Liturgika – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Liturgika – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Ako sa Cirkev (Vy) staviate k slúženiu mimo chrámov – narážam napríklad na veľké slávnosti (odpusty na pódiach na námestí) alebo vysviacky či intronizácie, ktoré boli napr. v športovej hale. Je pochopiteľné že kapacita takejto udalosti musí byť veľká, no mne osobne to nepríde celkom dobré nakoľko sa slúži v nevysvätenom priestore. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-sa-cirkev-vy-staviate-k-sluzeniu-mimo-chramov-narazam-napriklad-na-velke-slavnosti-odpusty-na-podiach-na-namesti-alebo-vysviacky-ci-intronizacie-ktore-boli-napr-v-sportovej-hale-j/ Mon, 06 Feb 2017 15:20:24 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=137 Som zástancom svätej liturgie v liturgických priestoroch chrámov. Ale nevylučujem možnosť slúženia na improvizovaných miestach, ak to vyžaduje mimoriadna potreba. Nemá sa to diať často, ani kvôli hocijakej príčine, lež kvôli duchovnému dobru veriacich. Pritom sa nesmie zabudnúť, že ide o Božie veci, preto sa má všetko usporiadať tak, aby to korešpondovalo s liturgickým priestorom, čiže obrady musia mať potrebné náležitosti. Jasné je, že týmto slúžením sa priestor nevyčlení z bežného užívania, ako samotnou posviackou, ale sviatostný fakt slúženia svätej liturgie robí túto atmosféru v danom priestore posvätnou, rovnako, ako aj ikona, ktorá je položená na oltár pri slúžení svätej liturgie sa vo východnej cirkvi považuje za dostatočne posvätenú. Som rád, že takto rozmýšľate, lebo dnes mnohí zľahčujú vážnosť posvätných miest, preto je potrebné zachovať si správny postoj voči cerkvi a treba ho zdôrazňovať aj iným. Pritom nie je dobre sa stavať do pozície „neprestrelného“ rigoristu s tým, že aj tu platí: „Výnimka potvrdzuje pravidlo“.

]]>
Ako je to s poklonami veriacich počas liturgie v chráme. Niektorí to robia a iní vôbec. Koľkokrát a kedy by sme sa správne mali klaňať počas liturgie. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-je-to-s-poklonami-veriacich-pocas-liturgie-v-chrame-niektori-to-robia-a-ini-vobec-kolkokrat-a-kedy-by-sme-sa-spravne-mali-klanat-pocas-liturgie/ Mon, 06 Feb 2017 15:13:39 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=132 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Jestvujú dva druhy poklony: malé a veľké.

Malú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, trocha skloníme hlavu i ramená a znova sa vzpriamime.

Veľkú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, kľakneme si, hlavou sa dotkneme zeme (dlane oboch rúk pritom položíme na zem) a znova vstaneme.

Malú poklonu robíme pri modlitbe takmer po celý rok, predovšetkým:

  • pri vstupe do chrámu a pri odchode z chrámu
  • na začiatku každej bohoslužby
  • keď sa spomínajú tri božské Osoby
  • keď prijímame požehnanie
  • keď sa spieva: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami, alebo niektorý z hymnov na jeho mieste – vtedy celkovo trikrát
  • keď sa spieva: Poďte, pokloňme sa… – vtedy celkovo trikrát
  • keď sa spieva: Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože – vtedy celkovo trikrát
  • keď niekto prechádza popred oltár alebo ikonostas
  • pri uctievaní kríža, svätej ikony alebo ostatkov
  • pred čítaním svätého evanjelia
  • po čítaní svätého evanjelia.

Veľkú poklonu robíme vtedy, keď sa bohoslužby slávia pôstnym spôsobom (teda nie v sobotu a nedeľu), osobitne však na Liturgii vopred posvätených darov.

