Sviatky – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Sviatky – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Prečo kresťania uznávajú za najsvätejší chrám Baziliku sv. Petra v Ríme, keď v Jeruzaleme je Bazilika svätého hrobu, kde bol Ježiš pochovaný? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-krestania-uznavaju-za-najsvatejsi-chram-baziliku-sv-petra-v-rime-ked-v-jeruzaleme-je-bazilika-svateho-hrobu-kde-bol-jezis-pochovany/ Mon, 06 Feb 2017 15:13:04 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=130 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Niektoré chrámy kresťanského sveta sa tešia väčšej obľube, úcte a pozornosti ako iné. Zvyčajne ide o miesta, ktoré sú späté so životom samého Krista alebo jemu najbližších mužov a žien. Pokiaľ však viem, nikdy nebol zostavený nijaký oficiálny „rebríček“ chrámov z hľadiska ich posvätnosti. Je preto pokojne možné, že určitá skupina ľudí považuje za najsvätejší Chrám svätého apoštola Petra v Ríme. Nebolo by však správne vnímať toto ich stanovisko ako záväznú povinnosť pre všetkých. Ak vy za najsvätejší chrám kresťanského sveta považujete Baziliku svätého hrobu v Jeruzaleme, celkom určite sa nijakým spôsobom nepreviňujete. Napríklad aj ja, keby som dostal za úlohu vyjadriť svoj názor na danú vec, tiež by som povedal, že najvýznačnejším kresťanským chrámom je Bazilika svätého hrobu v Jeruzaleme. Uvedený chrám sa totiž spája s najdôležitejšími udalosťami (smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie) zo života suverénne najvýznamnejšej osobnosti celého ľudstva (vteleného Božieho Syna Ježiša Krista). Isteže, mučenícka smrť Petra a Pavla, teda „svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov“, je hodná našej osobitej pozornosti, no nepochybne omnoho menšej než smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie samého Krista. Okrem toho spomínaný jeruzalemský chrám má v našom liturgickom kalendári samostatný sviatok (13. septembra), kým rímsky Chrám svätého Petra ho nemá, čo by som celkom určite neposúdil ako výsledok náhody.

]]>
Pýtam sa: Prečo sa veľkonočné pokrmy svätili s vínom zmiešaným so svätenou vodou? Po príchode nového kňaza do našej farnosti sa to zmenilo. Nechcel svätiť pokrmy s vínom a svätenou vodou. Od tej doby svätíme so svätenou vodou bez vína. Ako je to správne? Prečo sa vtedy miešala voda s vínom a teraz už nie? Veriaci z farnosti http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/pytam-sa-preco-sa-velkonocne-pokrmy-svatili-s-vinom-zmiesanym-so-svatenou-vodou-po-prichode-noveho-knaza-do-nasej-farnosti-sa-to-zmenilo-nechcel-svatit-pokrmy-s-vinom-a-svatenou-vodou-od-tej-doby/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:52 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=128 Podľa všetkých bohoslužobných kníh, ktorých modlitby alebo rubriky sa týkajú danej veci, má kňaz alebo biskup posviacať paschálne pokrmy modlitbou, respektíve modlitbou a pokropením svätenou vodou. Ani jediná nijakým spôsobom nespomína víno. Keď si pre istotu pozrieme aj prax kresťanov nášho obradu tak na Slovensku, ako aj v zahraničí (Grécko, Rusko, Srbsko, Bulharsko, Maďarsko a podobne), zistíme, že všade konajú rovnako: paschálne pokrmy posviacajú modlitbou a pokropením svätenou vodou. Je teda úplne isté, že kňaz, ktorý u vás posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, nie však vínom, koná správne. Za chvályhodné považujem aj to, že nepodľahol tlaku istej časti okolia, ktorý vzhľadom na predchádzajúcu prax vo Vašej farnosti nepochybne jestvoval a musel byť citeľný. Z uvedených dôvodov pre mňa otázka nestojí tak, prečo Váš súčasný duchovný otec posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, ale skôr tak, prečo Váš predchádzajúci kňaz konal odlišne. Odporúčam Vám spýtať sa priamo jeho, či dokáže svoje konanie dostatočne zdôvodniť. Jediné, čo mne prichádza na myseľ, je možnosť, že si túto zvláštnu a celkom jednoznačne nesprávnu obyčaj osvojil v jednom z východoslovenských miest, ktoré na tomto fóre nechcem menovať, kde donedávna jestvovala. Bola však absolútne ojedinelá a bez akéhokoľvek hlbšieho zdôvodnenia, jediným jej cieľom bolo dosiahnuť, aby paschálne jedlá bolo cítiť za vínom. Radšej sa nechcem ani len zamýšľať nad tým, či v dávnejšej minulosti bolo posviacanie paschálnych pokrmov v predmetnom meste vôbec platné, keďže pôvodne sa tam pokrmy kropili iba vínom, totiž neposväteným vínom, až neskôr sa doň začala pridávať svätená voda. Dúfajme, že áno, pričom predpokladajme, že aj samotná modlitba bola na ich posvätenie dostatočná. Toto však ponechajme na Boha a svedomie dotknutých kňazov, my sa pevne držme toho, čo je celkom určite správne.

