významnejších prekladov tohto vyznania do iných jazykov, teda ani v texte staroslovienskom či cirkevnoslovanskom. To, že sa nachádzajú v preklade do latinčiny, z ktorého potom vychádzajú pri svojich prekladoch do ďalších jazykov naši rímskokatolícki bratia, je skutočnosť, ktorú len ťažko s istotou vysvetliť, pravdepodobne ide o prekladové nedopatrenie.

Záver: Tvrdiť, že v našom obrade sa nespomína celé Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery, že sa z neho niečo vynecháva, by bolo nesprávne. Skutočnosť je skôr taká, že v našom obrade sa modlíme spomenuté vyznanie viery presne v takej podobe, v akej ho nachádzame v originálnom gréckom texte a v jeho veľmi presnom cirkevnoslovanskom preklade.