Úplne presne vymenovať všetky miesta pri bohoslužbách, pri ktorých máme urobiť poklonu, či už malú alebo veľkú, by si vyžadovalo neúmerný priestor, ba dokonca mám pochybnosti, či by to vôbec bolo možné. Vo všeobecnosti však platia dve veľmi ľahko zapamätateľné, pochopiteľné a realizovateľné zásady:

Po prvé: Klaniame sa vtedy, keď sa spomínajú všetky tri božské Osoby a vtedy, keď to vyplýva z logiky veci (napríklad v modlitbe výslovne hovoríme, že sa klaniame, alebo predchádzame popred mimoriadne posvätné predmety, respektíve ich uctievame). Pokiaľ ide o všetky tri božské Osoby, poklonu robíme nielen vtedy, keď sú spomenuté v najčastejšom poradí (Otec, Syn a Svätý Duch), ale aj v inom poradí, a nielen vtedy, keď sa spomínajú explicitne, ale aj implicitne (napríklad v modlitbe: „Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami“ sa prvá fráza vzťahuje na Otca, druhá na Syna a tretia na Svätého Ducha).

Po druhé: Keď sa bohoslužby slávia pôstnym spôsobom, na viacerých miestach (bohoslužobné knihy ich presne špecifikujú) sa malá poklona nahrádza veľkou.

Dôvodov, prečo niektorí ľudia v chráme nerobia poklony tak a vtedy, ako je to správne, môže byť mnoho, napríklad neznalosť alebo ľahostajnosť. Je veľmi dobre, že Vy sa o túto vec zaujímate. Som presvedčený, že ak budete uvedené pravidlá rešpektovať takým spôsobom, že do svojich poklôn vložíte aj myseľ a srdce, prinesú Vám mnohoraký duchovný úžitok.

]]>
Pýtam sa: Prečo sa veľkonočné pokrmy svätili s vínom zmiešaným so svätenou vodou? Po príchode nového kňaza do našej farnosti sa to zmenilo. Nechcel svätiť pokrmy s vínom a svätenou vodou. Od tej doby svätíme so svätenou vodou bez vína. Ako je to správne? Prečo sa vtedy miešala voda s vínom a teraz už nie? Veriaci z farnosti http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/pytam-sa-preco-sa-velkonocne-pokrmy-svatili-s-vinom-zmiesanym-so-svatenou-vodou-po-prichode-noveho-knaza-do-nasej-farnosti-sa-to-zmenilo-nechcel-svatit-pokrmy-s-vinom-a-svatenou-vodou-od-tej-doby/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:52 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=128 Podľa všetkých bohoslužobných kníh, ktorých modlitby alebo rubriky sa týkajú danej veci, má kňaz alebo biskup posviacať paschálne pokrmy modlitbou, respektíve modlitbou a pokropením svätenou vodou. Ani jediná nijakým spôsobom nespomína víno. Keď si pre istotu pozrieme aj prax kresťanov nášho obradu tak na Slovensku, ako aj v zahraničí (Grécko, Rusko, Srbsko, Bulharsko, Maďarsko a podobne), zistíme, že všade konajú rovnako: paschálne pokrmy posviacajú modlitbou a pokropením svätenou vodou. Je teda úplne isté, že kňaz, ktorý u vás posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, nie však vínom, koná správne. Za chvályhodné považujem aj to, že nepodľahol tlaku istej časti okolia, ktorý vzhľadom na predchádzajúcu prax vo Vašej farnosti nepochybne jestvoval a musel byť citeľný. Z uvedených dôvodov pre mňa otázka nestojí tak, prečo Váš súčasný duchovný otec posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, ale skôr tak, prečo Váš predchádzajúci kňaz konal odlišne. Odporúčam Vám spýtať sa priamo jeho, či dokáže svoje konanie dostatočne zdôvodniť. Jediné, čo mne prichádza na myseľ, je možnosť, že si túto zvláštnu a celkom jednoznačne nesprávnu obyčaj osvojil v jednom z východoslovenských miest, ktoré na tomto fóre nechcem menovať, kde donedávna jestvovala. Bola však absolútne ojedinelá a bez akéhokoľvek hlbšieho zdôvodnenia, jediným jej cieľom bolo dosiahnuť, aby paschálne jedlá bolo cítiť za vínom. Radšej sa nechcem ani len zamýšľať nad tým, či v dávnejšej minulosti bolo posviacanie paschálnych pokrmov v predmetnom meste vôbec platné, keďže pôvodne sa tam pokrmy kropili iba vínom, totiž neposväteným vínom, až neskôr sa doň začala pridávať svätená voda. Dúfajme, že áno, pričom predpokladajme, že aj samotná modlitba bola na ich posvätenie dostatočná. Toto však ponechajme na Boha a svedomie dotknutých kňazov, my sa pevne držme toho, čo je celkom určite správne.