]]>
Prečo na Veľkú noc svätíme jedlá? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-na-velku-noc-svatime-jedla/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:30 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=126  

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Záležitosť, na ktorú sa pýtate, veľmi úzko súvisí s pôvodnou, teda ideálnou pôstnou disciplínou, ktorá prinajmenšom teoreticky a s istými úľavami zaväzovala aj nás do roku 1969. Podľa nej po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené jesť mäso (s výnimkou dvoch dní ani rybacie) a po Syropôstnej nedeli sa navyše nesmie jesť nič živočíšneho pôvodu. V praxi to znamená, že kresťan zhruba osem týždňov neje nijaké mäso, z toho sedem týždňov ani vajcia, mlieko, syry a podobne. Keď však nastane Pascha, toto všetko je mu opäť dovolené, počas Svetlého týždňa dokonca aj v stredu a v piatok. Je teda prirodzené, že takýto človek príde za kňazom a požiada ho, aby predmetné pokrmy najprv posvätil. Keď si uvedomíme, že dané jedlá, ako to naznačujú kňazské modlitby, pripomínajú kresťanovi okrem iného Božieho Baránka, ktorý sa pre nás obetoval, a Chlieb života, ktorý sa nám podáva v Eucharistii, logika ich posvätenia sa stáva ešte jasnejšou. Týmto pokrmom však netreba prikladať ani príliš veľkú, ani príliš malú váhu. Na jednej strane sú pre nás jedným z významných prostriedkov Božieho požehnania, na strane druhej bohoslužobné knihy jasne hovoria, že nie je dovolené nazývať ich Paschou, lebo skutočnou Paschou je výlučne Kristus.

]]>
Prečo my, pravoslávni, máme Paschu v tomto roku (2016 – pozn. fd) až 1. mája? (14-ročný) http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-my-pravoslavni-mame-paschu-v-tomto-roku-2016-pozn-fd-az-1-maja-14-rocny/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:11 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=124 Pravoslávni kresťania slávia Paschu podľa juliánskeho kalendára, ktorý okrem toho, že je posunutý o dva týždne neskôr, musí rešpektovať v prípade Veľkej  noci aj splň mesiaca po jarnej rovnodennosti. Až po splnení týchto troch podmienok môže byť sviatok Paschy:

  1. nemôže byť pred 21.marcom. podľa juliánskeho kalendára, čo je v našom ponímaní až po dátume 3.4 apríla.
  2. splň  mesiaca
  3. v nedeľu po splne môže byť Veľká noc.

