Sviatky

Prečo kresťania uznávajú za najsvätejší chrám Baziliku sv. Petra v Ríme, keď v Jeruzaleme je Bazilika svätého hrobu, kde bol Ježiš pochovaný?

6. februára 2017

Nekomentované

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Niektoré chrámy kresťanského sveta sa tešia väčšej obľube, úcte a pozornosti ako iné. Zvyčajne ide o miesta, ktoré sú späté so životom samého Krista alebo jemu najbližších mužov a žien. Pokiaľ však viem, nikdy nebol zostavený nijaký oficiálny „rebríček“ chrámov z hľadiska ich posvätnosti. Je preto pokojne možné, že určitá skupina ľudí považuje za […]

Pýtam sa: Prečo sa veľkonočné pokrmy svätili s vínom zmiešaným so svätenou vodou? Po príchode nového kňaza do našej farnosti sa to zmenilo. Nechcel svätiť pokrmy s vínom a svätenou vodou. Od tej doby svätíme so svätenou vodou bez vína. Ako je to správne? Prečo sa vtedy miešala voda s vínom a teraz už nie? Veriaci z farnosti

6. februára 2017

Nekomentované

Podľa všetkých bohoslužobných kníh, ktorých modlitby alebo rubriky sa týkajú danej veci, má kňaz alebo biskup posviacať paschálne pokrmy modlitbou, respektíve modlitbou a pokropením svätenou vodou. Ani jediná nijakým spôsobom nespomína víno. Keď si pre istotu pozrieme aj prax kresťanov nášho obradu tak na Slovensku, ako aj v zahraničí (Grécko, Rusko, Srbsko, Bulharsko, Maďarsko a podobne), zistíme, že […]

Prečo na Veľkú noc svätíme jedlá?

6. februára 2017

Nekomentované

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Záležitosť, na ktorú sa pýtate, veľmi úzko súvisí s pôvodnou, teda ideálnou pôstnou disciplínou, ktorá prinajmenšom teoreticky a s istými úľavami zaväzovala aj nás do roku 1969. Podľa nej po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené jesť mäso (s výnimkou dvoch dní ani rybacie) a po Syropôstnej nedeli sa navyše nesmie jesť nič živočíšneho pôvodu. […]

Prečo my, pravoslávni, máme Paschu v tomto roku (2016 – pozn. fd) až 1. mája? (14-ročný)

6. februára 2017

Nekomentované

Pravoslávni kresťania slávia Paschu podľa juliánskeho kalendára, ktorý okrem toho, že je posunutý o dva týždne neskôr, musí rešpektovať v prípade Veľkej noci aj splň mesiaca po jarnej rovnodennosti. Až po splnení týchto troch podmienok môže byť sviatok Paschy: nemôže byť pred 21.marcom. podľa juliánskeho kalendára, čo je v našom ponímaní až po dátume 3.4 […]

Sú ešte v Košickej eparchii obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára? Ktoré obce tak slávia ako posledné? Mohli by niektoré obce, ktoré už slávia sviatky podľa gregoriánskeho sláviť ich opäť podľa juliánskeho kalendára?

6. februára 2017

Nekomentované

V Košickej eparchii už nemáme žiadnu obec, ktorá by slávila sviatky podľa juliánskeho kalendára a viem, že prejsť znova na juliánsky kalendár môže byť „túžbou“ iba niekoľkých jednotlivcov, ale nie farnosti, nakoľko časomiera je už vo všetkých oblastiach stanovená podľa gregoriánskeho kalendára. A keďže otázka kalendára nie je záležitosťou náboženstva, ale astronómie, treba túto kompetenciu […]

Chcel by som sa spýtať, či všetky rímskokatolícke prikázané sviatky sú prikázanými aj v Gréckokatolíckej cirkvi a opačne, a či sa slávia v rovnaký deň. Martin

6. februára 2017

Nekomentované

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie Košickej eparchie) Gréckokatolícka cirkev na Slovensku predstavuje jednu z východných cirkví, preto sa ohľadom prikázaných sviatkov riadi Kódexom kánonov východných cirkví z roku 1990, menovite kánonom číslo 880. Podľa neho má zoznam prikázaných sviatkov (okrem niekoľkých tam explicitne uvedených) stanoviť partikulárne právo miestnej cirkvi. Na Slovensku platí v tomto […]

