Tradícia – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Tradícia – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Prečo kresťania uznávajú za najsvätejší chrám Baziliku sv. Petra v Ríme, keď v Jeruzaleme je Bazilika svätého hrobu, kde bol Ježiš pochovaný? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-krestania-uznavaju-za-najsvatejsi-chram-baziliku-sv-petra-v-rime-ked-v-jeruzaleme-je-bazilika-svateho-hrobu-kde-bol-jezis-pochovany/ Mon, 06 Feb 2017 15:13:04 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=130 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Niektoré chrámy kresťanského sveta sa tešia väčšej obľube, úcte a pozornosti ako iné. Zvyčajne ide o miesta, ktoré sú späté so životom samého Krista alebo jemu najbližších mužov a žien. Pokiaľ však viem, nikdy nebol zostavený nijaký oficiálny „rebríček“ chrámov z hľadiska ich posvätnosti. Je preto pokojne možné, že určitá skupina ľudí považuje za najsvätejší Chrám svätého apoštola Petra v Ríme. Nebolo by však správne vnímať toto ich stanovisko ako záväznú povinnosť pre všetkých. Ak vy za najsvätejší chrám kresťanského sveta považujete Baziliku svätého hrobu v Jeruzaleme, celkom určite sa nijakým spôsobom nepreviňujete. Napríklad aj ja, keby som dostal za úlohu vyjadriť svoj názor na danú vec, tiež by som povedal, že najvýznačnejším kresťanským chrámom je Bazilika svätého hrobu v Jeruzaleme. Uvedený chrám sa totiž spája s najdôležitejšími udalosťami (smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie) zo života suverénne najvýznamnejšej osobnosti celého ľudstva (vteleného Božieho Syna Ježiša Krista). Isteže, mučenícka smrť Petra a Pavla, teda „svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov“, je hodná našej osobitej pozornosti, no nepochybne omnoho menšej než smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie samého Krista. Okrem toho spomínaný jeruzalemský chrám má v našom liturgickom kalendári samostatný sviatok (13. septembra), kým rímsky Chrám svätého Petra ho nemá, čo by som celkom určite neposúdil ako výsledok náhody.

]]>
Pýtam sa: Prečo sa veľkonočné pokrmy svätili s vínom zmiešaným so svätenou vodou? Po príchode nového kňaza do našej farnosti sa to zmenilo. Nechcel svätiť pokrmy s vínom a svätenou vodou. Od tej doby svätíme so svätenou vodou bez vína. Ako je to správne? Prečo sa vtedy miešala voda s vínom a teraz už nie? Veriaci z farnosti http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/pytam-sa-preco-sa-velkonocne-pokrmy-svatili-s-vinom-zmiesanym-so-svatenou-vodou-po-prichode-noveho-knaza-do-nasej-farnosti-sa-to-zmenilo-nechcel-svatit-pokrmy-s-vinom-a-svatenou-vodou-od-tej-doby/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:52 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=128 Podľa všetkých bohoslužobných kníh, ktorých modlitby alebo rubriky sa týkajú danej veci, má kňaz alebo biskup posviacať paschálne pokrmy modlitbou, respektíve modlitbou a pokropením svätenou vodou. Ani jediná nijakým spôsobom nespomína víno. Keď si pre istotu pozrieme aj prax kresťanov nášho obradu tak na Slovensku, ako aj v zahraničí (Grécko, Rusko, Srbsko, Bulharsko, Maďarsko a podobne), zistíme, že všade konajú rovnako: paschálne pokrmy posviacajú modlitbou a pokropením svätenou vodou. Je teda úplne isté, že kňaz, ktorý u vás posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, nie však vínom, koná správne. Za chvályhodné považujem aj to, že nepodľahol tlaku istej časti okolia, ktorý vzhľadom na predchádzajúcu prax vo Vašej farnosti nepochybne jestvoval a musel byť citeľný. Z uvedených dôvodov pre mňa otázka nestojí tak, prečo Váš súčasný duchovný otec posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, ale skôr tak, prečo Váš predchádzajúci kňaz konal odlišne. Odporúčam Vám spýtať sa priamo jeho, či dokáže svoje konanie dostatočne zdôvodniť. Jediné, čo mne prichádza na myseľ, je možnosť, že si túto zvláštnu a celkom jednoznačne nesprávnu obyčaj osvojil v jednom z východoslovenských miest, ktoré na tomto fóre nechcem menovať, kde donedávna jestvovala. Bola však absolútne ojedinelá a bez akéhokoľvek hlbšieho zdôvodnenia, jediným jej cieľom bolo dosiahnuť, aby paschálne jedlá bolo cítiť za vínom. Radšej sa nechcem ani len zamýšľať nad tým, či v dávnejšej minulosti bolo posviacanie paschálnych pokrmov v predmetnom meste vôbec platné, keďže pôvodne sa tam pokrmy kropili iba vínom, totiž neposväteným vínom, až neskôr sa doň začala pridávať svätená voda. Dúfajme, že áno, pričom predpokladajme, že aj samotná modlitba bola na ich posvätenie dostatočná. Toto však ponechajme na Boha a svedomie dotknutých kňazov, my sa pevne držme toho, čo je celkom určite správne.

