Dogmatika – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Dogmatika – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Som rímskokatolíčka – pokrstená aj praktizujúca, chodím pravidelne do kostola a k sviatostiam, ale niekedy nastane situácia, že idem aj na svätú liturgiu (napr. ak mi čas svätej liturgie vyhovuje viac, ako čas svätej omše, alebo bez nejakého iného dôvodu – obradom a modlitbám už rozumiem), neviem však, ako sa prakticky postaviť k niektorým úkonom, najmä ako sa mám žehnať… a či si mám pri vstupe do chrámu pokľaknúť (tak, ako to je v kostoloch na znak úcty pred bohostánkom), alebo sa vyžaduje poklona? Treba zachovať vonkajšie prejavy toho obradu, na ktorom momentálne som, alebo na tom nezáleží? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/som-rimskokatolicka-pokrstena-aj-praktizujuca-chodim-pravidelne-do-kostola-a-k-sviatostiam-ale-niekedy-nastane-situacia-ze-idem-aj-na-svatu-liturgiu-napr-ak-mi-cas-svatej-liturgie-vyhov/ Mon, 06 Feb 2017 11:18:53 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=93 Najdôležitejšie pre kresťana – katolíka je v tomto ohľade chcieť napĺňať povinnosť nedeľnej a sviatočnej svätej liturgie v ktoromkoľvek obrade Katolíckej cirkvi, pričom sa odporúča mať vzťah k vlastnej farskej rodine. Zo slušnosti sa v bežnej ľudskej spoločnosti odporúča prijať zásady správania tej, ktorej komunity, v ktorej sa nachádzame, aby sme príliš neupozorňovali na seba, ale treba zostať sebou samým. Takto sa aj liturgicky má správať kňaz, ktorý koncelebruje v inom obrade. Oblieka sa do vlastných rúch – zostáva sebou samým, ale rešpektuje rubriky a predpisy toho obradu, v ktorom slúži svätú liturgiu. Pre bežného veriaceho nie sú špeciálne predpisy pre účasť na liturgií iného obradu, preto je dôležité skôr dbať na zbožnosť a sústredenosť, ako na vonkajší prejav. Pričom sa vždy odporúča na obradovo zmiešaných teritóriách poznať vzájomne obrad jeden druhého, a keď ho poznám, tak sa podľa toho aj správať. Lebo spôsob úcty aj keď s iným vyjadrením, vždy vyjadruje to isté – úctivosť a klaňanie sa Bohu.

]]>
Prosím o vysvetlenie: Prečo v čase okiadzania v chráme sa má veriaci žehnať? Ak áno, prečo? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/prosim-o-vysvetlenie-preco-v-case-okiadzania-v-chrame-sa-ma-veriaci-zehnat-ak-ano-preco/ Mon, 06 Feb 2017 11:16:49 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=89 Okiadzanie je chápané ako prejav úcty a v liturgií  symbolicky vyjadruje aj našu modlitbu, ktorá sa vznáša k nebu ako kadidlo. Ak okrem okiadzania ikon, ktorým sa incenzom prejavuje úcta, sme na znak úcty od slúžiteľa (biskupa, kňaza, či diakona) okiadzaní aj my, stačí, keď miernym úklonom hlavy prejavíme aj my úctu slúžiteľovi. Je to skôr prejav „spoločenskej akceptácie“ medzi kňazom a veriacimi. Aj preto sa zvyčajne pri okiadzaní aj stojí

]]>
Chcem sa opýtať, či Nostredamove alebo „baby Vangy“ proroctvá sú nebezpečné pre katolícku vieru, pretože keď to meno počujem, tak ma zachváti menší strach. Ako mám na to reagovať? Patrik http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/chcem-sa-opytat-ci-nostredamove-alebo-baby-vangy-proroctva-su-nebezpecne-pre-katolicku-vieru-pretoze-ked-to-meno-pocujem-tak-ma-zachvati-mensi-strach-ako-mam-na-to-reagovat-patr/ Mon, 06 Feb 2017 11:04:54 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=68 Všetky takéto proroctvá majú spoločné to, že naháňajú strach. Strach však nie je spôsob, akým Boh napomína, ale skôr taktika zlého, ktorý chce voviesť ľudí do beznádeje, rezignácie a zúfalstva.

