Svätý Duch – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Svätý Duch – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Prečo sa na ikone Zostúpenie Svätého Ducha vo väčšine prípadov nie je vyobrazená Presvätá Bohorodička, napriek tomu že bola v tom čase vo večeradle s apoštolmi? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-sa-na-ikone-zostupenie-svateho-ducha-vo-vacsine-pripadov-nie-je-vyobrazena-presvata-bohorodicka-napriek-tomu-ze-bola-v-tom-case-vo-veceradle-s-apostolmi/ Mon, 06 Feb 2017 11:30:20 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=112 (Odpoveď pripravil o. Milan Gábor)

Samotná ikonografia Päťdesiatnice sa objavuje v období 6. storočia, kedy sa pravdepodobne aj oddelilo slávenie sviatku Nanebovstúpenia od Päťdesiatnice. Z tohto obdobia pochádza aj doposiaľ najstaršie zachované zobrazenie, ktorým je knižná miniatúra Rabbulovho Evanjeliára zo Sýrie (586). Na túto spojitosť kedysi spoločného slávenia Nanebovstúpenia a Päťdesiatnice poukazuje aj samotná miniatúra, kde sa v hornej časti nachádza Nanebovstúpenie a v dolnej Päťdesiatnica, v tej podobe, v akej sa bude užívať neskôr. V tomto najstaršom zobrazení vidíme na voľnom priestranstve, bez prítomnosti stavieb, či miesta v ktorom sa udalosť odohrala, Bohorodičku v postave modliacej sa, ako symbol samotnej Cirkvi, keďže Päťdesiatnica sa už v časoch Svätých Otcov interpretovala, ako deň zrodenia Cirkvi. Nad hlavou Bohorodičky zhora zostupuje Svätý Duch v podobe holubice, ktorý nielen na Bohorodičku, ale aj na apoštolov, stojacich po jej bokoch, zosiela ohnivé jazyky.

V období okolo 10. storočia sa vytvára iná kompozícia sviatku, ktorej dominuje Horná sieň – večeradlo, naznačená po stranách dvoma budovami, v ktorej po stranách sedia na lavici apoštoli v apside, podobným spôsobom akým sa zobrazovali snemy, avšak bez účasti Bohorodičky. Na mnohých ikonách tohto typu možno pre niekoho prekvapivo, chýba postava Bohorodičky. Neprítomnosť Bohorodičky objasňuje P. Evdokimov tým, že ona je zobrazená v ikonografii Nanebovstúpenia, stojac uprostred apoštolov, ako obraz a symbol Cirkvi, avšak ak by bola prítomná aj v deň Päťdesiatnice, v takejto situácii by neopodstatnene došlo k duplicite  symbolického obrazu Cirkvi, ktorá je v ikone zobrazená v zhromaždení apoštolov. Iní autori, ako napr. S. Bulgakov argumentujú aj tým, že zobrazovanie Bohorodičky v ikone Päťdesiatnice odporuje tradícii, keďže Bohorodička prijala Svätého Ducha vo chvíli zvestovania, ktoré bolo pre ňu osobnou Päťdesiatnicou.

Postava Bohorodičky sa nanovo v ikonografii sviatku objavuje až po 16. storočí, ak neberieme do úvahy zobrazenia prvých storočí. Základom pre zobrazovanie Bohorodičky uprostred zhromaždených apoštolov v deň Päťdesiatnice slúži rozprávanie o prítomnosti Bohorodičky v hornej sieni na Sione, apoštoli „sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová… Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde… všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou…“ (Sk 1,12-14). L. Uspenský uvádza, že nakoľko Päťdesiatnica je zbožštením človeka, práve preto prvou spomedzi všetkých zbožštených bola Bohorodička, a tak na základe vyššie povedaného niektorí ospravedlňujú (obhajujú) jej zobrazenie v Päťdesiatnici, ako obraz prvého človeka, ktorý dosiahol dokonalú jednotu s Bohom, ako zavŕšenie svätosti človeka. Pre zobrazenie Bohorodičky v ikone Päťdesiatnice hovorí aj fakt, že najstaršie zobrazenie miniatúry z Rabulovho sýrskeho Evanjeliára zobrazovalo Bohorodičku uprostred apoštolov, na ktorú, čo je dôležitú podotknúť zostupuje Svätý Duch v podobe holubice, od ktorého zostupuje ohnivý jazyk. Nejestvuje jednoznačná mienka, ktorá forma je správna, pričom na tieto diskusie, ešte v polovici minulého storočia v svojom vedeckom príspevku reagoval L. Uspenský, ktorý sa pýta, či by sme sa nemali povzniesť nad takéto diskusie v otázkach týkajúcich sa tajomstva Svätého Ducha, tajomstva, presahujúceho akékoľvek pozemské zmýšľanie?