]]>
Prečo na Veľkú noc svätíme jedlá? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-na-velku-noc-svatime-jedla/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:30 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=126  

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Záležitosť, na ktorú sa pýtate, veľmi úzko súvisí s pôvodnou, teda ideálnou pôstnou disciplínou, ktorá prinajmenšom teoreticky a s istými úľavami zaväzovala aj nás do roku 1969. Podľa nej po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené jesť mäso (s výnimkou dvoch dní ani rybacie) a po Syropôstnej nedeli sa navyše nesmie jesť nič živočíšneho pôvodu. V praxi to znamená, že kresťan zhruba osem týždňov neje nijaké mäso, z toho sedem týždňov ani vajcia, mlieko, syry a podobne. Keď však nastane Pascha, toto všetko je mu opäť dovolené, počas Svetlého týždňa dokonca aj v stredu a v piatok. Je teda prirodzené, že takýto človek príde za kňazom a požiada ho, aby predmetné pokrmy najprv posvätil. Keď si uvedomíme, že dané jedlá, ako to naznačujú kňazské modlitby, pripomínajú kresťanovi okrem iného Božieho Baránka, ktorý sa pre nás obetoval, a Chlieb života, ktorý sa nám podáva v Eucharistii, logika ich posvätenia sa stáva ešte jasnejšou. Týmto pokrmom však netreba prikladať ani príliš veľkú, ani príliš malú váhu. Na jednej strane sú pre nás jedným z významných prostriedkov Božieho požehnania, na strane druhej bohoslužobné knihy jasne hovoria, že nie je dovolené nazývať ich Paschou, lebo skutočnou Paschou je výlučne Kristus.

]]>
Prečo my, pravoslávni, máme Paschu v tomto roku (2016 – pozn. fd) až 1. mája? (14-ročný) http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-my-pravoslavni-mame-paschu-v-tomto-roku-2016-pozn-fd-az-1-maja-14-rocny/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:11 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=124 Pravoslávni kresťania slávia Paschu podľa juliánskeho kalendára, ktorý okrem toho, že je posunutý o dva týždne neskôr, musí rešpektovať v prípade Veľkej  noci aj splň mesiaca po jarnej rovnodennosti. Až po splnení týchto troch podmienok môže byť sviatok Paschy:

  1. nemôže byť pred 21.marcom. podľa juliánskeho kalendára, čo je v našom ponímaní až po dátume 3.4 apríla.
  2. splň  mesiaca
  3. v nedeľu po splne môže byť Veľká noc.

Keďže sa v tomto roku (2016) splň mesiaca po jarnej rovnodennosti podľa juliánskeho kalendára odsunul až na koniec apríla, preto až prvá májová nedeľa podľa správnosti môže byť Veľká noc.

