Modlitba – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Modlitba – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Ako sa Cirkev (Vy) staviate k slúženiu mimo chrámov – narážam napríklad na veľké slávnosti (odpusty na pódiach na námestí) alebo vysviacky či intronizácie, ktoré boli napr. v športovej hale. Je pochopiteľné že kapacita takejto udalosti musí byť veľká, no mne osobne to nepríde celkom dobré nakoľko sa slúži v nevysvätenom priestore. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-sa-cirkev-vy-staviate-k-sluzeniu-mimo-chramov-narazam-napriklad-na-velke-slavnosti-odpusty-na-podiach-na-namesti-alebo-vysviacky-ci-intronizacie-ktore-boli-napr-v-sportovej-hale-j/ Mon, 06 Feb 2017 15:20:24 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=137 Som zástancom svätej liturgie v liturgických priestoroch chrámov. Ale nevylučujem možnosť slúženia na improvizovaných miestach, ak to vyžaduje mimoriadna potreba. Nemá sa to diať často, ani kvôli hocijakej príčine, lež kvôli duchovnému dobru veriacich. Pritom sa nesmie zabudnúť, že ide o Božie veci, preto sa má všetko usporiadať tak, aby to korešpondovalo s liturgickým priestorom, čiže obrady musia mať potrebné náležitosti. Jasné je, že týmto slúžením sa priestor nevyčlení z bežného užívania, ako samotnou posviackou, ale sviatostný fakt slúženia svätej liturgie robí túto atmosféru v danom priestore posvätnou, rovnako, ako aj ikona, ktorá je položená na oltár pri slúžení svätej liturgie sa vo východnej cirkvi považuje za dostatočne posvätenú. Som rád, že takto rozmýšľate, lebo dnes mnohí zľahčujú vážnosť posvätných miest, preto je potrebné zachovať si správny postoj voči cerkvi a treba ho zdôrazňovať aj iným. Pritom nie je dobre sa stavať do pozície „neprestrelného“ rigoristu s tým, že aj tu platí: „Výnimka potvrdzuje pravidlo“.

]]>
Ako je to s poklonami veriacich počas liturgie v chráme. Niektorí to robia a iní vôbec. Koľkokrát a kedy by sme sa správne mali klaňať počas liturgie. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-je-to-s-poklonami-veriacich-pocas-liturgie-v-chrame-niektori-to-robia-a-ini-vobec-kolkokrat-a-kedy-by-sme-sa-spravne-mali-klanat-pocas-liturgie/ Mon, 06 Feb 2017 15:13:39 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=132 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Jestvujú dva druhy poklony: malé a veľké.

Malú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, trocha skloníme hlavu i ramená a znova sa vzpriamime.

Veľkú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, kľakneme si, hlavou sa dotkneme zeme (dlane oboch rúk pritom položíme na zem) a znova vstaneme.

Malú poklonu robíme pri modlitbe takmer po celý rok, predovšetkým:

  • pri vstupe do chrámu a pri odchode z chrámu
  • na začiatku každej bohoslužby
  • keď sa spomínajú tri božské Osoby
  • keď prijímame požehnanie
  • keď sa spieva: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami, alebo niektorý z hymnov na jeho mieste – vtedy celkovo trikrát
  • keď sa spieva: Poďte, pokloňme sa… – vtedy celkovo trikrát
  • keď sa spieva: Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože – vtedy celkovo trikrát
  • keď niekto prechádza popred oltár alebo ikonostas
  • pri uctievaní kríža, svätej ikony alebo ostatkov
  • pred čítaním svätého evanjelia
  • po čítaní svätého evanjelia.

Veľkú poklonu robíme vtedy, keď sa bohoslužby slávia pôstnym spôsobom (teda nie v sobotu a nedeľu), osobitne však na Liturgii vopred posvätených darov.

Úplne presne vymenovať všetky miesta pri bohoslužbách, pri ktorých máme urobiť poklonu, či už malú alebo veľkú, by si vyžadovalo neúmerný priestor, ba dokonca mám pochybnosti, či by to vôbec bolo možné. Vo všeobecnosti však platia dve veľmi ľahko zapamätateľné, pochopiteľné a realizovateľné zásady:

Po prvé: Klaniame sa vtedy, keď sa spomínajú všetky tri božské Osoby a vtedy, keď to vyplýva z logiky veci (napríklad v modlitbe výslovne hovoríme, že sa klaniame, alebo predchádzame popred mimoriadne posvätné predmety, respektíve ich uctievame). Pokiaľ ide o všetky tri božské Osoby, poklonu robíme nielen vtedy, keď sú spomenuté v najčastejšom poradí (Otec, Syn a Svätý Duch), ale aj v inom poradí, a nielen vtedy, keď sa spomínajú explicitne, ale aj implicitne (napríklad v modlitbe: „Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami“ sa prvá fráza vzťahuje na Otca, druhá na Syna a tretia na Svätého Ducha).

