Spoločenstvo – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Spoločenstvo – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Ako sa Cirkev (Vy) staviate k slúženiu mimo chrámov – narážam napríklad na veľké slávnosti (odpusty na pódiach na námestí) alebo vysviacky či intronizácie, ktoré boli napr. v športovej hale. Je pochopiteľné že kapacita takejto udalosti musí byť veľká, no mne osobne to nepríde celkom dobré nakoľko sa slúži v nevysvätenom priestore. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-sa-cirkev-vy-staviate-k-sluzeniu-mimo-chramov-narazam-napriklad-na-velke-slavnosti-odpusty-na-podiach-na-namesti-alebo-vysviacky-ci-intronizacie-ktore-boli-napr-v-sportovej-hale-j/ Mon, 06 Feb 2017 15:20:24 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=137 Som zástancom svätej liturgie v liturgických priestoroch chrámov. Ale nevylučujem možnosť slúženia na improvizovaných miestach, ak to vyžaduje mimoriadna potreba. Nemá sa to diať často, ani kvôli hocijakej príčine, lež kvôli duchovnému dobru veriacich. Pritom sa nesmie zabudnúť, že ide o Božie veci, preto sa má všetko usporiadať tak, aby to korešpondovalo s liturgickým priestorom, čiže obrady musia mať potrebné náležitosti. Jasné je, že týmto slúžením sa priestor nevyčlení z bežného užívania, ako samotnou posviackou, ale sviatostný fakt slúženia svätej liturgie robí túto atmosféru v danom priestore posvätnou, rovnako, ako aj ikona, ktorá je položená na oltár pri slúžení svätej liturgie sa vo východnej cirkvi považuje za dostatočne posvätenú. Som rád, že takto rozmýšľate, lebo dnes mnohí zľahčujú vážnosť posvätných miest, preto je potrebné zachovať si správny postoj voči cerkvi a treba ho zdôrazňovať aj iným. Pritom nie je dobre sa stavať do pozície „neprestrelného“ rigoristu s tým, že aj tu platí: „Výnimka potvrdzuje pravidlo“.

]]>
Ako je to s poklonami veriacich počas liturgie v chráme. Niektorí to robia a iní vôbec. Koľkokrát a kedy by sme sa správne mali klaňať počas liturgie. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-je-to-s-poklonami-veriacich-pocas-liturgie-v-chrame-niektori-to-robia-a-ini-vobec-kolkokrat-a-kedy-by-sme-sa-spravne-mali-klanat-pocas-liturgie/ Mon, 06 Feb 2017 15:13:39 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=132 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Jestvujú dva druhy poklony: malé a veľké.

Malú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, trocha skloníme hlavu i ramená a znova sa vzpriamime.

Veľkú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, kľakneme si, hlavou sa dotkneme zeme (dlane oboch rúk pritom položíme na zem) a znova vstaneme.

Malú poklonu robíme pri modlitbe takmer po celý rok, predovšetkým:

  • pri vstupe do chrámu a pri odchode z chrámu
  • na začiatku každej bohoslužby
  • keď sa spomínajú tri božské Osoby
  • keď prijímame požehnanie
  • keď sa spieva: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami, alebo niektorý z hymnov na jeho mieste – vtedy celkovo trikrát
  • keď sa spieva: Poďte, pokloňme sa… – vtedy celkovo trikrát
  • keď sa spieva: Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože – vtedy celkovo trikrát
  • keď niekto prechádza popred oltár alebo ikonostas
  • pri uctievaní kríža, svätej ikony alebo ostatkov
  • pred čítaním svätého evanjelia
  • po čítaní svätého evanjelia.

Veľkú poklonu robíme vtedy, keď sa bohoslužby slávia pôstnym spôsobom (teda nie v sobotu a nedeľu), osobitne však na Liturgii vopred posvätených darov.

