Ak sa rozpadne manželstvo, katolícke, či iné, nemôže rozvedený za žiadnych okolností vstúpiť do nového vzťahu, aj keď je v tejto situácii obeťou? Nie je to nespravodlivé, ak jeden bojoval o záchranu manželstva, no neúspešne? Ak sa jedná o mladého človeka, musí už zostať navždy sám?

Dôležité je skúmať dôvody, ktoré viedli k rozpadu manželstva, ktoré často vedú až k začiatkom vzťahu. Toto musí preskúmať cirkevný súd, ktorý pre závažné dôvody môže vyhlásiť manželstvo za neplatné a v takomto prípade je možné právoplatne vstúpiť do nového manželstva.

Cirkev musí chrániť vážnosť vzťahu, ktorý je základom ľudstva a to v zmysle slov Svätého písma: „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“ (Mk 10, 9). Ľahkovážnosť v tak závažných skutočnostiach narobí veľa škody, ktoré sa nedajú ničím napraviť.

Preto sa tak veľmi zdôrazňuje čistota vzťahov pred manželstvom, ktorá napomáha k čistým rozhodnutiam pre spoločný život, ktoré nie sú  ničím postranným ovplyvnené. K tomu kňaz napomáha aj predmanželskými stretnutiami v príprave na sobáš. Na vážnosti tejto prípravy často stojí aj vážnosť slov prísahy, ktorú si mladomanželia dávajú.

Preto ťažko je obviňovať Cirkev, ktorá neurčuje pravidlá, len rešpektuje Bohom daný zákon a sama nemôže ovplyvniť rozhodnutia iných.