Kristus celkom jasne odpovedal zvedavým apoštolom, ktorý sa pýtali na čas katastrof: „O tom dni a o tej hodine nevie nik“ (Mt 24, 36; Mk 13, 32). Ak teda nik, tak ani Nostradamus, ani baby-vanga, ani nik iný.

Preto podobné proroctvá ohľadom rokov a presného času katastrof neberiem vážne, ale vážne beriem Kristove napomenutie z evanjelia, ktoré hovorí o znameniach čias (pozri Lk 12,56). Ak sa teda objavuje až príliš veľa negatívnych ukazovateľov, je potrebné brať vážne dobu a svoj život vo vzťahu k Bohu a žiť kajúcne tak, aby nás nič neprekvapilo. Lebo len spasiteľný prístup k faktom kríz, zemetrasení, vojen a záplav, je zodpovedným postojom kresťana, ktorý vie, že hriech neprináša šťastie, ani život bez Boha nedáva istotu. Ježišove predpovede nás majú voviesť do reality o nestabilite všetkého pozemského a do túžby slúžiť tomu, čo má večnú hodnotu, a nie nás strašiť termínmi rozličných katastrof.

Preto vám viac odporúčam úprimný život viery bez zbytočnej zvedavosti na to, čo niekde „zašuští“ v nepodložených predpovediach a „strašidelných proroctvách“. Cirkev k týmto falošným prorokom pristupuje v duchu Kristovho upozornenia: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol […]. Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých…“ (Mt 24, 4 – 11).

Nám je potrebné žiť v pokoji s istotou v Bohu a pod ochranou Presvätej Bohorodičky.

]]>
Majú zvieratá dušu, resp. či po smrti normálne zomierajú alebo niekam ,,putujú“, resp. ich duša niekam smeruje, podobne ako ľudská? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/maju-zvierata-dusu-resp-ci-po-smrti-normalne-zomieraju-alebo-niekam-putuju-resp-ich-dusa-niekam-smeruje-podobne-ako-ludska/ Mon, 06 Feb 2017 10:54:46 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=63 (Odpoveď pripravil o. Marko Rozkoš)

Každá otázka, ktorá smeruje k lepšiemu pochopeniu hodnoty života má svoj význam a môže byť pre človeka príležitosťou pre vlastné sebazhodnotenie. Dnes nie je zriedkavosťou počuť z úst viacerých ľudí názory na potrebu zachovania dôstojnosti a slobody zvierat, ktoré je treba chrániť a starať sa o ne podobne ako o človeka. Odôvodňujú sa tým, že tak ako človek aj zviera má svoju dušu a teda má právo na všetky náležitosti života vrátane jeho predĺženia i po smrti. Tak sa zvykne hovoriť, že aj zvieratá majú svoje nebo kam putujú ich zvieracie duše.

Takýto názor na jednej strane neúmerne nadhodnocuje kvalitu života zvieraťa a na strane druhej tým degraduje výnimočnosť a originalitu ľudského života. Áno, aj zviera má dušu tak ako všetko čo žije má svoj vlastný princíp života, ktorý voláme duša. Tu je dôležité povedať, že je obrovský rozdiel medzi kvalitou tohto princípu života u rastliny či zvieraťa a u človeka. Žiadne zviera nie je schopné uvedomiť si seba samého, nie je schopné rozpoznať morálnu kvalitu svojho konania, ani nemá túžbu po niečom čo je nad rámec jeho prirodzených daností. Lastovička nikdy nepostaví bocianie hniezdo ani veverička nezvládne stavbu bobrej hrádze. Zviera sa bude cítiť dobre iba vo svojom prirodzenom prostredí a neocení umelé prostredie ani keby bolo zo zlata. U človeka je to celkom iné. Jeho duša neustále túži po sebazdokonalení, a to po všetkých stránkach. Variť vždy chutnejšie, bývať vždy pohodlnejšie, obliekať sa vždy krajšie, ale i milovať vždy viac a žiť dlho, ba i po smrti. I preto je pre človeka primeraná túžba po živote bez konca v uspokojení zo stavu dokonalosti v nebi, zatiaľ čo zvieratá nič také nepotrebujú. Ak by sme im prisudzovali nebo a večný život dávali by sme im čosi čo oni nevedia spracovať a tak radšej sa snažme zachovať poriadok sveta tak ako je nám daný; zvieratám svet a človeku nebo.

