Možno vám bude pripadať moja otázka smiešna, ale dnes sa mi to opakovane stalo a už sa na to musím naozaj opýtať: Pri modlení sa svätého ruženca sa mi niekedy stane, že ma niečo vyruší: zvonenie pri dverách keď som sama doma, a nemôžem to ignorovať, alebo zvonenie telefónu, pričom tiež nemôžem vedieť, či je telefonát dôležitý alebo nie. Skrátka, ak záležitosť vybavím, pokračujem v modlení sa tam kde som prestala, alebo mám začať od začiatku? Snáď sa to týka aj iných a Vaša odpoveď bude užitočná aj pre iných.

Azda aj preto ľudia, ktorí chceli zasvätiť svoj život modlitbe a Bohu, ušli do púšte, aby tam nemuseli byť vyrušovaní hlukom sveta a neúprosnosťou ľudí. Ale aj tak si nemusíme zúfať, lebo Boh nás počuje aj cez hluk sveta, zvonenie telefónov, či zvonenie pri dverách. A jemu nerobí problém ani prerušená modlitba, v ktorej po telefonáte pokračujeme bez toho, aby sme sa museli vracať na začiatok. Problémom je to skôr pre nás,  lebo nemáme z toho taký modlitbový zážitok plný stíšenia a pokoja, aký by sme si priali.

Možno je dobré hľadať taký čas dňa, v ktorom predpokladáme menej vyrušovania, aby nám takto spokojná modlitba aj čosi dávala do dňa plného iných povinností a stretnutí. Lebo dobrou modlitbou a stíšením sa človek naladí na správnu „nótu“ a ma to vplyv aj na jeho náladu, či pokojné riešenie vecí, ktoré nám deň prinesie, resp. zamyslenie sa nad dňom, ktorý nám odchádza.

Je zrejmé, že aj zlý duch má záujem o narúšanie kontaktu s Bohom a „rozbíja“ modlitbu roztržitosťou, ale tiež rozličnými prekážkami, aby nám to znechutil. Dôležité však je, aby sme nepodvolili vnútorným, či vonkajším prekážkam, ale aby sme sa  modlili. Lebo mnohí ľudia pod dojmom takýchto skúseností rezignujú na modlitbu s výhovorkou, že nemajú na to čas. Čas pre Boha je potrebné vždy si nájsť, aj keď sme pritom vyrušovaní rovnako, alebo i viac, ako pri bežných rozhovoroch s ľuďmi. Veď kvôli tomu, že nás v rozhovore ktosi vyruší, ešte nikto neprestal hovoriť s inými, skôr sa dá predpokladať, že si hľadáme  možnosť na ďalšie stretnutie, ak nám na tom záleží. Veriacemu predsa musí záležať na tom, aby nestratil kontakt s Bohom, lebo by sa mu to mohlo stať osudným v oblasti prežívania viery.

Modlitba, aj keď sa to mnohým nezdá, je rovnako, ako aj bežný rozhovor veľmi dôležitá pre posilňovanie vzťahu. A keď sa vzťah stratí, čo nám ešte zostane také, čo by nás držalo spolu? Malá komunikácia v rodinách už narobila veľa „paseky“ na rodinných vzťahoch a malá komunikácia cez modlitbu už obrala o vieru mnohých ľudí, ktorí sú dnes len formálnymi kresťanmi. Treba nám sa učiť pravidelnosti v modlitbe, aj keď nám život stavia rozličné prekážky. Lebo naučiť sa modlitbe nedá sa cez rozličné techniky a príručky, ale len tým, že sa modlíme aj navzdory rozličným prekážkam.

Prajem Vám aj v tomto prehlučnenom svete dosť trpezlivosti a ochoty komunikovať s Bohom cez modlitbu a nachádzať v nej posilu pre svoj každodenný život a smerovanie k šťastlivej večnosti so vzkrieseným Kristom.