Keďže sa v tomto roku (2016) splň mesiaca po jarnej rovnodennosti podľa juliánskeho kalendára odsunul až na koniec apríla, preto až prvá májová nedeľa podľa správnosti môže byť Veľká noc.

Je to jeden z najneskorších dátumov Veľkej noci podľa „starého“ kalendára, nakoľko tento sviatok je pohyblivý z uvedených troch dôvodov. Tak ho odpradávna totiž slávili židia, ktorí práve pred týmto sviatkom pribili na kríž Ježiša Krista a on po troch dňoch vstal z mŕtvych – čo je vlastne sviatok Veľkej noci. A práve podľa tohto historického záznamu Svätého písma slávime Paschu, aby sme boli verní aj zmyslu tohto sviatku, ktorý pre židov znamená oslavu oslobodenia z Egyptského otroctva  a pre kresťanov oslobodenie z hriechu a od smrti vďaka Kristovej smrti a jeho vzkrieseniu.

]]>
Sú ešte v Košickej eparchii obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára? Ktoré obce tak slávia ako posledné? Mohli by niektoré obce, ktoré už slávia sviatky podľa gregoriánskeho sláviť ich opäť podľa juliánskeho kalendára? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/su-este-v-kosickej-eparchii-obce-ktore-slavia-vianoce-podla-julianskeho-kalendara-ktore-obce-tak-slavia-ako-posledne-mohli-by-niektore-obce-ktore-uz-slavia-sviatky-podla-gregorianskeho-slavit-ich/ Mon, 06 Feb 2017 15:09:54 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=122  

V Košickej eparchii už nemáme žiadnu obec, ktorá by slávila sviatky podľa juliánskeho kalendára a viem, že prejsť znova na juliánsky kalendár môže byť „túžbou“ iba niekoľkých jednotlivcov, ale nie farnosti, nakoľko časomiera je už vo všetkých oblastiach stanovená podľa gregoriánskeho kalendára. A keďže otázka kalendára nie je záležitosťou náboženstva, ale astronómie, treba túto kompetenciu ponechať vedeckému odporučeniu a nie teológií; avšak s o to hlbšou túžbou je treba osláviť sviatky – a tieto náboženské dejiny spásy, ktoré nám jednotlivé sviatky predkladajú v termínoch, v ktorých ich Cirkev slávi. Myslím, že riešenie problému kalendára už môže patriť minulosti, veď sa ním zaoberal ešte biskup Štefan Novák (biskupom v rokoch 1913 – 1918 – pozn. fd). Dnes máme nastolené už iné aktuálnejšie problémy, a tých je potrebné sa dotýkať, aby sme správne zvládli dobu, ktorú žijeme.

]]>
Chcel by som sa spýtať, či všetky rímskokatolícke prikázané sviatky sú prikázanými aj v Gréckokatolíckej cirkvi a opačne, a či sa slávia v rovnaký deň. Martin http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/chcel-by-som-sa-spytat-ci-vsetky-rimskokatolicke-prikazane-sviatky-su-prikazanymi-aj-v-greckokatolickej-cirkvi-a-opacne-a-ci-sa-slavia-v-rovnaky-den-martin/ Mon, 06 Feb 2017 15:09:38 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=120 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie Košickej eparchie)

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku predstavuje jednu z východných cirkví, preto sa ohľadom prikázaných sviatkov riadi Kódexom kánonov východných cirkví z roku 1990, menovite kánonom číslo 880. Podľa neho má zoznam prikázaných sviatkov (okrem niekoľkých tam explicitne uvedených) stanoviť partikulárne právo miestnej cirkvi. Na Slovensku platí v tomto ohľade dekrét Svätej stolice z roku 1969.