]]>
Od kedy deťom začína pôst a od koľkých rokov? Som gréckokatolíčka a keď sme boli deti keď si dobre pamätám, bol pôst určený od 7 do 70 rokov. Moja kamarátka mi povedala, že ich kňaz v nedeľu na Službe Božej povedal, že pôst deťom začína až od 14 do 65 rokov. Môžem poprosiť o radu? Ja mám 3 deti a vediem ich od narodenia, že piatok je stále pôst a pred Veľkou nocou je aj stredy pôst a aj iné pôsty v roku, a taktiež chodíme s deťmi stále aj do cerkvi. Takto ma od malička učili moji rodičia, začo som im veľmi vďačná, a takto učím aj svoje deti. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/od-kedy-detom-zacina-post-a-od-kolkych-rokov-som-greckokatolicka-a-ked-sme-boli-deti-ked-si-dobre-pamatam-bol-post-urceny-od-7-do-70-rokov-moja-kamaratka-mi-povedala-ze-ich-knaz-v-nedelu-na-sluzbe/ Mon, 06 Feb 2017 10:54:01 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=61 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Myslím, že v tomto prípade ide predovšetkým o nedorozumenie, ktorého príčinou sú najmä terminologické nejasnosti.

Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda – v daný sme zachovali iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst. Je teda veľmi dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov. Sú to blízke a súvisiace, nie však rovnaké veci.

Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“. To znamená, že v daný deň nesmieme jesť mäso, a to vrátane jedál, ktoré ho akokoľvek obsahujú.

V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok nás zaväzuje „zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec“. To znamená, že v uvedené dni nesmieme jesť mäso, mlieko a vajcia, a to vrátane jedál, ktoré ich akokoľvek obsahujú.

„Zdržanlivosť“ od vymenovaných pokrmov zaväzuje v súčasnosti každého gréckokatolíka od 7. roka veku až do jeho telesnej smrti (teda ešte dlhšie, ako uvádzate vo svojej otázke).

V deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok platí popri uvedených zdržanlivostiach aj „pôst“. To znamená, že nestačí nejesť vymenované pokrmy, ale v daný deň sa navyše smieme najesť najviac raz, ideálne až po večierni.

„Pôst“ zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roka života (teda o čosi kratšie, ako uvádzate vo svojej otázke).

Ak teda máte dieťa, ktoré už dovŕšilo 7. rok života, ale ešte nedovŕšilo 14. rok života, zaväzuje ho každá zdržanlivosť, ale nezaväzuje ho pôst.

Pre úplnosť treba dodať, že ani zdržanlivosť ani pôst nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, cestujúcich viac ako 4 hodiny, ťažko pracujúcich a tých, čo sa spoločne stravujú, ak nemajú možnosť výberu.

Všetky potrebné inštrukcie ohľadom platnej pôstnej disciplíny (treba totiž vedieť, že cirkev ju môže meniť) nájdete napríklad vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 628 a 629. Vždy, keď neviete s istotou, čo pre Vás alebo pre Vaše deti platí, môžete si to tam overiť.

V tejto súvislosti je veľmi dôležité uvedomiť si, že uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť. Keby sme si popísali ideálnu pôstnu disciplínu, ako ju zachovávali a odovzdali nám veľkí duchovní otcovia, zistili by sme, že je mnohonásobne, takmer neporovnateľne, náročnejšia. Ak teda vediete seba a svoje deti k tomu, aby pôsty a zdržanlivosti od rôznych pokrmov zachovávali o čosi prísnejšie a dôkladnejšie, než sme popísali (samozrejme, pri zachovaní rozumnej miery), nielenže sa nepreviňujete, ale robíte naozaj dobre a múdro.

