Mám priateľa, s ktorým som niečo cez rok. Celá rodina sme veriaca a keď sa rodičia dozvedeli, že on nechodí ani do kostola, tak ho hneď odsúdili. Až teraz postupom času začínam vidieť aké je dôležité nelíšiť sa s priateľom/partnerom vo viere. Nerozumie tomu, vadí mu, že chodím často do cerkvi, že nechcem žiť vo vzťahu, v akom dnes žije mnoho párov. Často sa pre to hádame. Mala som už veľakrát chuť to s ním skončiť, ale bojím sa toho, ako to zvládnem ja aj on. Ľúbim ho a on mňa určite tiež. Neviem, čo mám robiť. Prosím o radu a hlavne modlitby.

V človeku sa stretáva viacero dôležitých fyzických i duchovných vlastnosti, ktoré na prvý pohľad „bojujú“ proti sebe, avšak nám musí ísť o to, aby sme ich uviedli do súladu v sebe samých. Niekedy emocionalita (citovosť) bojuje proti rozumnosti (intelektu), inokedy zas naša vôľa chce čosi iné, ako je užitočné a spravodlivé, alebo fyzické túžby, potierajú duchovné potreby… Výchovno-asketická literatúra obrazne poukazuje na fakt ľudskej „anatómie“ a prízvukuje, že hlava ako „symbol“ rozumnosti je postavená najvyššie v ľudskom tele, lebo rozumom by sme mali všetko hodnotiť. Srdce je o niečo nižšie chránené rebrami – a ako symbol citovosti by nemalo prevyšovať rozum, a pudy i ostatné živočíšne súčasti sú najnižšie, čo by mal človek rešpektovať.

Mnohokrát sa zdá, že človek dnes „stojí“ dolu hlavou, lebo rozhoduje v ňom živočíšnosť a nie hlava, rozum a srdce. A v tom je potrebné urobiť si poriadok aj čo sa týka vzťahu, lebo neskôr nám to môže narobiť veľa trápenia. Vaši rodičia to už chápu, preto nie kvôli predsudkom, ale kvôli Vášmu šťastiu sa boja tohto Vášho vzťahu, keďže nezrovnalosť názorov v partnerskom vzťahu je štatistický stále na prvých miestach, aj čo sa týka rozvodov. Pokiaľ sa v tejto oblasti pohľadov na vieru, či morálku  nezhodnete, môžete si byť aj sympatickí i citovo prežívať svoj vzťah, či akokoľvek ináč si vyhovovať; je len otázkou času (dlhšieho – kratšieho), kedy dôjde k problémom, ktorými sa vzdialite a „sprotivíte“ sebe navzájom.

Je to už stará skúsenosť ozrejmená „miliónmi“ príkladov zo života, ktoré svedčia o jednom a tom istom: pravý základ vzťahu u človeka je v jeho vnútri a všetky ostatné vonkajšie „kvality“ je len túžbou a pekným „prídavkom“ k samotnej podstate vzťahu.

Preto je potrebné hovoriť aj so svojim chlapcom veľmi otvorene a múdro o veciach života, aby Vás príliš nepohltila citovosť, a neovládla  pudovosť, lebo tam kdesi končí každá „láska.“ To, že on by si Vás mal vážiť ako svoje dievča so všetkým, čo k vám patrí, teda aj s morálnym prístupom a vierou, malo by byť pre neho samozrejme, lebo to sú hodnoty, ktoré dnes nenájde tak ľahko. A vy mu to patrične a s dôrazom dávajte vždy najavo, lebo „dolu prúdom“ plavú len zdochnuté ryby a tak isto s „prúdom tohto pomýleného času“ idú len ľudské trosky. Zdravé ryby a zdravé charaktery sa „derú“ dopredu aj s námahou, ale proti prúdu.

Verím, že správne pochopíte moje slová, ktorými Vás nenabádam k môjmu postoju, ale k tomu, aby ste sa správne rozhodla práve Vy, no vždy s takým konaním, ktorým neublížite sebe a  svojmu svedomiu, lebo tým by ste ublížili aj láske. Láska nie je len emócia, ale je bytostná skutočnosť, ktorá má viesť človeka k zabúdaniu na sebectvo a k „hľadaniu“ toho druhého, v ktorom objavujeme dôvod pre obetu.

Prajem Vám veľa síl k hľadaniu a nachádzaniu odpovedí na problémy lásky a života, a tiež Vás sprevádzam svojimi modlitbami.