Po druhé: Keď sa bohoslužby slávia pôstnym spôsobom, na viacerých miestach (bohoslužobné knihy ich presne špecifikujú) sa malá poklona nahrádza veľkou.

Dôvodov, prečo niektorí ľudia v chráme nerobia poklony tak a vtedy, ako je to správne, môže byť mnoho, napríklad neznalosť alebo ľahostajnosť. Je veľmi dobre, že Vy sa o túto vec zaujímate. Som presvedčený, že ak budete uvedené pravidlá rešpektovať takým spôsobom, že do svojich poklôn vložíte aj myseľ a srdce, prinesú Vám mnohoraký duchovný úžitok.

]]>
Moja otázka sa týka absentujúcich ikonostasov v mnohých našich farnostiach. Prečo tam, kde si to nemôžu dovoliť, nie sú povinne umiestnené aspoň provizórne dve ikony základného radu (Bohorodička a IC XC)? Je podľa mňa dosť smutné, že taká dôležitá súčasť východného chrámu, je tak často v našich farnostiach ignorovaná. Samozrejme, že stavba ikonostasu je pre mnohých priveľmi drahá záležitosť, ale nájdu sa farnosti, ktoré by si to s Božou pomocou aj celkom mohli dovoliť, ale nemajú o to záujem, hoci v mnohých, chudobnejších farnostiach boli schopní zhotovenia ikonostasu. Ďalej by ma zaujímal názor na murované ikonostasy, ktorých stavba je lacnejšia ako u drevenej konštrukcie, vraj ako som sa dopočul, sú v našej cirkvi na Slovensku zakázané. Je to pravda? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/moja-otazka-sa-tyka-absentujucich-ikonostasov-v-mnohych-nasich-farnostiach-preco-tam-kde-si-to-nemozu-dovolit-nie-su-povinne-umiestnene-aspon-provizorne-dve-ikony-zakladneho-radu-bohorodicka-a-ic/ Mon, 06 Feb 2017 11:21:31 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=99 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Ikonostas v nejakej forme je súčasťou bohoslužobného priestoru cirkvi byzantského obradu prakticky odnepamäti. Celé stáročia, ba takmer tisícročia, jestvuje medzi ním a liturgickým slávením dôverné puto a silný vzájomný vplyv. Nie náhodou záväzný dokument niekdajšej Kongregácie pre východnú cirkev z roku 1953 so skráteným slovenským názvom Bohoslužobný poriadok (Ordo Celebrationis Vesperarum, Matutini et Divinae Liturgiae iuxta Recensionem Ruthenorum) vychádza pri svojich ustanoveniach z prítomnosti ikonostasu v chráme ako zo samozrejmého faktu. Dokonca stanovuje, že ak vedľajšie cerkvi a kaplnky nemajú svoje ikonostasy, oltáre v nich sa nemajú pokladať za vhodné na bohoslužby (článok 6). To, že každý bohoslužobný priestor našej cirkvi má disponovať ikonostasom, je teda úplne zrejmé.

Plne súhlasím s Vaším názorom, že prakticky každá farnosť, aj materiálne chudobná, si v konečnom dôsledku môže ikonostas dovoliť, ak za ním naozaj úprimne túži: niektorá honosný a nákladný s vysokou umeleckou hodnotou, iná skromnejší, ďalšia iba celkom základný. Nie všetko je však možné a užitočné striktne nariadiť a prísne kontrolovať. Mnohé veci, obzvlášť v náboženskej oblasti, by mali vychádzať z ľudského srdca, z vnútornej potreby a túžby. Preto si myslím, že cesta k zlepšeniu situácie v tejto oblasti nevedie cez pokyny a predpisy, ale cez intelektuálnu a duchovnú formáciu kléru i laikov. Ak budúci klerik z nejakého dôvodu nezíska vzťah k takej samozrejmej súčasti bohoslužobného priestoru, akou je ikonostas, vo svojej farnosti, nepochybne by ho mal nadobudnúť počas teologickej a duchovnej formácie na bohosloveckej fakulte a v kňazskom seminári, v krajnom prípade v rámci následnej permanentnej formácie. Potom, samozrejme, môže mať zmysel aj nejaké usmernenie či povzbudenie v danej záležitosti zo strany biskupstva, napríklad formou obežníka.

Pokiaľ ide o údajný zákaz murovaných ikonostasov, ja osobne o ničom takom neviem, prinajmenšom nie na území Košickej eparchie. Isteže, aj v tomto prípade je potrebné získať na jeho vybudovanie súhlas liturgickej komisie. Ak je však zámer dobre pripravený, získanie predmetného súhlasu nepredstavuje žiadny problém.