]]>
Dlhší čas mi vŕta v hlave Druhé Božie prikázanie, ktoré sa nezhoduje biblické z katolíckym. Prečo to tak je? Či vraj Božie prikázania sa smú meniť? Viete mi pomôcť, aby som išiel správnym smerom a kráčal v Pravde? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/dlhsi-cas-mi-vrta-v-hlave-druhe-bozie-prikazanie-ktore-sa-nezhoduje-biblicke-z-katolickym-preco-to-tak-je-ci-vraj-bozie-prikazania-sa-smu-menit-viete-mi-pomoct-aby-som-isiel-spravnym-smerom-a-kra/ Mon, 06 Feb 2017 10:52:21 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=58 (Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger)

Druhé Božie prikázanie: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (Ex 20, 7; porovnaj Dt 5, 11). „Otcom bolo povedané: «Nebudeš krivo prisahať…!» No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte…“ (Mt 5, 33 – 34) – je rovnaké s textom Starého zákona. Zakazuje brať ľahkovážne alebo krivoprísažne Božie meno (teda volať Boha za svedka na podporu lži). Čitateľ mal možno na mysli Tretie Božie prikázanie o sviatočnom dni. Preto ho uvádzam. „Spomeň si na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu…“ (Ex 20, 8 – 10). „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou“ (Mk 2, 27 – 28). Čo je podstatou tohto príkazu? Sláviť a ďakovať za stvorenie a neskoršia židovská tradícia prikladá aj oslavu vyslobodenia z Egyptského otroctva. „Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň“ (Dt 5, 15). Táto dvojica udalostí sa pripomína každú sobotu nielen v židovstve, ale aj v kresťanstve. Zvlášť to vidno v rímskokatolíckom breviári, kde sobotňajšie menlivé časti – žalmy – sú oslavou stvorenia a vyslobodenia. Kvôli tomu je voľná aj sobota, hoci si to súčasná kultúra ani neuvedomuje. Podstatou príkazu je oslava veľkých Božích činov. V dejinách sa tým najväčším činom stalo vzkriesenie Krista, ktoré otvára bránu do nikdy nekončiaceho života, je prechodom do svetla a smrť tak stratila svoju hrôzu i moc. Preto kresťania slávia nedeľu ako príkaz, pričom sobota sa príkazom nedáva. Liturgia ale nás učí, že posvätný charakter zostáva. „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho“ (Ž 118, 24). Deň zmŕtvychvstania – nové stvorenie. Ježiš vstal z mŕtvych „prvého dňa v týždni“ (Mt 28, 1; Mk 16, 2; Lk 24, 1; Jn 20, 1). Ako „prvý deň“ pripomína deň Kristovho zmŕtvychvstania prvé stvorenie. Ako „ôsmy deň“, ktorý nasleduje po sobote, znamená nové stvorenie, ktoré sa začalo Kristovým zmŕtvychvstaním. Pre kresťanov sa stal prvým zo všetkých dní, prvým zo všetkých sviatkov, dňom Pána (po grécky he kyriake hemera, po latinsky dies Dominica) čiže nedeľou. Nedeľa sa tak stáva zavŕšením soboty, lebo v paschálnej liturgii židovstva sa očakáva nový zásah Boha, takpovediac nový baránok, ktorý zmení údel Izraela. Tento nový baránok prišiel a bol obetovaný, a preto podľa slov apoštola Pavla v liste Hebrejom, vstupujeme do Pánovho odpočinku, do novej soboty.

 

]]>
Prečo sa pri slávení Eucharistie v našom obrade nespomína cely text Nicejsko-carihradského vyznania viery a teda, že sú vynechané slova „Boha z Boha?“ http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-sa-pri-slaveni-eucharistie-v-nasom-obrade-nespomina-cely-text-nicejsko-carihradskeho-vyznania-viery-a-teda-ze-su-vynechane-slova-boha-z-boha/ Mon, 06 Feb 2017 10:51:16 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=56 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Pri skúmaní spomínaného vyznania viery môžeme celkom jasne rozlíšiť dve fázy jeho vzniku, ktoré sa veľmi jasne odrážajú aj v samotnom názve.

