Ako to je z oslovovaním biskupov v našej cirkvi; napr. pomaličky ale isto sa vytráca oslovenie Kyr. Potom vo všetkých východných cirkvách aj oslovenie biskupa, arcibiskupa, metropolitu… (Preosvietený, Najosvietenejší, Blaženstvo…). Myslím si, že Mons. je slabé a nie je to naše. Prečo to všade inde platí, len u nás nie. Sme nejaká výnimka? Š.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Ak sa pokúsime trocha preskúmať oblasť, na ktorú sa pýtate, tak zistíme, že veci nie sú také jednoznačné, ako predpokladáte vo svojej otázke.

Grécke bohoslužobné knihy vydávané v Grécku pri spomínaní biskupa nepoužívajú prakticky žiadne prívlastky. Hovorí sa len o „našom biskupovi/arcibiskupovi (meno)“ alebo o „našom otcovi, biskupovi/arcibiskupovi (meno)“. Iba pri metropolitovi sa vyskytuje, nie však vždy, prívlastok „panierótatos“, ktorého presný preklad by znel: „Nadovšetko najposvätnejší“, menej presný: „úplne najposvätnejší“, dnešné: „najosvietenejší“. Treba si tiež všimnúť, že sa nepredpokladá spomínanie celej hierarchickej štruktúry, iba vlastného biskupa.

Zdá sa, že pôvodne pristupovali k spomínaniu biskupov pri bohoslužbách podobným spôsobom aj cirkevnoslovanské texty. Pri pohľade na bohoslužobné knihy vydané kyjevským metropolitom Petrom Mohylom totiž nachádzame pri spomínaní biskupa len slová: „Za nášho arcibiskupa (meno)“.

Uvedené skutočnosti neznamenajú, že by veľmi vznešené prívlastky biskupov, ktoré spomínate, predstavovali nejaký stredoveký nános. Práve naopak, sú veľmi starobylé, keďže siahajú do kresťanského staroveku, ibaže pôvodne sa používali výlučne mimo bohoslužieb, teda pri osobnom alebo písomnom kontakte s biskupom. Druhá vec, ktorú treba mať na pamäti je, že nejde ani tak o ocenenie konkrétnej osoby, ako skôr úlohy, miesta, funkcie, ktorú zastáva.

Pre najvyššieho predstaviteľa miestnej východnej cirkvi sa používal prívlastok „svätý“ či „najsvätejší“ alebo „blažený“ či „najblaženejší.“ Nachádzame aj spojenie oboch týchto prívlastkov vo forme: „svätý a blažený“ alebo „najsvätejší a najblaženejší.“ Pre všetkých ostatných biskupov sa používal prívlastok „najosvietenejší“ (doslovne „nadovšetko najposvätenejší“), prípadne „vysoko najosvietenejší“ (doslovne „vysoko nadovšetko najposvätenejší“), a to najmä pre metropolitu.

Uvedené prívlastky sa niekedy v stredoveku dostali aj do cirkevnoslovanských (nie však gréckych) bohoslužobných kníh a takto ich nachádzame prakticky vo všetkých pravoslávnych vydaniach. Najvyššiemu predstaviteľovi autokefálnej cirkvi sa hovorí „najsvätejší“ alebo „najblaženejší,“ ostatným „najosvietenejší,“ prípadne „vysoko najosvietenejší“. Zároveň je pred najvyšším predstaviteľom autokefálnej cirkvi prívlastok: „náš veľký pán“ a pred ostatnými biskupmi: „náš pán.“

Pokiaľ však ide o takzvané ruténske vydania cirkevnoslovanských kníh, ktoré sú záväzné aj pre nás, do nich boli zavedené určité zmeny. Prívlastok „najsvätejší“ sa používa iba vo vzťahu k rímskemu pápežovi, pri vyššom arcibiskupovi nachádzame prívlastok „najblaženejší“, pri metropolitovi „najosvietenejší“ a pri eparchiálnom biskupovi „bohumilý“. Okrem toho sa pred vyšším arcibiskupom, metropolitom i eparchiálnym biskupom nachádza slovíčko „kyr“ (nepochybne z gréckeho „kyros“, teda „pán“). Ten istý systém prívlastkom (ibaže bez „kyros“) bol zavedený aj do gréckych bohoslužobných kníh, ktoré sa vydávajú so schválením rímskej Apoštolskej stolice.

Ak teda chceme vychádzať pri oslovovaní gréckokatolíckych biskupov z bohoslužobných kníh, ktoré pre nás v súčasnosti platia, tak dochádzame k záveru, že súčasný spôsob nie je výslovne chybný – o to viac, že slovo „monsignor“ sa našťastie stále viac vytráca a slovo „kyr“ sa reálne nikdy nepoužívalo.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page