Dlhší čas mi vŕta v hlave Druhé Božie prikázanie, ktoré sa nezhoduje biblické z katolíckym. Prečo to tak je? Či vraj Božie prikázania sa smú meniť? Viete mi pomôcť, aby som išiel správnym smerom a kráčal v Pravde?

(Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger)

Druhé Božie prikázanie: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (Ex 20, 7; porovnaj Dt 5, 11). „Otcom bolo povedané: «Nebudeš krivo prisahať…!» No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte…“ (Mt 5, 33 – 34) – je rovnaké s textom Starého zákona. Zakazuje brať ľahkovážne alebo krivoprísažne Božie meno (teda volať Boha za svedka na podporu lži). Čitateľ mal možno na mysli Tretie Božie prikázanie o sviatočnom dni. Preto ho uvádzam. „Spomeň si na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu…“ (Ex 20, 8 – 10). „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou“ (Mk 2, 27 – 28). Čo je podstatou tohto príkazu? Sláviť a ďakovať za stvorenie a neskoršia židovská tradícia prikladá aj oslavu vyslobodenia z Egyptského otroctva. „Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň“ (Dt 5, 15). Táto dvojica udalostí sa pripomína každú sobotu nielen v židovstve, ale aj v kresťanstve. Zvlášť to vidno v rímskokatolíckom breviári, kde sobotňajšie menlivé časti – žalmy – sú oslavou stvorenia a vyslobodenia. Kvôli tomu je voľná aj sobota, hoci si to súčasná kultúra ani neuvedomuje. Podstatou príkazu je oslava veľkých Božích činov. V dejinách sa tým najväčším činom stalo vzkriesenie Krista, ktoré otvára bránu do nikdy nekončiaceho života, je prechodom do svetla a smrť tak stratila svoju hrôzu i moc. Preto kresťania slávia nedeľu ako príkaz, pričom sobota sa príkazom nedáva. Liturgia ale nás učí, že posvätný charakter zostáva. „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho“ (Ž 118, 24). Deň zmŕtvychvstania – nové stvorenie. Ježiš vstal z mŕtvych „prvého dňa v týždni“ (Mt 28, 1; Mk 16, 2; Lk 24, 1; Jn 20, 1). Ako „prvý deň“ pripomína deň Kristovho zmŕtvychvstania prvé stvorenie. Ako „ôsmy deň“, ktorý nasleduje po sobote, znamená nové stvorenie, ktoré sa začalo Kristovým zmŕtvychvstaním. Pre kresťanov sa stal prvým zo všetkých dní, prvým zo všetkých sviatkov, dňom Pána (po grécky he kyriake hemera, po latinsky dies Dominica) čiže nedeľou. Nedeľa sa tak stáva zavŕšením soboty, lebo v paschálnej liturgii židovstva sa očakáva nový zásah Boha, takpovediac nový baránok, ktorý zmení údel Izraela. Tento nový baránok prišiel a bol obetovaný, a preto podľa slov apoštola Pavla v liste Hebrejom, vstupujeme do Pánovho odpočinku, do novej soboty.