Ako to je s dieťaťom, ktoré bolo pokrstené vo východnom obrade, keďže mama je gréckokatolíčka a otec je rímskokatolík. Rodičia chceli aby dieťa bolo „vychovávané“ vo východnom obrade, ale dozvedeli sa, že napriek tomu ich dieťa je rímskokatolíkom – podľa otca a teda aj ostatné sviatosti má prijať v tomto obrade.

V zásade dieťa narodením prijíma obrad otca, ale cirkevné právo ak je krst, až do 14-tého roku života dieťaťa, dovoľuje birituálnym rodičom vzájomnú dohodu o príslušnosti dieťaťa k tomu, ktorému obradu, čo sa musí zapísať do poznámok cirkevnej matriky. Neviem či gréckokatolícky  kňaz zapísal pri krste aj do poznámok Vaše rozhodnutie, ktoré ste vyjadrili tým, že ste sa rozhodli pre východný obrad, o ktorý ste požiadali Gréckokatolícku cirkev. Neviem kto vám tvrdí, že dieťa je rímskokatolíckeho obradu a že ďalšie sviatosti má prijímať v západnom obrade, keď už aj najbližšiu sviatosť – birmovku prijalo vo východnom obrade, nakoľko ten pozná len kresťanské iniciácie, v ktorých s krstom prijíma veriaci aj birmovku a Eucharistiu. V Katolíckej cirkvi po celý život má človek možnosť rozhodovať sa o svojej príslušnosti k obradu, ale neskôr sa to už deje cez súhlas biskupa resp. až Kongregácie pre východne cirkvi v Ríme, na základe zachovania cirkevno-právnych predpisov. Dôvodom majú byť motívy, ktoré majú veriaceho viac priblížiť k duchovnému a nábožnému životu. Príslušnosť ku Katolíckej cirkvi je vždy tým podstatným, ale aj obradová príslušnosť nemá byť čímsi povrchným, lebo človek má mať v sebe ustálený spôsob vonkajšieho prejavu a modlitby, aby mohol duchovne rásť. Preto neviem, v čom je Váš problém, keď svoje rozhodnutie ste už vyjadrili krstom dieťaťa a v ňom zotrvávate, a vo východnom obrade ste sa aj rozhodli vychovávať svoje dieťa. Dôležité je len, aby ste naozajstne vychovávali svoje dieťa k duchovným hodnotám a viere.