Úplne presne vymenovať všetky miesta pri bohoslužbách, pri ktorých máme urobiť poklonu, či už malú alebo veľkú, by si vyžadovalo neúmerný priestor, ba dokonca mám pochybnosti, či by to vôbec bolo možné. Vo všeobecnosti však platia dve veľmi ľahko zapamätateľné, pochopiteľné a realizovateľné zásady:

Po prvé: Klaniame sa vtedy, keď sa spomínajú všetky tri božské Osoby a vtedy, keď to vyplýva z logiky veci (napríklad v modlitbe výslovne hovoríme, že sa klaniame, alebo predchádzame popred mimoriadne posvätné predmety, respektíve ich uctievame). Pokiaľ ide o všetky tri božské Osoby, poklonu robíme nielen vtedy, keď sú spomenuté v najčastejšom poradí (Otec, Syn a Svätý Duch), ale aj v inom poradí, a nielen vtedy, keď sa spomínajú explicitne, ale aj implicitne (napríklad v modlitbe: „Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami“ sa prvá fráza vzťahuje na Otca, druhá na Syna a tretia na Svätého Ducha).

Po druhé: Keď sa bohoslužby slávia pôstnym spôsobom, na viacerých miestach (bohoslužobné knihy ich presne špecifikujú) sa malá poklona nahrádza veľkou.

Dôvodov, prečo niektorí ľudia v chráme nerobia poklony tak a vtedy, ako je to správne, môže byť mnoho, napríklad neznalosť alebo ľahostajnosť. Je veľmi dobre, že Vy sa o túto vec zaujímate. Som presvedčený, že ak budete uvedené pravidlá rešpektovať takým spôsobom, že do svojich poklôn vložíte aj myseľ a srdce, prinesú Vám mnohoraký duchovný úžitok.

]]>
Prečo na Veľkú noc svätíme jedlá? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-na-velku-noc-svatime-jedla/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:30 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=126  

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Záležitosť, na ktorú sa pýtate, veľmi úzko súvisí s pôvodnou, teda ideálnou pôstnou disciplínou, ktorá prinajmenšom teoreticky a s istými úľavami zaväzovala aj nás do roku 1969. Podľa nej po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené jesť mäso (s výnimkou dvoch dní ani rybacie) a po Syropôstnej nedeli sa navyše nesmie jesť nič živočíšneho pôvodu. V praxi to znamená, že kresťan zhruba osem týždňov neje nijaké mäso, z toho sedem týždňov ani vajcia, mlieko, syry a podobne. Keď však nastane Pascha, toto všetko je mu opäť dovolené, počas Svetlého týždňa dokonca aj v stredu a v piatok. Je teda prirodzené, že takýto človek príde za kňazom a požiada ho, aby predmetné pokrmy najprv posvätil. Keď si uvedomíme, že dané jedlá, ako to naznačujú kňazské modlitby, pripomínajú kresťanovi okrem iného Božieho Baránka, ktorý sa pre nás obetoval, a Chlieb života, ktorý sa nám podáva v Eucharistii, logika ich posvätenia sa stáva ešte jasnejšou. Týmto pokrmom však netreba prikladať ani príliš veľkú, ani príliš malú váhu. Na jednej strane sú pre nás jedným z významných prostriedkov Božieho požehnania, na strane druhej bohoslužobné knihy jasne hovoria, že nie je dovolené nazývať ich Paschou, lebo skutočnou Paschou je výlučne Kristus.

]]>
Ako to je s poplatkom za úmysel na svätú liturgiu, hramoty, panychída…Určuje si podmienky kňaz sám, alebo je to dobrovoľné? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-to-je-s-poplatkom-za-umysel-na-svatu-liturgiu-hramoty-panychida-urcuje-si-podmienky-knaz-sam-alebo-je-to-dobrovolne/ Mon, 06 Feb 2017 11:31:03 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=116 Je ťažké určovať cenu za to, čo má duchovnú hodnotu, preto to, za čo sa kňaz modlí, dá sa ohodnotiť len darom, ktorý veriaci poskytuje kňazovi (a jeho rodinke) na živobytie. Lebo aj samotný úmysel a motív, za ktorý sa kňaz modlí má veľmi špecifickú hodnotu. Či sa dá ohodnotiť zdravie, za ktoré sa kňaz modlí, alebo večné šťastie, o ktoré prosí pri liturgií za zomrelých?