Prvá časť vyznania viery vznikla na Prvom nicejskom sneme (Prvý ekumenický koncil) v roku 325. Najväčšia pozornosť sa venovala Synovi, keďže cieľom bolo definovať pravoverné učenie o Kristovi proti heréze ariánov. Text sa končil slovami: „I vo Svätého Ducha“.

Svätí otcovia, ktorí sa zišli na Prvom konštantínopolskom sneme (druhý ekumenický koncil) v roku 381, dopracovali predmetný text do jeho súčasnej, definitívnej podoby. Po prvé: doplnili články ohľadom Svätého Ducha, Cirkvi, krstu, vzkriesenia mŕtvych a budúceho života. Po druhé: upravili text schválený na Nicejskom sneme. Jedna z viacerých takýchto úprav spočívala v tom, že slová: „Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého“ skrátili na: „Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého.“

Táto skutočnosť znamená, že v gréckom texte Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery, čiže v jeho origináli, sa slová „Boha z Boha“ nenachádzajú. Následne sa nenachádzajú ani vo väčšine významnejších prekladov tohto vyznania do iných jazykov, teda ani v texte staroslovienskom či cirkevnoslovanskom. To, že sa nachádzajú v preklade do latinčiny, z ktorého potom vychádzajú pri svojich prekladoch do ďalších jazykov naši rímskokatolícki bratia, je skutočnosť, ktorú len ťažko s istotou vysvetliť, pravdepodobne ide o prekladové nedopatrenie.

Záver: Tvrdiť, že v našom obrade sa nespomína celé Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery, že sa z neho niečo vynecháva, by bolo nesprávne. Skutočnosť je skôr taká, že v našom obrade sa modlíme spomenuté vyznanie viery presne v takej podobe, v akej ho nachádzame v originálnom gréckom texte a v jeho veľmi presnom cirkevnoslovanskom preklade.

]]>
Pri prosebnej ekténii sa modlíme o anjela sprievodcu našej duše i tela, teda ide tu o nášho osobného, strážneho anjela, ktorého by mal mať každý narodený človek. Ľudí sa však rodí veľké množstvo a sú na zemi krátky čas, kým anjeli žijú vo večnosti. Je to teda tak, že tento anjel po sprevádzaní jednej duše a tela po smrti človeka prechádza k ďalšiemu človeku? Alebo každého anjel je s ním akosi spojený naveky? Viem, že táto otázka nesúvisí s tým čo je podstatné pre prežívanie nášho kresťanského života a možno bude aj zložité sa o niečo oprieť, ale zaujíma ma, či o týchto záležitostiach máme nejaké poznatky. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/pri-prosebnej-ektenii-sa-modlime-o-anjela-sprievodcu-nasej-duse-i-tela-teda-ide-tu-o-nasho-osobneho-strazneho-anjela-ktoreho-by-mal-mat-kazdy-narodeny-clovek-ludi-sa-vsak-rodi-velke-mnozstvo-a-su/ Mon, 06 Feb 2017 10:50:34 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=50 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Ako sám predpokladáte, nájsť odpoveď na Vašu otázku, hoci veľmi zaujímavú, vôbec nebolo jednoduché, čoho dôkazom je tiež skutočnosť, že kým sa dostala ku mne, prešla rukami viacerých osôb.

V tejto súvislosti sa môžeme obrátiť nielen na Sväté písmo, ale predovšetkým na cirkevných otcov a bohoslužobné texty. Dovoľte, aby som uviedol aspoň päť konkrétnych citátov:

Svätý Bazil Veľký: „Každému veriacemu je daný anjel hodný toho, aby videl nebeského Otca… Proti tomu, že s každým veriacim je anjel, ktorý ho ako vychovávateľ a pastier vedie životom, sa nikto nebude stavať, veď má na pamäti Pánove slová: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10). A spevák žalmov hovorí: „Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných…“ (Ž 33, 8). Anjel neodstúpi od nikoho z tých, čo veria v Pána, ak ho sami neodoženieme zlými skutkami. Ako včelu odháňa dym a holubí smrad, tak aj anjela, strážcu nášho života, odháňa žalostný a smradľavý hriech.“