]]>
Ako rozumieť filioque. Aký je rozdiel vo vyznaní viery medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-rozumiet-filioque-aky-je-rozdiel-vo-vyznani-viery-medzi-katolickou-cirkvou-a-pravoslavnou-cirkvou/ Mon, 06 Feb 2017 10:31:36 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=25 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Svätí Otcovia, ktorí sa zišli na prvých dvoch ekumenických snemoch v rokoch 325 a 381 po Kristovi, zostavili takzvaný Nicejsko-konštantínopolský symbol, teda vyznanie viery, ktoré používame dodnes (jeho originál je grécky). Pokiaľ ide o Svätého Ducha, slávnostne vyhlásili, že vychádza z Otca. Nepochybne sa inšpirovali Jánovým evanjeliom (15, 26), hoci použili odlišnú predložku (nie grécke „para“, ale „ek“, teda nie slovenské „od“, ale „z“): „Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo (Jn 15, 26). Takto zadefinovali predvečný pôvod Svätého Ducha vo vzťahu k Otcovi. Nevyjadrili sa však k tomu, aké vzťahy pôvodu jestvujú od večnosti medzi Svätým Duchom a Synom.

V niektorých západoeurópskych oblastiach (možno už v 5. storočí) začali kresťania dodávať do vyznania viery tvrdenie, podľa ktorého Svätý Duch vychádza nielen z Otca, ale „i Syna“ – po latinsky Filioque. Pravdepodobne predpokladali, že v pôvodine toto vyjadrenie bolo, ibaže omylom vypadlo. Vnímali ho ako mimoriadne závažné vo svojom zápase proti arianizmu (bludná náuka, že Syn a Otec nemajú tú istú podstatu). Táto vsuvka sa na celé storočia stala predmetom sporov a neraz aj ostrých diskusií. Pomerne dlho odmietali vsúvanie Filioque do vyznania viery aj rímski pápeži, ale neskôr sa s jeho prítomnosťou zmierili (7. – 11. storočie) a napokon ho prijali ako záväzný článok viery (13. storočie).

Podľa katolíckych teológov, najmä západných, ide teda o pravdivé tvrdenie, ktorého vloženie do vyznania viery bolo oprávnené. Avšak pravoslávne cirkvi predmetný dodatok razantne odmietajú. Podľa ich názoru je spomínané tvrdenie chybné, lebo Svätý Duch nevychádza z Otca i Syna, ale z Otca skrze Syna. Okrem toho, keby aj bolo pravdivé, predsa by sa nesmelo vložiť do vyznania viery, lebo ono je raz navždy ukončené; opätovne ho otvoriť by mohol iba nový ekumenický snem. Samozrejme, obidve strany majú pre svoje postoje vlastné argumenty, ktoré na tomto fóre nemôžeme podrobnejšie uvádzať a rozoberať.

Všetci katolíci, aj východní, musia veriť, že Svätý Duch vychádza z Otca i Syna. Nie všetci sú však povinní vyznávať túto vieru v Nicejsko-konštantínopolskom symbole. Gréckokatolíci, ktorí používajú grécke bohoslužobné knihy a tiež gréckokatolíci, ktorí vychádzajú z takzvanej vulgátnej recenzie cirkevnoslovanských bohoslužobných kníh (Rusi, Srbi, Bulhari a ďalší), sa modlia vyznanie viery vždy bez Filioque. Avšak gréckokatolíci, ktorí vychádzajú z takzvanej ruténskej verzie cirkevnoslovanských bohoslužobných kníh (Ukrajinci, Slováci, Česi a ďalší), majú Filioque uvádzané v hranatých zátvorkách, čo znamená, že ho dodávajú alebo nedodávajú podľa nariadenia vlastného eparchiálneho biskupa.

Pokiaľ ide o Košickú eparchiu, platí rozhodnutie vladyku Milana Chautura z 12. novembra 1997, ktoré podpísal spoločne s vtedajším prešovským eparchiálnym biskupom Jánom Hirkom, podľa ktorého sa „i Syna“ vo vyznaní viery musí hovoriť. Z uvedeného dôvodu ho vo svojich modlitebných knižkách – na rozdiel od oficiálnych bohoslužobných kníh – nájdete vo vyznaní viery bez akýchkoľvek zátvoriek.

]]>