My však vieme, že kňaz hoci je vysokoškolský vzdelaný, poberá od štátu len minimálny plat, ktorým sa nedá ohodnotiť jeho povinnosť ísť tam, kde by si sám nechcel zariadiť svoj život a život svojej rodinky, resp. byť k dispozícií 24 hodín na fare, alebo vstupovať do rozličných situácií smútku, radosti, rozhodovaní v ťažkých životných situácií veriacich a podobne…

Okrem toho má prevziať zodpovednosť za administratívu farského úradu, či za stavbu a rekonštrukciu fary, či chrámu, ktoré nie sú jeho vlastníctvom lež patria potrebám veriacich.

Preto by sa veriaci mali viac zaujímať o dôstojnosť kňazského živobytia, lebo vždy platilo, že kňaz „žije z oltára“. Rovnako ako stavbár zo stavania, učiteľ z učenia, lekár z liečenia… Zatiaľ tento minimálny plat od štátu, ktorý sa Cirkvi často vyčíta, nie je ani zďaleka ohodnotením tak veľmi širokej škály povinnosti, ktoré bežní ľudia nevidia, ale kňaz to cíti ako obrovskú záťaž. Štát berie na seba povinnosť postarať sa o športové organizácie, či poľovnícke a rybárske…, ako to kedysi prirovnával k cirkvi v Česku istý český politik, ale často sa zabúda na to, že registrovaných veriacich je na Slovensku neporovnateľne viac, ako rybárov, poľovníkov a všetkých športovcov dohromady, pritom zo štátneho rozpočtu sa uvoľňuje na potreby Cirkvi neporovnateľne menej.

Objektívne rozmýšľajúci ľudia musia vidieť, že to, čím  je ohodnotený kňaz zo strany civilnej spoločnosti je len „záplatou“ na potreby kňaza, ale predovšetkým veriaci by mali podľa svojich možnosti zohľadňovať  prípadné potreby kňaza, ktorého potrebuje človek od krstu až po hrob. Preto Cirkev neurčuje žiadne záväzné „taxu“, ale verí, že každý veriaci má v úcte i starostlivosti to, aby ich kňaz mal štandardné živobytie podľa spoločenského postavenia, ktoré mu pripisujú a nemusel hľadať inde spôsob obživy. V tomto duchu je treba hovoriť aj o ohodnotení jednotlivých kňazských úkonov, o ktorých má byť platné: „Zadarmo ste dostali, zadarmo aj dávajte“ (Mt 10, 8), ale jedným dychom je treba povedať, ak sa má ktosi rozdávať, musí aj prijímať a dôstojne žiť, a o to musia dbať aj veriaci.

Sám podpisujem platobné dekréty kňazov a tak viem, o čom hovorím, lebo pozerajúc sa na dedinky, v ktorých pôsobia naši kňazi, ktorí majú štyri a viac detí, si často kladiem otázku, ako s tým vystačia, keď im detí pôjdu na štúdia. Majú šťastie, ak si manželka vie nájsť prácu, alebo veriaci vedia mať súcit.

Preto Vašu otázku beriem, ako formálnu, lebo viem, že „toľko“ nemáte, aby ste ohodnotili duchovné skutočnosti kňazských úkonov, ale v dobrom vzťahu ku kňazovi mu ponúknete len taký dar, ktorý Vás neochudobní, ale jemu pomôže.