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku patrí medzi cirkvi latinskej tradície, preto jej prikázané sviatky stanovuje Kódex kánonického práva z roku 1983, konkrétne kánon číslo 1246. Tam sa nachádza zoznam predmetných sviatkov, ale s poznámkou, že Konferencia biskupov danej krajiny po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu. To sa u nás aj stalo vo vzťahu k sviatku svätého Jozefa.

Pretože v oboch prípadoch ide o kresťanské, ba dokonca katolícke cirkvi, väčšinu prikázaných sviatkov majú spoločnú. Keďže však patria do odlišných tradícií, ohľadom niektorých sa odlišujú. Dva prikázané sviatky Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (Najsvätejšieho Kristovho tela a Krvi; Všetkých svätých) nie sú prikázanými sviatkami v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a štyri prikázané sviatky Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke; Zvestovanie presvätej Bohorodičke; Veľký piatok; Svetlý pondelok) nie sú prikázanými sviatkami v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Vysvetľovať dôvody tohto faktu by si vyžadovalo neúmerne veľký priestor, preto len náhodne spomeňme, že sviatok Všetkých svätých sa vo východných cirkvách slávi vždy v nedeľu (v nedeľu po Päťdesiatnici – Zostúpení Svätého Ducha), takže do daného zoznamu ani patriť nepotrebuje. Náš sviatok Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou, teda rímskokatolícky sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa už stáročia slávi vo východných cirkvách 9. decembra, ale na Slovensku sme prijali ako deň jeho slávenia 8. december. Okrem toho treba dodať, že jeden prikázaný sviatok má v obidvoch cirkvách ten istý dátum (1. január), ale celkom odlišný obsah: u nás je to sviatok Obrezania podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, zatiaľ čo v latinských cirkvách je to sviatok Panny Márie Bohorodičky.

Spomenuté odlišnosti nás nemajú znepokojovať, lebo sú celkom prirodzené. Ako odlišnosti medzi mužom a ženou samy osebe nespôsobujú medzi nimi nejednotu či rozdelenie, tak ani odlišnosť v prikázaných sviatkoch sama osebe neznamená nejednotu medzi cirkvami, či dokonca ich rozdelenie. Takáto rôznosť je konštruktívna, logická a potrebná, len ju správne pochopiť a žiť.

]]>
Od kedy deťom začína pôst a od koľkých rokov? Som gréckokatolíčka a keď sme boli deti keď si dobre pamätám, bol pôst určený od 7 do 70 rokov. Moja kamarátka mi povedala, že ich kňaz v nedeľu na Službe Božej povedal, že pôst deťom začína až od 14 do 65 rokov. Môžem poprosiť o radu? Ja mám 3 deti a vediem ich od narodenia, že piatok je stále pôst a pred Veľkou nocou je aj stredy pôst a aj iné pôsty v roku, a taktiež chodíme s deťmi stále aj do cerkvi. Takto ma od malička učili moji rodičia, začo som im veľmi vďačná, a takto učím aj svoje deti. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/od-kedy-detom-zacina-post-a-od-kolkych-rokov-som-greckokatolicka-a-ked-sme-boli-deti-ked-si-dobre-pamatam-bol-post-urceny-od-7-do-70-rokov-moja-kamaratka-mi-povedala-ze-ich-knaz-v-nedelu-na-sluzbe/ Mon, 06 Feb 2017 10:54:01 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=61 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Myslím, že v tomto prípade ide predovšetkým o nedorozumenie, ktorého príčinou sú najmä terminologické nejasnosti.

Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda – v daný sme zachovali iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst. Je teda veľmi dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov. Sú to blízke a súvisiace, nie však rovnaké veci.

Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“. To znamená, že v daný deň nesmieme jesť mäso, a to vrátane jedál, ktoré ho akokoľvek obsahujú.

V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok nás zaväzuje „zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec“. To znamená, že v uvedené dni nesmieme jesť mäso, mlieko a vajcia, a to vrátane jedál, ktoré ich akokoľvek obsahujú.