Od kedy deťom začína pôst a od koľkých rokov? Som gréckokatolíčka a keď sme boli deti keď si dobre pamätám, bol pôst určený od 7 do 70 rokov. Moja kamarátka mi povedala, že ich kňaz v nedeľu na Službe Božej povedal, že pôst deťom začína až od 14 do 65 rokov. Môžem poprosiť o radu? Ja mám 3 deti a vediem ich od narodenia, že piatok je stále pôst a pred Veľkou nocou je aj stredy pôst a aj iné pôsty v roku, a taktiež chodíme s deťmi stále aj do cerkvi. Takto ma od malička učili moji rodičia, začo som im veľmi vďačná, a takto učím aj svoje deti.

6. februára 2017

Nekomentované

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Myslím, že v tomto prípade ide predovšetkým o nedorozumenie, ktorého príčinou sú najmä terminologické nejasnosti. Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda – v daný sme zachovali iba zdržanlivosť […]

Prichádza čas Vianoc a do pozornosti sa človeku dostane evanjelium Matúša, kde je rodokmeň Ježiša Krista ktorý končí Jozefom. Prečo je tam Jozefov rodokmeň keď ten s počatím nemal nič spoločné?

6. februára 2017

Nekomentované

Evanjelista Matúš rešpektuje aj ľudské chápanie Jozefovej úlohy, preto na právnom podklade vzťahu Jozefa, ktorý je chápaný ako manžel Márie (Mt 1, 16) dokazuje, že akokoľvek pozeráme na Ježišov pôvod, vždy je potvrdené, že právne pochádza Kristus z pokolenia Dávida – kráľa, tak z Máriinej strany, ako aj z Jozefovej. On je druhou Božskou osobou, […]

Reagujem na otázku zo Sloviniek – podľa autorky spomenutej otázky, ich kňaz tam hlása pravoslávnu dogmatiku o posmrtných mýtniciach, ktorá nie je zlučiteľná s katolíckou náukou cirkvi. Doc. Imrich Belejkanič v učebnici pravoslávneho bohoslovia na s. 199 sám píše, že podľa pravoslávnej náuky – „existencia očistca nemá biblický základ a je v protiklade s pravoslávnym chápaním spasenia ako „theozisu“. Keďže Katolícka cirkev jasne definuje pojem očistec v KKC: „Každý človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu […] na osobnom súde […]: alebo prejde očisťovaním, alebo hneď vojde do nebeskej blaženosti, alebo sa hneď naveky zatratí” (1022), chcel by som vedieť, ako to chápe Gréckokatolícka cirkev. Ak pripustíme mýtnice, potom musíme zamietnuť aj osobný definitívny súd v momente smrti (Florentský a Tridentský snem) a budeme musieť prijať pravoslávne učenie len o nejakom dočasnom súde (Belejkanič, I., Dogmatika, s. 192), že z pekla sa dá ešte po smrti vyslobodiť do posledného súdu – cez spomenuté mýtnice. Ba nakoniec prídeme k tomu, že peklo bude len do posledného súdu, ako to tvrdil Origenes a že aj diabli nakoniec prídu do neba (apokastasis pantón). Táto náuka bola odsúdená ako heréza. Píšem túto otázku preto, lebo v diskusii vznikla pozitívna odozva od gréckokatolíkov (zrejme preto, lebo ich pomýlila všeobecná fráza „starootcovské tradície“). Je teda nutné, aby gréckokatolíci verili v očistec a nie eschatologickej pravoslávnej náuke o mýtniciach?

6. februára 2017

Nekomentované

Nechce sa mi veriť tomu, aby gréckokatolícky kňaz, ktorý pred kňazskou vysviackou prisahal pred Bohom, že v poslušnosti voči rímskemu prestolu bude ohlasovať pravé katolícke učenie, sa dopustil tak závažnej neposlušnosti s nesprávnym výkladom právd viery. To, že sme sa aj my na gréckokatolíckom náboženstve pred prvým svätým prijímaním terminologicky učili o „mytarstve“ – mýtnici, […]