Je to jeden z najneskorších dátumov Veľkej noci podľa „starého“ kalendára, nakoľko tento sviatok je pohyblivý z uvedených troch dôvodov. Tak ho odpradávna totiž slávili židia, ktorí práve pred týmto sviatkom pribili na kríž Ježiša Krista a on po troch dňoch vstal z mŕtvych – čo je vlastne sviatok Veľkej noci. A práve podľa tohto historického záznamu Svätého písma slávime Paschu, aby sme boli verní aj zmyslu tohto sviatku, ktorý pre židov znamená oslavu oslobodenia z Egyptského otroctva  a pre kresťanov oslobodenie z hriechu a od smrti vďaka Kristovej smrti a jeho vzkrieseniu.

]]>
Sú ešte v Košickej eparchii obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára? Ktoré obce tak slávia ako posledné? Mohli by niektoré obce, ktoré už slávia sviatky podľa gregoriánskeho sláviť ich opäť podľa juliánskeho kalendára? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/su-este-v-kosickej-eparchii-obce-ktore-slavia-vianoce-podla-julianskeho-kalendara-ktore-obce-tak-slavia-ako-posledne-mohli-by-niektore-obce-ktore-uz-slavia-sviatky-podla-gregorianskeho-slavit-ich/ Mon, 06 Feb 2017 15:09:54 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=122  

V Košickej eparchii už nemáme žiadnu obec, ktorá by slávila sviatky podľa juliánskeho kalendára a viem, že prejsť znova na juliánsky kalendár môže byť „túžbou“ iba niekoľkých jednotlivcov, ale nie farnosti, nakoľko časomiera je už vo všetkých oblastiach stanovená podľa gregoriánskeho kalendára. A keďže otázka kalendára nie je záležitosťou náboženstva, ale astronómie, treba túto kompetenciu ponechať vedeckému odporučeniu a nie teológií; avšak s o to hlbšou túžbou je treba osláviť sviatky – a tieto náboženské dejiny spásy, ktoré nám jednotlivé sviatky predkladajú v termínoch, v ktorých ich Cirkev slávi. Myslím, že riešenie problému kalendára už môže patriť minulosti, veď sa ním zaoberal ešte biskup Štefan Novák (biskupom v rokoch 1913 – 1918 – pozn. fd). Dnes máme nastolené už iné aktuálnejšie problémy, a tých je potrebné sa dotýkať, aby sme správne zvládli dobu, ktorú žijeme.

]]>
Nedospel vhodný čas od obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 na to, aby v liturgiách slúžených v cirkevnoslovanskom jazyku sa ako stojí v liturgikone v suhubej jektenii „za vsja pravoslavnyja christijany…“ či pri veľkom vchode „i vsich vas pravoslavnych christijan“ nenahrádzalo slovami „pravovirnych, pravovirnyja“? Samozrejme s patričným objasnením pre veriacich, čo to slovo v skutočnosti znamená. Na Ukrajine, ani na blízkom Zakarpatí, kde bola naša cirkev zakázaná dlhšie obdobie a utrpela viac ako u nás s tým nemajú problém. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/nedospel-vhodny-cas-od-obnovenia-greckokatolickej-cirkvi-v-roku-1968-na-to-aby-v-liturgiach-sluzenych-v-cirkevnoslovanskom-jazyku-sa-ako-stoji-v-liturgikone-v-suhubej-jektenii-za-vsja-pravos/ Mon, 06 Feb 2017 11:30:45 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=114 Na Ukrajine a blízkom Zakarpatsku nemajú problém so slovom pravoslávny práve preto, že Gréckokatolícka cirkev tam začala legálne pôsobiť oveľa neskôr ako u nás. Tým, že nadviazali na to, čo bolo známe predtým o význame slovíčka „správne slaviaci“, sa nič mimoriadne v ich postojoch neudialo. U nás sa ale za tie desaťročia užívania slovíčka pravoslávny práve tento termín stal pomenovaním pre cirkev, ktorá žije v schizme – teda oddelení sa od hlavy Cirkvi, ktorou je Svätý Otec v Ríme. A tak nie je múdre vnášať zmätok do terminológie o príslušnosti k  cirkvi, ktorá je u nás už zaužívaná  a to práve cez liturgické texty, ktoré sa ľud modlí v chrámoch. Myslím, že nie toto tvorí podstatu našej viery.