Svätý Ambróz Milánsky: „Boh posiela svojich anjelov na pomoc a ochranu tým, ktorým bolo priznané právo zdediť prisľúbené dobrá v budúcom živote.“

Svätý Anastáz Sinajský: „Tým, čo boli uznaní za hodných krstu a dvíhajú sa do výšin čností, daroval Boh anjelov, ktorí sa o nich starajú a pomáhajú im… O tom nás presviedča Pán, keď hovorí, že každý, kto v neho verí, má strážnych anjelov.“

Modlitba Akatistu k svätému strážnemu anjelovi: „V strašnú hodinu smrti neodstúp odo mňa…, keď budem prechádzať vzdušnými mýtami.“

Kánon k svätému strážnemu anjelovi, 7. pieseň: „Pánov anjel, buď ku mne milosrdný a upros Boha, veď ty si môj zástanca, učiteľ a ochranca počas celého môjho života, daný mi Bohom na veky.“

Z uvedených výrokov vyplýva, že svätý strážny anjel je daný človeku na celý jeho život, nielen pozemský, ale aj budúci, nielen do telesnej smrti alebo krátko po nej, ale naveky – pod podmienkou, že sa daný človek nedopustil ťažkého hriechu a neskončí vo večnom zatratení.

]]>
Kde by som sa mohla dočítať niečo o živote Krista pred jeho účinkovaním, jeho detstvo? V evanjeliu je veľká medzera a niektorí tvrdia že študoval u esénov, inšpiroval sa Budhom a pod. http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/kde-by-som-sa-mohla-docitat-nieco-o-zivote-krista-pred-jeho-ucinkovanim-jeho-detstvo-v-evanjeliu-je-velka-medzera-a-niektori-tvrdia-ze-studoval-u-esenov-inspiroval-sa-budhom-a-pod/ Mon, 06 Feb 2017 10:46:40 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=47 (Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger)

Ježišove skryté roky

Čo robil Ježiš pred svojim verejným účinkovaním? Z evanjelia sa dozvedáme, že po návšteve Jeruzalemského chrámu vo veku 12 rokov sa vrátil s rodičmi do Nazareta a vzmáhal sa v múdrosti a zbožnosti pred Bohom i ľuďmi a bol poslušný svojim rodičom (pozri Lk 2, 40; 51 – 52). Potom o ňom počujeme až v čase krstu. Znovu máme spoľahlivé informácie – za vlády cisára Tibéria: „V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša“ (Lk 3, 1 – 2). Toto je hodnoverná historická informácia, keďže spomínané osobnosti nájdeme aj mimo Biblie.

Čo bolo medzi návštevou v Jeruzalemskom chráme a príchodom k Jánovi nevieme. Nemáme písomnosti, môžeme si však s určitosťou predstaviť, že chodieval s rodičmi do Jeruzalema na sviatky (3-krát do roka ako pravoverný žid); vyrastal v maličkej dedinke na severe krajiny a zúčastňoval sa bežného života.

Odborníci na dejiny a papyrusy jednoznačne tvrdia, že neexistujú žiadne písomnosti, ktoré by boli také staré ako evanjeliá a hovorili by o spomínanom období. Pritom dnešný text Nového zákona sa rekonštruuje na základe 97 papyrusov, 5 800 gréckych rukopisov, 10 000 latinských rukopisov, 9 300 rukopisov v iných antických jazykov. Najstaršie rukopisy sú z konca 1. storočia. Okolo roku 100 – 110 po Kristovi sa nám zachoval zoznam kníh Svätého písma od istého Marciona. Zhoduje sa s tým, čo poznáme dnes. Kritické vydanie Nového zákona v gréčtine so všetkými textovými variantmi a rukopismi sa nachádzajú v 28. vydaní Nestle-Aland, Münster, 2012.

