Mám deti, ktoré postupne odrastajú a boríme sa už aj s počiatkami puberty. Zdá sa mi, že na súčasné deti číha viacero nebezpečenstiev, s ktorými sme sa my nestretli a hoci sa snažíme, často nemáme dosť chápania deťom pomôcť. Tu vidím možnosť v Cirkvi podať pomoc aj prostredníctvom Eucharistie deťom, aspoň do istého veku. Avšak v tomto je v našich farnostiach i diecézach nejednota a deti to niekedy uvádza do zmätku, nás do posudzovania kňazov, ktorí Eucharistiu deťom podávajú napriek zákazu, biskupov, ktorí to zdá sa neriešia, až závisti voči tým, ktorí „smú“. Čo poradíte? Jedna vec je akceptovať rozhodnutie zodpovedných, chápte však bezmocnosť raneného pred lekárničkou s potrebnou pomocou, od ktorej nemá kľúč…

Dnes (21. novembra – pozn. fd) východná cirkev slávi sviatok Uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky a toto je vhodný motív pre odpoveď: Ako ďalej s deťmi. Vovádzať ich do chrámu, vovádzať ich do spoločenstva Cirkvi je to, čo stojí na začiatku náboženského života dieťaťa. Pomôcť dieťaťu pochopiť, že je potrebné vybrať si pre život správnu „partiu“, či spoločnosť ľudí, ktorí vedú zmysluplný život, je základom pre ďalšiu nadstavbu. Mnohí rodičia na toto zabúdajú a tak sa im deti veľmi skoro začínajú túlať po nočných uliciach. A potom už sú nešťastní z mnohých ťažkých nešťastí deti, ktoré si svoj vzor brali z príkladu pouličného života. Istotne je Eucharistický Kristus „top“ riešenie. Kým však dôjde k metropolitnej zhode v tejto záležitosti, máme čo robiť na formácii detí, ktoré je potrebné zmysluplne vovádzať do Cirkvi tak, aby si obľúbili toto spoločenstvo, v ktorom Kristus prebýva na základe jeho slov: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page