]]>
Moja otázka sa týka absentujúcich ikonostasov v mnohých našich farnostiach. Prečo tam, kde si to nemôžu dovoliť, nie sú povinne umiestnené aspoň provizórne dve ikony základného radu (Bohorodička a IC XC)? Je podľa mňa dosť smutné, že taká dôležitá súčasť východného chrámu, je tak často v našich farnostiach ignorovaná. Samozrejme, že stavba ikonostasu je pre mnohých priveľmi drahá záležitosť, ale nájdu sa farnosti, ktoré by si to s Božou pomocou aj celkom mohli dovoliť, ale nemajú o to záujem, hoci v mnohých, chudobnejších farnostiach boli schopní zhotovenia ikonostasu. Ďalej by ma zaujímal názor na murované ikonostasy, ktorých stavba je lacnejšia ako u drevenej konštrukcie, vraj ako som sa dopočul, sú v našej cirkvi na Slovensku zakázané. Je to pravda? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/moja-otazka-sa-tyka-absentujucich-ikonostasov-v-mnohych-nasich-farnostiach-preco-tam-kde-si-to-nemozu-dovolit-nie-su-povinne-umiestnene-aspon-provizorne-dve-ikony-zakladneho-radu-bohorodicka-a-ic/ Mon, 06 Feb 2017 11:21:31 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=99 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Ikonostas v nejakej forme je súčasťou bohoslužobného priestoru cirkvi byzantského obradu prakticky odnepamäti. Celé stáročia, ba takmer tisícročia, jestvuje medzi ním a liturgickým slávením dôverné puto a silný vzájomný vplyv. Nie náhodou záväzný dokument niekdajšej Kongregácie pre východnú cirkev z roku 1953 so skráteným slovenským názvom Bohoslužobný poriadok (Ordo Celebrationis Vesperarum, Matutini et Divinae Liturgiae iuxta Recensionem Ruthenorum) vychádza pri svojich ustanoveniach z prítomnosti ikonostasu v chráme ako zo samozrejmého faktu. Dokonca stanovuje, že ak vedľajšie cerkvi a kaplnky nemajú svoje ikonostasy, oltáre v nich sa nemajú pokladať za vhodné na bohoslužby (článok 6). To, že každý bohoslužobný priestor našej cirkvi má disponovať ikonostasom, je teda úplne zrejmé.

Plne súhlasím s Vaším názorom, že prakticky každá farnosť, aj materiálne chudobná, si v konečnom dôsledku môže ikonostas dovoliť, ak za ním naozaj úprimne túži: niektorá honosný a nákladný s vysokou umeleckou hodnotou, iná skromnejší, ďalšia iba celkom základný. Nie všetko je však možné a užitočné striktne nariadiť a prísne kontrolovať. Mnohé veci, obzvlášť v náboženskej oblasti, by mali vychádzať z ľudského srdca, z vnútornej potreby a túžby. Preto si myslím, že cesta k zlepšeniu situácie v tejto oblasti nevedie cez pokyny a predpisy, ale cez intelektuálnu a duchovnú formáciu kléru i laikov. Ak budúci klerik z nejakého dôvodu nezíska vzťah k takej samozrejmej súčasti bohoslužobného priestoru, akou je ikonostas, vo svojej farnosti, nepochybne by ho mal nadobudnúť počas teologickej a duchovnej formácie na bohosloveckej fakulte a v kňazskom seminári, v krajnom prípade v rámci následnej permanentnej formácie. Potom, samozrejme, môže mať zmysel aj nejaké usmernenie či povzbudenie v danej záležitosti zo strany biskupstva, napríklad formou obežníka.