]]>
Prečo na Veľkú noc svätíme jedlá? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-na-velku-noc-svatime-jedla/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:30 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=126  

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Záležitosť, na ktorú sa pýtate, veľmi úzko súvisí s pôvodnou, teda ideálnou pôstnou disciplínou, ktorá prinajmenšom teoreticky a s istými úľavami zaväzovala aj nás do roku 1969. Podľa nej po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené jesť mäso (s výnimkou dvoch dní ani rybacie) a po Syropôstnej nedeli sa navyše nesmie jesť nič živočíšneho pôvodu. V praxi to znamená, že kresťan zhruba osem týždňov neje nijaké mäso, z toho sedem týždňov ani vajcia, mlieko, syry a podobne. Keď však nastane Pascha, toto všetko je mu opäť dovolené, počas Svetlého týždňa dokonca aj v stredu a v piatok. Je teda prirodzené, že takýto človek príde za kňazom a požiada ho, aby predmetné pokrmy najprv posvätil. Keď si uvedomíme, že dané jedlá, ako to naznačujú kňazské modlitby, pripomínajú kresťanovi okrem iného Božieho Baránka, ktorý sa pre nás obetoval, a Chlieb života, ktorý sa nám podáva v Eucharistii, logika ich posvätenia sa stáva ešte jasnejšou. Týmto pokrmom však netreba prikladať ani príliš veľkú, ani príliš malú váhu. Na jednej strane sú pre nás jedným z významných prostriedkov Božieho požehnania, na strane druhej bohoslužobné knihy jasne hovoria, že nie je dovolené nazývať ich Paschou, lebo skutočnou Paschou je výlučne Kristus.

]]>
Prečo my, pravoslávni, máme Paschu v tomto roku (2016 – pozn. fd) až 1. mája? (14-ročný) http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-my-pravoslavni-mame-paschu-v-tomto-roku-2016-pozn-fd-az-1-maja-14-rocny/ Mon, 06 Feb 2017 15:10:11 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=124 Pravoslávni kresťania slávia Paschu podľa juliánskeho kalendára, ktorý okrem toho, že je posunutý o dva týždne neskôr, musí rešpektovať v prípade Veľkej  noci aj splň mesiaca po jarnej rovnodennosti. Až po splnení týchto troch podmienok môže byť sviatok Paschy:

  1. nemôže byť pred 21.marcom. podľa juliánskeho kalendára, čo je v našom ponímaní až po dátume 3.4 apríla.
  2. splň  mesiaca
  3. v nedeľu po splne môže byť Veľká noc.

Keďže sa v tomto roku (2016) splň mesiaca po jarnej rovnodennosti podľa juliánskeho kalendára odsunul až na koniec apríla, preto až prvá májová nedeľa podľa správnosti môže byť Veľká noc.

Je to jeden z najneskorších dátumov Veľkej noci podľa „starého“ kalendára, nakoľko tento sviatok je pohyblivý z uvedených troch dôvodov. Tak ho odpradávna totiž slávili židia, ktorí práve pred týmto sviatkom pribili na kríž Ježiša Krista a on po troch dňoch vstal z mŕtvych – čo je vlastne sviatok Veľkej noci. A práve podľa tohto historického záznamu Svätého písma slávime Paschu, aby sme boli verní aj zmyslu tohto sviatku, ktorý pre židov znamená oslavu oslobodenia z Egyptského otroctva  a pre kresťanov oslobodenie z hriechu a od smrti vďaka Kristovej smrti a jeho vzkrieseniu.