„Zdržanlivosť“ od vymenovaných pokrmov zaväzuje v súčasnosti každého gréckokatolíka od 7. roka veku až do jeho telesnej smrti (teda ešte dlhšie, ako uvádzate vo svojej otázke).

V deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok platí popri uvedených zdržanlivostiach aj „pôst“. To znamená, že nestačí nejesť vymenované pokrmy, ale v daný deň sa navyše smieme najesť najviac raz, ideálne až po večierni.

„Pôst“ zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roka života (teda o čosi kratšie, ako uvádzate vo svojej otázke).

Ak teda máte dieťa, ktoré už dovŕšilo 7. rok života, ale ešte nedovŕšilo 14. rok života, zaväzuje ho každá zdržanlivosť, ale nezaväzuje ho pôst.

Pre úplnosť treba dodať, že ani zdržanlivosť ani pôst nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, cestujúcich viac ako 4 hodiny, ťažko pracujúcich a tých, čo sa spoločne stravujú, ak nemajú možnosť výberu.

Všetky potrebné inštrukcie ohľadom platnej pôstnej disciplíny (treba totiž vedieť, že cirkev ju môže meniť) nájdete napríklad vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 628 a 629. Vždy, keď neviete s istotou, čo pre Vás alebo pre Vaše deti platí, môžete si to tam overiť.

V tejto súvislosti je veľmi dôležité uvedomiť si, že uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť. Keby sme si popísali ideálnu pôstnu disciplínu, ako ju zachovávali a odovzdali nám veľkí duchovní otcovia, zistili by sme, že je mnohonásobne, takmer neporovnateľne, náročnejšia. Ak teda vediete seba a svoje deti k tomu, aby pôsty a zdržanlivosti od rôznych pokrmov zachovávali o čosi prísnejšie a dôkladnejšie, než sme popísali (samozrejme, pri zachovaní rozumnej miery), nielenže sa nepreviňujete, ale robíte naozaj dobre a múdro.

]]>
Prichádza čas Vianoc a do pozornosti sa človeku dostane evanjelium Matúša, kde je rodokmeň Ježiša Krista ktorý končí Jozefom. Prečo je tam Jozefov rodokmeň keď ten s počatím nemal nič spoločné? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/prichadza-cas-vianoc-a-do-pozornosti-sa-cloveku-dostane-evanjelium-matusa-kde-je-rodokmen-jezisa-krista-ktory-konci-jozefom-preco-je-tam-jozefov-rodokmen-ked-ten-s-pocatim-nemal-nic-spolocne/ Mon, 06 Feb 2017 10:42:40 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=45 Evanjelista Matúš rešpektuje aj ľudské chápanie Jozefovej úlohy, preto na právnom podklade vzťahu Jozefa, ktorý je chápaný ako manžel Márie (Mt 1, 16) dokazuje, že akokoľvek pozeráme na Ježišov pôvod, vždy je potvrdené, že právne pochádza Kristus z pokolenia Dávida – kráľa, tak z Máriinej strany, ako aj z Jozefovej. On je druhou Božskou osobou, ale aj jeho ľudskú príslušnosť treba brať vážne, lebo podľa predpovede je dôležitá kvôli dlhodobému očakávaniu vyvoleného národa, ktorý sledoval Dávidovsku líniu, aby nik nezostal v pochybnostiach.