Pokiaľ ide o údajný zákaz murovaných ikonostasov, ja osobne o ničom takom neviem, prinajmenšom nie na území Košickej eparchie. Isteže, aj v tomto prípade je potrebné získať na jeho vybudovanie súhlas liturgickej komisie. Ak je však zámer dobre pripravený, získanie predmetného súhlasu nepredstavuje žiadny problém.

]]>
Som rímskokatolíčka – pokrstená aj praktizujúca, chodím pravidelne do kostola a k sviatostiam, ale niekedy nastane situácia, že idem aj na svätú liturgiu (napr. ak mi čas svätej liturgie vyhovuje viac, ako čas svätej omše, alebo bez nejakého iného dôvodu – obradom a modlitbám už rozumiem), neviem však, ako sa prakticky postaviť k niektorým úkonom, najmä ako sa mám žehnať… a či si mám pri vstupe do chrámu pokľaknúť (tak, ako to je v kostoloch na znak úcty pred bohostánkom), alebo sa vyžaduje poklona? Treba zachovať vonkajšie prejavy toho obradu, na ktorom momentálne som, alebo na tom nezáleží? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/som-rimskokatolicka-pokrstena-aj-praktizujuca-chodim-pravidelne-do-kostola-a-k-sviatostiam-ale-niekedy-nastane-situacia-ze-idem-aj-na-svatu-liturgiu-napr-ak-mi-cas-svatej-liturgie-vyhov/ Mon, 06 Feb 2017 11:18:53 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=93 Najdôležitejšie pre kresťana – katolíka je v tomto ohľade chcieť napĺňať povinnosť nedeľnej a sviatočnej svätej liturgie v ktoromkoľvek obrade Katolíckej cirkvi, pričom sa odporúča mať vzťah k vlastnej farskej rodine. Zo slušnosti sa v bežnej ľudskej spoločnosti odporúča prijať zásady správania tej, ktorej komunity, v ktorej sa nachádzame, aby sme príliš neupozorňovali na seba, ale treba zostať sebou samým. Takto sa aj liturgicky má správať kňaz, ktorý koncelebruje v inom obrade. Oblieka sa do vlastných rúch – zostáva sebou samým, ale rešpektuje rubriky a predpisy toho obradu, v ktorom slúži svätú liturgiu. Pre bežného veriaceho nie sú špeciálne predpisy pre účasť na liturgií iného obradu, preto je dôležité skôr dbať na zbožnosť a sústredenosť, ako na vonkajší prejav. Pričom sa vždy odporúča na obradovo zmiešaných teritóriách poznať vzájomne obrad jeden druhého, a keď ho poznám, tak sa podľa toho aj správať. Lebo spôsob úcty aj keď s iným vyjadrením, vždy vyjadruje to isté – úctivosť a klaňanie sa Bohu.

]]>
Ako to je so spovedným tajomstvom, ak kňaz vie o nejakom zločine (napr. vražda alebo ťažký zločin ) a je predvolaný ako svedok alebo na výsluch. Môže to povedať, alebo nie? Potrebuje nejaké špeciálne schválenie, napríklad od biskupa? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-to-je-so-spovednym-tajomstvom-ak-knaz-vie-o-nejakom-zlocine-napr-vrazda-alebo-tazky-zlocin-a-je-predvolany-ako-svedok-alebo-na-vysluch-moze-to-povedat-alebo-nie-potrebuje-nejake-specialne/ Mon, 06 Feb 2017 10:56:23 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=65 (Odpoveď pripravil o. František Čitbaj)

Spovedné tajomstvo patrí medzi prastaré inštitúcie v Cirkvi. V praxi znamená, že nič z toho, čo si spovedník v rámci spovede vypočuje, nemôže prezradiť a to za žiadnych okolností a žiadnym spôsobom, teda ani náznakom. Týka sa to aj takých prípadov, že sa jedná o ťažký zločin, alebo iné závažné previnenie. Od spovedného tajomstva neexistuje žiaden dišpenz. To, že Cirkev berie záväzok spovedného tajomstva vážne dokazuje aj to, že kňazi boli obviňovaní z rozličných deliktov, ale nikto nikdy žiadneho kňaza neobvinil z prezradenia spovedného tajomstva.