]]>
Sú ešte v Košickej eparchii obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára? Ktoré obce tak slávia ako posledné? Mohli by niektoré obce, ktoré už slávia sviatky podľa gregoriánskeho sláviť ich opäť podľa juliánskeho kalendára? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/su-este-v-kosickej-eparchii-obce-ktore-slavia-vianoce-podla-julianskeho-kalendara-ktore-obce-tak-slavia-ako-posledne-mohli-by-niektore-obce-ktore-uz-slavia-sviatky-podla-gregorianskeho-slavit-ich/ Mon, 06 Feb 2017 15:09:54 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=122  

V Košickej eparchii už nemáme žiadnu obec, ktorá by slávila sviatky podľa juliánskeho kalendára a viem, že prejsť znova na juliánsky kalendár môže byť „túžbou“ iba niekoľkých jednotlivcov, ale nie farnosti, nakoľko časomiera je už vo všetkých oblastiach stanovená podľa gregoriánskeho kalendára. A keďže otázka kalendára nie je záležitosťou náboženstva, ale astronómie, treba túto kompetenciu ponechať vedeckému odporučeniu a nie teológií; avšak s o to hlbšou túžbou je treba osláviť sviatky – a tieto náboženské dejiny spásy, ktoré nám jednotlivé sviatky predkladajú v termínoch, v ktorých ich Cirkev slávi. Myslím, že riešenie problému kalendára už môže patriť minulosti, veď sa ním zaoberal ešte biskup Štefan Novák (biskupom v rokoch 1913 – 1918 – pozn. fd). Dnes máme nastolené už iné aktuálnejšie problémy, a tých je potrebné sa dotýkať, aby sme správne zvládli dobu, ktorú žijeme.

]]>
Chcel by som sa spýtať, či všetky rímskokatolícke prikázané sviatky sú prikázanými aj v Gréckokatolíckej cirkvi a opačne, a či sa slávia v rovnaký deň. Martin http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/chcel-by-som-sa-spytat-ci-vsetky-rimskokatolicke-prikazane-sviatky-su-prikazanymi-aj-v-greckokatolickej-cirkvi-a-opacne-a-ci-sa-slavia-v-rovnaky-den-martin/ Mon, 06 Feb 2017 15:09:38 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=120 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie Košickej eparchie)

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku predstavuje jednu z východných cirkví, preto sa ohľadom prikázaných sviatkov riadi Kódexom kánonov východných cirkví z roku 1990, menovite kánonom číslo 880. Podľa neho má zoznam prikázaných sviatkov (okrem niekoľkých tam explicitne uvedených) stanoviť partikulárne právo miestnej cirkvi. Na Slovensku platí v tomto ohľade dekrét Svätej stolice z roku 1969.

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku patrí medzi cirkvi latinskej tradície, preto jej prikázané sviatky stanovuje Kódex kánonického práva z roku 1983, konkrétne kánon číslo 1246. Tam sa nachádza zoznam predmetných sviatkov, ale s poznámkou, že Konferencia biskupov danej krajiny po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu. To sa u nás aj stalo vo vzťahu k sviatku svätého Jozefa.