]]>
Ako odpovedá naša cirkev na argumenty protestantských cirkví, ktoré stoja za odmietaním mariánskeho kultu. Taktiež by som sa chcel opýtať, či nemáte tak ako ja pocit, že vplyvom rôznych duchovných spoločenstiev, čoraz viac mladých ľudí stráca mariánsku úctu a či tento problém nebude potrebné riešiť. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-odpoveda-nasa-cirkev-na-argumenty-protestantskych-cirkvi-ktore-stoja-za-odmietanim-marianskeho-kultu-taktiez-by-som-sa-chcel-opytat-ci-nemate-tak-ako-ja-pocit-ze-vplyvom-roznych-duchovnych-spo/ Mon, 06 Feb 2017 10:39:06 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=43 Katolícka cirkev dnes nevstupuje do konfliktov s ostatnými kresťanskými cirkvami ani v prípade rozporov v teologickom chápaní právd viery, čím im ale nedáva za pravdu, ale pre svojich veriacich zdôrazňuje starobylé učenie koncilov. Predpokladá sa, že veriaci by už mali vedieť obhájiť svoje postoje k pravdám viery natoľko, aby rozpoznávali, čo je vlastné katolíckemu učeniu i o mariánskej úcte už od Efezského koncilu. V podstate žiadne nové argumenty sa ani v nekatolíckych cirkvách neobjavili, hoci naďalej je pre nich problémom, že je Matkou Božieho Syna (Theotokos), že je nepoškvrnene počatá, že bola nanebovzatá, že Ježiš si na kríži prial, aby sme ju v osobe apoštola a evanjelista Jána prijali za svoju Matku: „Hľa, tvoja matka“ (Jn 27, 21) Tieto fakty a úctu k Presvätej Bohorodičke si Katolícka cirkev uchováva stále a nič na tom nemení, hoci sa snaží viesť ekumenické rozhovory so všetkými ostatnými. Bolo by pomýlené, keby sme sa kvôli zlé chápanému ekumenizmu zriekali mariánskej úcty, lebo ona nám nielen Krista priniesla na svet, ale nám k nemu ukazuje aj cestu, čo veľmi symbolicky naznačujú východné ikony s rukou Bohorodičky smerujúcou k Ježišovi.

To, že sa mladí ľudia málo hlásia k mariánskej úcte je varovné, lebo ona je tou, ktorá chránila kresťanský ľud nielen pri nepriateľských vpádoch, ale aj osobne bola pri mnohých konverziách. Verím, že aj mladí ľudia pochopia, že potrebujú mamu, a to aj v duchovnom slová zmysle. Tak nám ju „odovzdáva“ jej Syn z kríža. Preto aj mládežnícke stretnutia v našej eparchii často nesú jej „podtón,“ i keď musím priznať, že mnohokrát som smutný z toho, že na Fatimských sobotách nevidím toľko mládeže, ktorú by som si tam prial.

Treba sa nám všetkým snažiť o to, aby mama v rodine i Mama v Cirkvi mala svoje patričné miesto a miesto v našich srdciach.

]]>
Mam dva zásadní dotazy ohlédne viry: V Boha věřím, k víre mne přivedla babička ale lze jinak prokázat existenci Boha. Další otázka se týká církve: Která je ta správná a proč je jich tolik? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/mam-dva-zasadni-dotazy-ohledne-viry-v-boha-verim-k-vire-mne-privedla-babicka-ale-lze-jinak-prokazat-existenci-boha-dalsi-otazka-se-tyka-cirkve-ktera-je-ta-spravna-a-proc-je-jich-tolik/ http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/mam-dva-zasadni-dotazy-ohledne-viry-v-boha-verim-k-vire-mne-privedla-babicka-ale-lze-jinak-prokazat-existenci-boha-dalsi-otazka-se-tyka-cirkve-ktera-je-ta-spravna-a-proc-je-jich-tolik/#respond Mon, 06 Feb 2017 10:13:00 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=4 Zásadné odpovede existencionálneho charakteru každý človek zakladá „iba“ na viere – buď viere v hypotézy a domnienky vývojovej teórie, alebo viere v absolútnu Bytosť v rozličných formách náboženského myslenia, cez ktoré sa v zásade musí nájsť odpoveď na základné otázky života:

1/ Ako mohlo z ničoho povstať to všetko, čo nás obklopuje?

2/ Ako z neživej prírody vznikol život, keď vždy platí zásada: „Omne vivum ex vivo?“

3/ Kto usporiadal do úžasného poriadku celý makrokozmos i mikrokozmos?