]]>
Od kedy deťom začína pôst a od koľkých rokov? Som gréckokatolíčka a keď sme boli deti keď si dobre pamätám, bol pôst určený od 7 do 70 rokov. Moja kamarátka mi povedala, že ich kňaz v nedeľu na Službe Božej povedal, že pôst deťom začína až od 14 do 65 rokov. Môžem poprosiť o radu? Ja mám 3 deti a vediem ich od narodenia, že piatok je stále pôst a pred Veľkou nocou je aj stredy pôst a aj iné pôsty v roku, a taktiež chodíme s deťmi stále aj do cerkvi. Takto ma od malička učili moji rodičia, začo som im veľmi vďačná, a takto učím aj svoje deti. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/od-kedy-detom-zacina-post-a-od-kolkych-rokov-som-greckokatolicka-a-ked-sme-boli-deti-ked-si-dobre-pamatam-bol-post-urceny-od-7-do-70-rokov-moja-kamaratka-mi-povedala-ze-ich-knaz-v-nedelu-na-sluzbe/ Mon, 06 Feb 2017 10:54:01 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=61 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Myslím, že v tomto prípade ide predovšetkým o nedorozumenie, ktorého príčinou sú najmä terminologické nejasnosti.

Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda – v daný sme zachovali iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst. Je teda veľmi dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov. Sú to blízke a súvisiace, nie však rovnaké veci.

Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“. To znamená, že v daný deň nesmieme jesť mäso, a to vrátane jedál, ktoré ho akokoľvek obsahujú.

V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok nás zaväzuje „zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec“. To znamená, že v uvedené dni nesmieme jesť mäso, mlieko a vajcia, a to vrátane jedál, ktoré ich akokoľvek obsahujú.

„Zdržanlivosť“ od vymenovaných pokrmov zaväzuje v súčasnosti každého gréckokatolíka od 7. roka veku až do jeho telesnej smrti (teda ešte dlhšie, ako uvádzate vo svojej otázke).

V deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok platí popri uvedených zdržanlivostiach aj „pôst“. To znamená, že nestačí nejesť vymenované pokrmy, ale v daný deň sa navyše smieme najesť najviac raz, ideálne až po večierni.

„Pôst“ zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roka života (teda o čosi kratšie, ako uvádzate vo svojej otázke).

Ak teda máte dieťa, ktoré už dovŕšilo 7. rok života, ale ešte nedovŕšilo 14. rok života, zaväzuje ho každá zdržanlivosť, ale nezaväzuje ho pôst.

Pre úplnosť treba dodať, že ani zdržanlivosť ani pôst nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, cestujúcich viac ako 4 hodiny, ťažko pracujúcich a tých, čo sa spoločne stravujú, ak nemajú možnosť výberu.

Všetky potrebné inštrukcie ohľadom platnej pôstnej disciplíny (treba totiž vedieť, že cirkev ju môže meniť) nájdete napríklad vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 628 a 629. Vždy, keď neviete s istotou, čo pre Vás alebo pre Vaše deti platí, môžete si to tam overiť.

V tejto súvislosti je veľmi dôležité uvedomiť si, že uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť. Keby sme si popísali ideálnu pôstnu disciplínu, ako ju zachovávali a odovzdali nám veľkí duchovní otcovia, zistili by sme, že je mnohonásobne, takmer neporovnateľne, náročnejšia. Ak teda vediete seba a svoje deti k tomu, aby pôsty a zdržanlivosti od rôznych pokrmov zachovávali o čosi prísnejšie a dôkladnejšie, než sme popísali (samozrejme, pri zachovaní rozumnej miery), nielenže sa nepreviňujete, ale robíte naozaj dobre a múdro.

]]>