Pretože v oboch prípadoch ide o kresťanské, ba dokonca katolícke cirkvi, väčšinu prikázaných sviatkov majú spoločnú. Keďže však patria do odlišných tradícií, ohľadom niektorých sa odlišujú. Dva prikázané sviatky Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (Najsvätejšieho Kristovho tela a Krvi; Všetkých svätých) nie sú prikázanými sviatkami v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a štyri prikázané sviatky Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke; Zvestovanie presvätej Bohorodičke; Veľký piatok; Svetlý pondelok) nie sú prikázanými sviatkami v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Vysvetľovať dôvody tohto faktu by si vyžadovalo neúmerne veľký priestor, preto len náhodne spomeňme, že sviatok Všetkých svätých sa vo východných cirkvách slávi vždy v nedeľu (v nedeľu po Päťdesiatnici – Zostúpení Svätého Ducha), takže do daného zoznamu ani patriť nepotrebuje. Náš sviatok Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou, teda rímskokatolícky sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa už stáročia slávi vo východných cirkvách 9. decembra, ale na Slovensku sme prijali ako deň jeho slávenia 8. december. Okrem toho treba dodať, že jeden prikázaný sviatok má v obidvoch cirkvách ten istý dátum (1. január), ale celkom odlišný obsah: u nás je to sviatok Obrezania podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, zatiaľ čo v latinských cirkvách je to sviatok Panny Márie Bohorodičky.

Spomenuté odlišnosti nás nemajú znepokojovať, lebo sú celkom prirodzené. Ako odlišnosti medzi mužom a ženou samy osebe nespôsobujú medzi nimi nejednotu či rozdelenie, tak ani odlišnosť v prikázaných sviatkoch sama osebe neznamená nejednotu medzi cirkvami, či dokonca ich rozdelenie. Takáto rôznosť je konštruktívna, logická a potrebná, len ju správne pochopiť a žiť.

]]>
Nedospel vhodný čas od obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 na to, aby v liturgiách slúžených v cirkevnoslovanskom jazyku sa ako stojí v liturgikone v suhubej jektenii „za vsja pravoslavnyja christijany…“ či pri veľkom vchode „i vsich vas pravoslavnych christijan“ nenahrádzalo slovami „pravovirnych, pravovirnyja“? Samozrejme s patričným objasnením pre veriacich, čo to slovo v skutočnosti znamená. Na Ukrajine, ani na blízkom Zakarpatí, kde bola naša cirkev zakázaná dlhšie obdobie a utrpela viac ako u nás s tým nemajú problém. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/nedospel-vhodny-cas-od-obnovenia-greckokatolickej-cirkvi-v-roku-1968-na-to-aby-v-liturgiach-sluzenych-v-cirkevnoslovanskom-jazyku-sa-ako-stoji-v-liturgikone-v-suhubej-jektenii-za-vsja-pravos/ Mon, 06 Feb 2017 11:30:45 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=114 Na Ukrajine a blízkom Zakarpatsku nemajú problém so slovom pravoslávny práve preto, že Gréckokatolícka cirkev tam začala legálne pôsobiť oveľa neskôr ako u nás. Tým, že nadviazali na to, čo bolo známe predtým o význame slovíčka „správne slaviaci“, sa nič mimoriadne v ich postojoch neudialo. U nás sa ale za tie desaťročia užívania slovíčka pravoslávny práve tento termín stal pomenovaním pre cirkev, ktorá žije v schizme – teda oddelení sa od hlavy Cirkvi, ktorou je Svätý Otec v Ríme. A tak nie je múdre vnášať zmätok do terminológie o príslušnosti k  cirkvi, ktorá je u nás už zaužívaná  a to práve cez liturgické texty, ktoré sa ľud modlí v chrámoch. Myslím, že nie toto tvorí podstatu našej viery.

]]>
Prečo sa na ikone Zostúpenie Svätého Ducha vo väčšine prípadov nie je vyobrazená Presvätá Bohorodička, napriek tomu že bola v tom čase vo večeradle s apoštolmi? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-sa-na-ikone-zostupenie-svateho-ducha-vo-vacsine-pripadov-nie-je-vyobrazena-presvata-bohorodicka-napriek-tomu-ze-bola-v-tom-case-vo-veceradle-s-apostolmi/ Mon, 06 Feb 2017 11:30:20 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=112 (Odpoveď pripravil o. Milan Gábor)