]]>
Prosím o vysvetlenie: Prečo v čase okiadzania v chráme sa má veriaci žehnať? Ak áno, prečo? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/prosim-o-vysvetlenie-preco-v-case-okiadzania-v-chrame-sa-ma-veriaci-zehnat-ak-ano-preco/ Mon, 06 Feb 2017 11:16:49 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=89 Okiadzanie je chápané ako prejav úcty a v liturgií  symbolicky vyjadruje aj našu modlitbu, ktorá sa vznáša k nebu ako kadidlo. Ak okrem okiadzania ikon, ktorým sa incenzom prejavuje úcta, sme na znak úcty od slúžiteľa (biskupa, kňaza, či diakona) okiadzaní aj my, stačí, keď miernym úklonom hlavy prejavíme aj my úctu slúžiteľovi. Je to skôr prejav „spoločenskej akceptácie“ medzi kňazom a veriacimi. Aj preto sa zvyčajne pri okiadzaní aj stojí

]]>
Prečo sa pri slávení Eucharistie v našom obrade nespomína cely text Nicejsko-carihradského vyznania viery a teda, že sú vynechané slova „Boha z Boha?“ http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-sa-pri-slaveni-eucharistie-v-nasom-obrade-nespomina-cely-text-nicejsko-carihradskeho-vyznania-viery-a-teda-ze-su-vynechane-slova-boha-z-boha/ Mon, 06 Feb 2017 10:51:16 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=56 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Pri skúmaní spomínaného vyznania viery môžeme celkom jasne rozlíšiť dve fázy jeho vzniku, ktoré sa veľmi jasne odrážajú aj v samotnom názve.

Prvá časť vyznania viery vznikla na Prvom nicejskom sneme (Prvý ekumenický koncil) v roku 325. Najväčšia pozornosť sa venovala Synovi, keďže cieľom bolo definovať pravoverné učenie o Kristovi proti heréze ariánov. Text sa končil slovami: „I vo Svätého Ducha“.

Svätí otcovia, ktorí sa zišli na Prvom konštantínopolskom sneme (druhý ekumenický koncil) v roku 381, dopracovali predmetný text do jeho súčasnej, definitívnej podoby. Po prvé: doplnili články ohľadom Svätého Ducha, Cirkvi, krstu, vzkriesenia mŕtvych a budúceho života. Po druhé: upravili text schválený na Nicejskom sneme. Jedna z viacerých takýchto úprav spočívala v tom, že slová: „Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého“ skrátili na: „Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého.“

Táto skutočnosť znamená, že v gréckom texte Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery, čiže v jeho origináli, sa slová „Boha z Boha“ nenachádzajú. Následne sa nenachádzajú ani vo väčšine významnejších prekladov tohto vyznania do iných jazykov, teda ani v texte staroslovienskom či cirkevnoslovanskom. To, že sa nachádzajú v preklade do latinčiny, z ktorého potom vychádzajú pri svojich prekladoch do ďalších jazykov naši rímskokatolícki bratia, je skutočnosť, ktorú len ťažko s istotou vysvetliť, pravdepodobne ide o prekladové nedopatrenie.

Záver: Tvrdiť, že v našom obrade sa nespomína celé Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery, že sa z neho niečo vynecháva, by bolo nesprávne. Skutočnosť je skôr taká, že v našom obrade sa modlíme spomenuté vyznanie viery presne v takej podobe, v akej ho nachádzame v originálnom gréckom texte a v jeho veľmi presnom cirkevnoslovanskom preklade.

]]>
Pri prosebnej ekténii sa modlíme o anjela sprievodcu našej duše i tela, teda ide tu o nášho osobného, strážneho anjela, ktorého by mal mať každý narodený človek. Ľudí sa však rodí veľké množstvo a sú na zemi krátky čas, kým anjeli žijú vo večnosti. Je to teda tak, že tento anjel po sprevádzaní jednej duše a tela po smrti človeka prechádza k ďalšiemu človeku? Alebo každého anjel je s ním akosi spojený naveky? Viem, že táto otázka nesúvisí s tým čo je podstatné pre prežívanie nášho kresťanského života a možno bude aj zložité sa o niečo oprieť, ale zaujíma ma, či o týchto záležitostiach máme nejaké poznatky. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/pri-prosebnej-ektenii-sa-modlime-o-anjela-sprievodcu-nasej-duse-i-tela-teda-ide-tu-o-nasho-osobneho-strazneho-anjela-ktoreho-by-mal-mat-kazdy-narodeny-clovek-ludi-sa-vsak-rodi-velke-mnozstvo-a-su/ Mon, 06 Feb 2017 10:50:34 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=50 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Ako sám predpokladáte, nájsť odpoveď na Vašu otázku, hoci veľmi zaujímavú, vôbec nebolo jednoduché, čoho dôkazom je tiež skutočnosť, že kým sa dostala ku mne, prešla rukami viacerých osôb.