]]>
Reagujem na otázku zo Sloviniek – podľa autorky spomenutej otázky, ich kňaz tam hlása pravoslávnu dogmatiku o posmrtných mýtniciach, ktorá nie je zlučiteľná s katolíckou náukou cirkvi. Doc. Imrich Belejkanič v učebnici pravoslávneho bohoslovia na s. 199 sám píše, že podľa pravoslávnej náuky – „existencia očistca nemá biblický základ a je v protiklade s pravoslávnym chápaním spasenia ako „theozisu“. Keďže Katolícka cirkev jasne definuje pojem očistec v KKC: „Každý človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu […] na osobnom súde […]: alebo prejde očisťovaním, alebo hneď vojde do nebeskej blaženosti, alebo sa hneď naveky zatratí” (1022), chcel by som vedieť, ako to chápe Gréckokatolícka cirkev. Ak pripustíme mýtnice, potom musíme zamietnuť aj osobný definitívny súd v momente smrti (Florentský a Tridentský snem) a budeme musieť prijať pravoslávne učenie len o nejakom dočasnom súde (Belejkanič, I., Dogmatika, s. 192), že z pekla sa dá ešte po smrti vyslobodiť do posledného súdu – cez spomenuté mýtnice. Ba nakoniec prídeme k tomu, že peklo bude len do posledného súdu, ako to tvrdil Origenes a že aj diabli nakoniec prídu do neba (apokastasis pantón). Táto náuka bola odsúdená ako heréza. Píšem túto otázku preto, lebo v diskusii vznikla pozitívna odozva od gréckokatolíkov (zrejme preto, lebo ich pomýlila všeobecná fráza „starootcovské tradície“). Je teda nutné, aby gréckokatolíci verili v očistec a nie eschatologickej pravoslávnej náuke o mýtniciach? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/reagujem-na-otazku-zo-sloviniek-podla-autorky-spomenutej-otazky-ich-knaz-tam-hlasa-pravoslavnu-dogmatiku-o-posmrtnych-mytniciach-ktora-nie-je-zlucitelna-s-katolickou-naukou-cirkvi-doc-im/ Mon, 06 Feb 2017 10:34:30 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=30 Nechce sa mi veriť tomu, aby gréckokatolícky kňaz, ktorý pred kňazskou vysviackou prisahal pred Bohom, že v poslušnosti voči rímskemu prestolu bude ohlasovať pravé katolícke učenie, sa dopustil tak závažnej neposlušnosti s nesprávnym výkladom právd viery. To, že sme sa aj my na gréckokatolíckom náboženstve pred prvým svätým prijímaním terminologicky učili o „mytarstve“ mýtnici, bolo v súvislosti s dušou, ktorá po smrti prichádza buď do neba, alebo do pekla, alebo do mytarstva, čo je len iným vyjadrením očistca, ktorý je prechodným stavom. Mytarstvo-mýtnica colnica je v duchovnom význame stav, v ktorom sa človek akoby na pomyselnej duchovnej „colnici“ potrebuje zbaviť nedovoleného (hriešneho) „tovaru,“ či záťaže svedomia ktoré mu nedovoľuje prejsť do večného šťastia. Analogicky aj na medzištátnej colnici dochádza nielen k zabaveniu tovaru, lež aj k trestu a väzeniu, ktoré hrozí pre závažné prečiny. Rovnako aj na pomyselnej „duchovnej colnici“ môže dôjsť k „večnému väzeniu“ – zatrateniu, ak ide o ťažké hriechy. Ale pri menších prečinoch dochádza k dočasnému zadržaniu a po čase a „zaplatení cla“ aj k uvoľneniu vstupu do večného kráľovstva. Mýtnica sa v Gréckokatolíckej cirkvi chápe rovnako ako očistec v Rímskokatolíckej cirkvi, ale terminologicky sa pripúšťa aj staroslovienska forma názvu: „mytarstvo“. Je to prechodný stav, akým je aj prechádzanie cez colnicu (mýtnicu), na ktorej nik nezostáva natrvalo, ale po vyriešení problémov sa posúva tým smerom, aký si svojím počínaním zaslúžil. V duchovnej oblasti môžeme hľadať len analógie z bežného života, ak chceme aspoň trochu pochopiť logiku nadprirodzených veci a týmto spôsobom je ľahšie pochopiť to, čo sa týka pre nás tak ťažkej záhady smrti a vstupu do večného života. Preto predpokladám, že v tomto zmysle sa aj jeromonach Pimen opieral o liturgické citácie, ktoré som si od neho vyžiadal, aby vysvetlil dôvody pre ktoré sa dotkol termínu mýtnica.