Samotná ikonografia Päťdesiatnice sa objavuje v období 6. storočia, kedy sa pravdepodobne aj oddelilo slávenie sviatku Nanebovstúpenia od Päťdesiatnice. Z tohto obdobia pochádza aj doposiaľ najstaršie zachované zobrazenie, ktorým je knižná miniatúra Rabbulovho Evanjeliára zo Sýrie (586). Na túto spojitosť kedysi spoločného slávenia Nanebovstúpenia a Päťdesiatnice poukazuje aj samotná miniatúra, kde sa v hornej časti nachádza Nanebovstúpenie a v dolnej Päťdesiatnica, v tej podobe, v akej sa bude užívať neskôr. V tomto najstaršom zobrazení vidíme na voľnom priestranstve, bez prítomnosti stavieb, či miesta v ktorom sa udalosť odohrala, Bohorodičku v postave modliacej sa, ako symbol samotnej Cirkvi, keďže Päťdesiatnica sa už v časoch Svätých Otcov interpretovala, ako deň zrodenia Cirkvi. Nad hlavou Bohorodičky zhora zostupuje Svätý Duch v podobe holubice, ktorý nielen na Bohorodičku, ale aj na apoštolov, stojacich po jej bokoch, zosiela ohnivé jazyky.

V období okolo 10. storočia sa vytvára iná kompozícia sviatku, ktorej dominuje Horná sieň – večeradlo, naznačená po stranách dvoma budovami, v ktorej po stranách sedia na lavici apoštoli v apside, podobným spôsobom akým sa zobrazovali snemy, avšak bez účasti Bohorodičky. Na mnohých ikonách tohto typu možno pre niekoho prekvapivo, chýba postava Bohorodičky. Neprítomnosť Bohorodičky objasňuje P. Evdokimov tým, že ona je zobrazená v ikonografii Nanebovstúpenia, stojac uprostred apoštolov, ako obraz a symbol Cirkvi, avšak ak by bola prítomná aj v deň Päťdesiatnice, v takejto situácii by neopodstatnene došlo k duplicite  symbolického obrazu Cirkvi, ktorá je v ikone zobrazená v zhromaždení apoštolov. Iní autori, ako napr. S. Bulgakov argumentujú aj tým, že zobrazovanie Bohorodičky v ikone Päťdesiatnice odporuje tradícii, keďže Bohorodička prijala Svätého Ducha vo chvíli zvestovania, ktoré bolo pre ňu osobnou Päťdesiatnicou.

Postava Bohorodičky sa nanovo v ikonografii sviatku objavuje až po 16. storočí, ak neberieme do úvahy zobrazenia prvých storočí. Základom pre zobrazovanie Bohorodičky uprostred zhromaždených apoštolov v deň Päťdesiatnice slúži rozprávanie o prítomnosti Bohorodičky v hornej sieni na Sione, apoštoli „sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová… Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde… všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou…“ (Sk 1,12-14). L. Uspenský uvádza, že nakoľko Päťdesiatnica je zbožštením človeka, práve preto prvou spomedzi všetkých zbožštených bola Bohorodička, a tak na základe vyššie povedaného niektorí ospravedlňujú (obhajujú) jej zobrazenie v Päťdesiatnici, ako obraz prvého človeka, ktorý dosiahol dokonalú jednotu s Bohom, ako zavŕšenie svätosti človeka. Pre zobrazenie Bohorodičky v ikone Päťdesiatnice hovorí aj fakt, že najstaršie zobrazenie miniatúry z Rabulovho sýrskeho Evanjeliára zobrazovalo Bohorodičku uprostred apoštolov, na ktorú, čo je dôležitú podotknúť zostupuje Svätý Duch v podobe holubice, od ktorého zostupuje ohnivý jazyk. Nejestvuje jednoznačná mienka, ktorá forma je správna, pričom na tieto diskusie, ešte v polovici minulého storočia v svojom vedeckom príspevku reagoval L. Uspenský, ktorý sa pýta, či by sme sa nemali povzniesť nad takéto diskusie v otázkach týkajúcich sa tajomstva Svätého Ducha, tajomstva, presahujúceho akékoľvek pozemské zmýšľanie?