V tejto súvislosti sa môžeme obrátiť nielen na Sväté písmo, ale predovšetkým na cirkevných otcov a bohoslužobné texty. Dovoľte, aby som uviedol aspoň päť konkrétnych citátov:

Svätý Bazil Veľký: „Každému veriacemu je daný anjel hodný toho, aby videl nebeského Otca… Proti tomu, že s každým veriacim je anjel, ktorý ho ako vychovávateľ a pastier vedie životom, sa nikto nebude stavať, veď má na pamäti Pánove slová: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10). A spevák žalmov hovorí: „Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných…“ (Ž 33, 8). Anjel neodstúpi od nikoho z tých, čo veria v Pána, ak ho sami neodoženieme zlými skutkami. Ako včelu odháňa dym a holubí smrad, tak aj anjela, strážcu nášho života, odháňa žalostný a smradľavý hriech.“

Svätý Ambróz Milánsky: „Boh posiela svojich anjelov na pomoc a ochranu tým, ktorým bolo priznané právo zdediť prisľúbené dobrá v budúcom živote.“

Svätý Anastáz Sinajský: „Tým, čo boli uznaní za hodných krstu a dvíhajú sa do výšin čností, daroval Boh anjelov, ktorí sa o nich starajú a pomáhajú im… O tom nás presviedča Pán, keď hovorí, že každý, kto v neho verí, má strážnych anjelov.“

Modlitba Akatistu k svätému strážnemu anjelovi: „V strašnú hodinu smrti neodstúp odo mňa…, keď budem prechádzať vzdušnými mýtami.“

Kánon k svätému strážnemu anjelovi, 7. pieseň: „Pánov anjel, buď ku mne milosrdný a upros Boha, veď ty si môj zástanca, učiteľ a ochranca počas celého môjho života, daný mi Bohom na veky.“

Z uvedených výrokov vyplýva, že svätý strážny anjel je daný človeku na celý jeho život, nielen pozemský, ale aj budúci, nielen do telesnej smrti alebo krátko po nej, ale naveky – pod podmienkou, že sa daný človek nedopustil ťažkého hriechu a neskončí vo večnom zatratení.

]]>
Prečo „katholikin“ [všeobecný] z gréckeho vyznania viery je sobornuju [koncilový], po slovansky? Je to zlý preklad? Alebo tieto dve slová znamenajú to isté? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-katholikin-vseobecny-z-greckeho-vyznania-viery-je-sobornuju-koncilovy-po-slovansky-je-to-zly-preklad-alebo-tieto-dve-slova-znamenaju-to-iste/ Mon, 06 Feb 2017 10:27:42 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=11

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že preklady gréckych bohoslužobných textov do cirkevnej slovančiny sú mimoriadne presné, spravidla doslovné, a veľmi spoľahlivé. Toto konštatovanie sa týka aj nicejsko-konštantínopolského vyznania viery. Argumentov by mohlo zaznieť mnoho, preto sa musíme obmedziť na dva, ktoré sú kľúčové. Po prvé: Tento preklad vyznania viery sa používa už celé storočia, a to všetkými slovanskými východnými cirkvami celého sveta, tak pravoslávnymi, ako aj katolíckymi. Je teda dostatočne posvätený tradíciou. Po druhé: Tento preklad vyznania viery má schválenie rímskeho Apoštolského stolca.

Isteže, pri každom jednom preklade bez výnimky treba pamätať na skutočnosť, že ide o preklad. Žiadny preklad do žiadneho jazyka, nech by bol akokoľvek kvalitný, nie je bezvýhradne adekvátny. Uvedený fakt sa týka aj gréckeho termínu „katholikén“ (respektíve „katholikin“), na ktorý sa pýtate. O to viac, že ide o slovo, ktorého presný význam vo východiskom jazyku nie je absolútne zrejmý a ktorého interpretácia závisí aj od osobného presvedčenia konkrétneho človeka či skupiny veriacich. Ak sa prekladatelia rozhodli použiť cirkevnoslovanský výraz „sobórnyj,“ rozhodne by som to nepovažoval za chybu či nedostatok. Znova uvediem dva základné argumenty. Po prvé: Uvedené slovo znamená v prvom rade „spoločný, všeobecný, pospolný“ a podobne, až sekundárne „snemový“ či „koncilový“. Po druhé: Ani druhotný význam daného slova nie je vo vzťahu k danej veci negatívny, veď všeobecnosť Kristovej cirkvi sa najlepšie prejavuje práve na snemoch.

Ak teda budete používať pri svojej modlitbe riadne cirkevnoslovanské preklady bohoslužobných textov, nemusíte sa obávať žiadnej závažnejšej chyby. Toto ubezpečenie sa týka aj symbolu viery.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

]]>