† vladyka Milan

 

(Odpoveď pripravil aj jeromonach Pimen, duchovný otec zo Sloviniek)

Pre odpoveď, na túto pre bežného veriaceho dosť zložito vyzerajúcu otázku, nepožijem svoje slová, ale nechám, aby prehovorili naše bohoslužobné knihy a cirkevní Otcovia. V Oktoichu, napísanom sv. Jánom Damascénskym, čítame: „V hodinu môjho konca, Panna, vytrhni ma z rúk démonov, zo súdu i sporu, z hrozného skúmania, z horkých mýtnic, od krutého kniežaťa a z večného odsúdenia, Božia Matka“ (4. hlas, piatok, tropár 8-ej piesne kánona na utierni). „Keď sa moja duša odlúči od zväzku s telom, od tohto života, vtedy sa ma zastaň, Vládkyňa, prekaz úmysly beztelesných nepriateľov a rozlám čeľuste tých, čo ma chcú bez milosti zhltnúť, aby som bez zábran prešiel kniežatami temnoty v povetrí, Božia Nevesta.“ (2. hlas, utiereň soboty, stichiry na veršových slohách) V Časoslove, vydanom s požehnaním svätého rímskeho apoštolského prestola, je táto modlitba k sv. divotvorcovi Mikulášovi: „…a pri odchode mojej duše pomôž mne biednemu, […] zbav ma vzdušných mýtnic i večných múk, aby som stále oslavoval Otca…“ Sv. Gregor Dialogos, rímsky pápež, vo svojich Besedách na Evanjelium píše: „Treba dôkladne premýšľať o tom, aký strašný bude pre nás čas smrti, aký strach vtedy doľahne na dušu, aké pripomínanie všetkého zlého, aké zanedbanie uplynutého dobra, aký strach i aká obava zo Sudcu. Vtedy zlí duchovia budú vyhľadávať diela odchádzajúcej duše; vtedy oni vyjavia tie hriechy, ku ktorým ju naviedli, aby svojho spoločníka uchvátili na mučenie. No, ale prečo hovoríme iba o hriešnej duši? Veď oni prichádzajú taktiež k umierajúcim, a v nich hľadajú, či v niečom uspeli. Medzi ľuďmi bol len Jeden, kto pred svojim utrpením nebojácne hovoril: ,Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc´“ (Jn 14, 30). Sv. Efrém Sýrsky takto opisuje čas smrti a súd na mýtniciach: „Keď prichádzajú hrozivé sily, keď Boží sluhovia rozkazujú duši preniesť sa z tela, keď strhávajú nás silou, odvádzajú nás k nevyhnutnému súdu, vtedy, zbadajúc ich úbohý človek… začína sa celý chvieť, ako pri zemetrasení, celý sa trasie… Boží sluhovia, vzali dušu, vystupujú v povetrí, kde stoja Kniežatstva a Sily i služobníci opačných síl. To sú naši zlí žalobcovia, hroziví mýtnici, zapisovatelia, daňovníci; oni sa nachádzajú na ceste, opisujú a vypočítavajú hriechy i skutky tohto človeka, hriechy mladosti i staroby, vedomé i nevedomé, skutky vykonané slovom i myšlienkou. Veľký je tam strach, veľké chvenie sa biednej duše, neopísateľná bieda, ktorou vtedy trpí od nespočítateľného množstva temnotou obklopujúcich ju vrahov, žalujúcich na ňu, aby jej nedovolili vojsť do neba, nasťahovať sa do sveta živých, vstúpiť do krajiny života. No svätý Anjeli, zoberúc dušu, odvádzajú ju.“

A takýchto textov nájdeme v bohoslužobných knihách i cirkevných Otcov omnoho viac.

]]>