4/ Kde sa tu vzala rozumná bytosť, ktorou je človek, ktorého konanie je prejavom myslenia a vôle?

Týchto otáznikov nad existenciou všetkého by bolo veľa a my máme možnosť pripísať to buď obrovskej náhode (ateisti), alebo skutočnej nehmotnej a rozumnej bytosti, ktorá je nad tým všetkým a cielene uvádza do faktického poriadku všetko to, čo by sa samo od seba nemohlo poskladať tak, aby vytvorilo zmysluplný celok (veriaci). Pre triezvu logiku človeka náhoda nič nerieši, lebo by sme i tak museli veriť a to toľkým náhodám, že sami by sme sa v nich museli stratiť. Logickejšie je uveriť v absolútnu a rozumnú Bytosť, ktorej existencia má duchovný charakter a „je nad tým všetkým,“ čo rozumne usporadúva a riadi tak, aby všetko došlo k zmysluplnému cieľu. Inými slovami povedané – človek nemôže hľadať materiálny dôkaz pre to, čo je duchovné, a tak sa musí uspokojiť len s logickými dôkazmi, ktoré sa zakladajú na našej viere. A v zásade je treba povedať, že najvyššie danosti človeka majú tiež len duchovný charakter: rozum človeka sa nedá fyzicky „nahmatať,“ ale ani cit a lásku nie je možné „namaľovať“, ťažko  by sme mohli dať dôkaz o ľudskej vôli, ktorá sa rozhoduje pre dobro aj zlo… A predsa sú to danosti, ktoré určujú ľudské šťastie. Je to platné aj o najvyššej forme existencie, ktorá určuje ľudské šťastie, ktoré je trvalo založené len na súčinnosti ľudskej a božskej existencie. Istotne na tému viery v Boha by sa dalo veľa polemizovať, ale aj tak to zostane darom Božej milosti a bude to na rozhodnutí človeka, z čoho vyplýva aj jeho záslužnosť viery a odmena za rozhodnutie pre Boha: „Kto verí, má večný život“ (Jn 6, 47).

A k druhej otázke len toľko: Cirkev je spoločenstvo, ktoré ktosi musel dať „dokopy“. A ja verím, že ak to má byť Božie spoločenstvo, tak ho musel usporiadať sám Boh, čo urobil cez svojho Syna Ježiša Krista, ktorý jasne  pomenoval princípy svojej Cirkvi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v  nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18 – 19). Inými slovami povedané, Kristus tu jasne naznačil, že jeho Cirkev:

1/ Bude mať svoju viditeľnú hlavu v Petrovi a jeho nástupcoch, lebo bude trvať do konca sveta, keďže „brány pekla ju nepremôžu“.

2/ Bude mať pevné učenie a základy viery – teda pevnosť „skaly,“ ktorou sa nedá hýbať ako povrchnými dobovými názormi.

3/ A tiež bude mať príslušnú autoritu, ktorá má právo vynášať rozhodnutia platné aj pred Bohom – „čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi“.

Na túto tému odpovedá celá Ekleziológia, ale pre človeka musí byť jasné, že Boh nezakladá „konkurenčné“ cirkvi, ale dbá na to, aby sa Cirkev podobala tomuto jeho jednotnému modelu. To, že si človek  zakladá iné „modely“ cirkvi je našou ľudskou nedokonalosťou, ktorá je zapríčinená našou pýchou, v ktorej si nahovárame, že dokážeme vytvoriť akési „dokonalejšie spoločenstvo“. Preto ani nepovažujem za potrebné venovať sa hlbšie rozličným „prúdom“ v tejto oblasti.

]]>
http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/mam-dva-zasadni-dotazy-ohledne-viry-v-boha-verim-k-vire-mne-privedla-babicka-ale-lze-jinak-prokazat-existenci-boha-dalsi-otazka-se-tyka-cirkve-ktera-je-ta-spravna-a-proc-je-jich-tolik/feed/ 0