Mám otázku ohľadom transmitovaných modlitieb v médiách, kedy sa pobožnosti (napríklad ruženec, Korunka k Božiemu milosrdenstvu) či liturgia hodín púšťajú zo záznamu. Aký je Váš názor, je to správne? Nie v zmysle, či sa majú modlitby prenášať médiámi, ale ak „prvý chór“ je v podstate len záznam, nie živá osoba. Už som aj viackrát písal do radia Lumen, lebo sa snažím hľadať pravdu, ale doteraz som nedostal odpoveď. Pritom mi stále v tejto veci evokujú slova Svätého písma: „Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“ V prenesenom význame nachádzam podobnosť medzi kameňom (neživý predmet) a rádioprijímačom.

Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš

Kresťan by mal prichádzať na spoločné modlitby do chrámu, respektíve do spoločenstva veriacich ľudí. Obzvlášť to platí o svätej liturgii: iba takú účasť na jej slávení môžeme považovať za platnú, pri ktorej je daný človek fyzicky prítomný (samozrejme, aj mysľou a srdcom, nakoľko je to možné). Rozhlasový a televízny prenos rôznych bohoslužieb a modlitieb treba vnímať v prvom rade ako pomôcku pre tých, čo sa ich naozaj nemôžu osobne zúčastniť, napríklad kvôli chorobe. Hoci je teda priamy prenos možno o čosi bližšie k ideálnemu stavu, z uvedeného dôvodu si nemyslím, že vysielanie zo záznamu je absolútne nesprávne. Veď, koniec koncov, aj v prípade priameho prenosu dochádza k určitému časovému posunu medzi tým, čo sa deje v chráme, a tým, čo ľudia pri svojich prijímačoch počujú. Nevidím principiálny rozdiel medzi časovým posunom, ktorý trvá niekoľko sekúnd a časovým posunom, ktorý trvá niekoľko hodín alebo dní – stále ide o časový posun. Ak Vám však vedomie, že bohoslužba alebo modlitba sú vysielané zo záznamu, prekáža v zapojení sa do nej, pokojne môžete vyhľadávať iba tie bohoslužby a modlitby, ktoré sú vysielané v priamom prenose.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page