]]>
Moja otázka sa týka absentujúcich ikonostasov v mnohých našich farnostiach. Prečo tam, kde si to nemôžu dovoliť, nie sú povinne umiestnené aspoň provizórne dve ikony základného radu (Bohorodička a IC XC)? Je podľa mňa dosť smutné, že taká dôležitá súčasť východného chrámu, je tak často v našich farnostiach ignorovaná. Samozrejme, že stavba ikonostasu je pre mnohých priveľmi drahá záležitosť, ale nájdu sa farnosti, ktoré by si to s Božou pomocou aj celkom mohli dovoliť, ale nemajú o to záujem, hoci v mnohých, chudobnejších farnostiach boli schopní zhotovenia ikonostasu. Ďalej by ma zaujímal názor na murované ikonostasy, ktorých stavba je lacnejšia ako u drevenej konštrukcie, vraj ako som sa dopočul, sú v našej cirkvi na Slovensku zakázané. Je to pravda? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/moja-otazka-sa-tyka-absentujucich-ikonostasov-v-mnohych-nasich-farnostiach-preco-tam-kde-si-to-nemozu-dovolit-nie-su-povinne-umiestnene-aspon-provizorne-dve-ikony-zakladneho-radu-bohorodicka-a-ic/ Mon, 06 Feb 2017 11:21:31 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=99 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Ikonostas v nejakej forme je súčasťou bohoslužobného priestoru cirkvi byzantského obradu prakticky odnepamäti. Celé stáročia, ba takmer tisícročia, jestvuje medzi ním a liturgickým slávením dôverné puto a silný vzájomný vplyv. Nie náhodou záväzný dokument niekdajšej Kongregácie pre východnú cirkev z roku 1953 so skráteným slovenským názvom Bohoslužobný poriadok (Ordo Celebrationis Vesperarum, Matutini et Divinae Liturgiae iuxta Recensionem Ruthenorum) vychádza pri svojich ustanoveniach z prítomnosti ikonostasu v chráme ako zo samozrejmého faktu. Dokonca stanovuje, že ak vedľajšie cerkvi a kaplnky nemajú svoje ikonostasy, oltáre v nich sa nemajú pokladať za vhodné na bohoslužby (článok 6). To, že každý bohoslužobný priestor našej cirkvi má disponovať ikonostasom, je teda úplne zrejmé.

Plne súhlasím s Vaším názorom, že prakticky každá farnosť, aj materiálne chudobná, si v konečnom dôsledku môže ikonostas dovoliť, ak za ním naozaj úprimne túži: niektorá honosný a nákladný s vysokou umeleckou hodnotou, iná skromnejší, ďalšia iba celkom základný. Nie všetko je však možné a užitočné striktne nariadiť a prísne kontrolovať. Mnohé veci, obzvlášť v náboženskej oblasti, by mali vychádzať z ľudského srdca, z vnútornej potreby a túžby. Preto si myslím, že cesta k zlepšeniu situácie v tejto oblasti nevedie cez pokyny a predpisy, ale cez intelektuálnu a duchovnú formáciu kléru i laikov. Ak budúci klerik z nejakého dôvodu nezíska vzťah k takej samozrejmej súčasti bohoslužobného priestoru, akou je ikonostas, vo svojej farnosti, nepochybne by ho mal nadobudnúť počas teologickej a duchovnej formácie na bohosloveckej fakulte a v kňazskom seminári, v krajnom prípade v rámci následnej permanentnej formácie. Potom, samozrejme, môže mať zmysel aj nejaké usmernenie či povzbudenie v danej záležitosti zo strany biskupstva, napríklad formou obežníka.

Pokiaľ ide o údajný zákaz murovaných ikonostasov, ja osobne o ničom takom neviem, prinajmenšom nie na území Košickej eparchie. Isteže, aj v tomto prípade je potrebné získať na jeho vybudovanie súhlas liturgickej komisie. Ak je však zámer dobre pripravený, získanie predmetného súhlasu nepredstavuje žiadny problém.

]]>