Chceli by sme sa zosobášiť, ale ja som pravoslávna a môj priateľ gréckokatolík. Sobáš by sme chceli v pravoslávnom chráme, no deti by priateľ chcel dať pokrstiť v gréckokatolíckom chráme. Obávam sa, pretože ak budú pokrstené v gréckokatolíckom chráme, už do nášho chrámu na prijímanie nemôžu prísť. Z toho som dosť smutná. Aké sú riešenia, aby nás táto vec nerozdeľovala ale naopak spojila? Nechcem, aby vznikali nezhody, alebo aby naše deti trpeli tým, že nevedia kam patria. Takisto nechcem zradiť to, v čom som bola vychovávaná.

Tento nevyriešený problém predpokladá oveľa dlhšie vzájomné vyjasňovanie, aby v manželstve nedochádzalo k nezhodám, o ktorých píšete. Vieme zo štatistík, že nezrovnalosti v názoroch a postojoch patria medzi popredné dôvody rozvodových konaní. Preto Vaše spoločné stretávanie by malo byť aj vážnym uvažovaním nad tým, ako si chcete zariadiť svoj život. Dá sa urobiť tak, ako píšete, že sobáš budete mať v Pravoslávnej cirkvi a deti budú krstené v gréckokatolíckej, čo predpokladá aj gréckokatolícku výchovu a sviatosti. Nebrať však priateľa do úvahy a chcieť od neho, aby sa on vzdal svojho pohľadu je tiež veľkým rizikom, lebo neskôr už nemusí mať žiadny svoj pohľad a môže stratiť aj vzťah k samotnej viere. Je možné dišpenzom o rozdielnosti náboženstva Vám dospelým zachovať si každý svoje vierovyznanie, ale vždy tu ostane otázka jednotnej výchovy detí, ktoré ako píšete, môžu trpieť tým, že nevedia kam patria. Preto je veľmi dôležité správne zhodnotiť situáciu a striktne sa správať podľa rozhodnutia, ktoré medzi Vami padne. K tomu je vhodné privolať k rozhovoru aj niekoho, kto by sa s Vami chcel o tom vážne pozhovárať a poradiť, či už zo skúseností,  alebo triezvosti názoru, lebo na diaľku hovoriť o osobných problémoch je ťažké. Prajem Vašej láske a modlím sa za správne rozhodnutie, lebo cítim úprimnosť vo Vašich slovách.