Dnes však veľmi letí beletria vydávajúca sa za odbornú literatúru. Jeden príklad za všetky: Da Vinciho kód od Dana Browna, kde sa rozoberá údajný Ježišov vzťah s Máriou Magdalénou a osud ich potomstva. Tento typ literatúry je založený na apokryfoch. Sú to texty, ktoré pochádzajú z neskoršieho obdobia. Novozákonné texty z polovice prvého storočia po Kristovi, apokryfy Nového zákona z druhého storočia po Kristovi. Odpoveď na mýtus o Konštantínovi, ktorý mal vypustiť niektoré časti Svätého písma je nasledovná. Nicejský snem sa zaoberal Máriou či porodila aj Boha aj človeka. Keďže sa viera kresťanov všade zhodovala s tým, že skutočne porodila Bohočloveka, nazvali ju Bohorodičkou. Snem sa nezaoberal počtom kníh Biblie.

„Tajné, utajované“ spisy poznajú už aj rabíni. Nazývali ich „chisonim“ – „vonkajšie spisy,“ teda spisy, ktoré boli mimo zbierky posvätných kníh. Používali ich, z pohľadu oficiálneho židovstva – farizejského hnutia – heretici a Samaritáni. Grécky termín „apokryfos“ znamená „skrytý, ukrytý, tajný“ spis.

Apokryfy vznikajú vo zvláštnych kruhoch, ktoré si vyberajú isté časti Písma a iné odmietajú: heretici. Termín heréza (z gréckeho haireo) označuje „výber“ časti – čiastočnosť – a odmietnutie zvyšku. Toto je prvý vysvetľujúci kľúč doby, v ktorej vznikajú spisy zameriavajúce sa na istý aspekt: zázračné narodenie a nezvyčajné detstvo Ježiša; tajné učenie odovzdané po vzkriesení; zázraky Ježiša; zázračné umučenie a detaily okolo smrti, utrpenia a vzkriesenia Ježiša; alebo iné udalosti a zjavenia pripisované biblickým postavám ako sú Filip, Peter, Mária Magdaléna. Obsahovo sú blízke evanjeliám alebo iným spisom, rozvíjajú však niektoré „zaujímavé“ témy. Apokryfy poznáme evanjeliové, Skutky apoštolov, zjavenia, učenia alebo testamenty rôznych biblických postáv. V dobe Ježiša existujú apokryfy viazané na Starý zákon. Apokryfy Nového zákona vznikajú až v druhom storočí. Teda viac menej sto až stotridsať rokov po Ježišovej smrti a vzkriesení.

O týchto spisoch sa dozvedáme z nálezov: Nag Hammadi (1945, cca 400 km na juh od Káhiry) v koptskom jazyku, Qumrán (1947, na západnom brehu Mŕtveho mora). Ďalším zdrojom textov sú citácie Otcov cirkvi, ktorí reagujú na myšlienky apokryfov.

Tieto spisy sú dôležité pre poznanie doby. Starozákonné apokryfy osvetľujú myšlienkový svet, v ktorom sa pohyboval aj Ježiš a jeho učeníci. Svet, v ktorom vznikal Nový zákon. Novozákonné apokryfy zasa osvetľujú dobu od polovice druhého storočia až po štvrté – piate storočie po Kristovi. Ukazujú na otázky, ktorými sa zaoberali rôzne skupiny.

Prečo sa nedostali tieto spisy do Biblie? Boli z nej vypustené? Ježiš poznal starozákonné apokryfy, keďže žil v tej dobe. Nikdy z nich však necitoval. Svoje postoje opieral vždy o Mojžiša a prorokov: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5, 17 – 18). „A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ (Lk 24, 27). „Potom im povedal: «Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch»” (Lk 24, 44). Ježiš naráža na Ábelovu smrť (v židovstve prvý mučeník) až po Zachariáša, ktorého zabili v chráme (Mt 23, 35). Ukazuje tým uzavretý kánon, počet kníh Starého zákona: od Genezis až po knihu proroka Zachariáša.

Niekoľko apokryfov Nového zákona aj s datovaním (v češtine vychádza séria apokryfov, spolu s kritickým úvodom a poznámkami vo vydavateľstve Vyšehrad).

Skutky Jánove: 225 A.D. (Anno Domini – roku Pána, po Kristovi)

Skutky Petrove: 185 A.D.

Skutky Pavlove: 190 A.D.

Skutky Andrejove: 150 A.D.

Skutky Tomášove: 215 A.D.

Petrova apokalypsae: 150 – 250 A.D.

Jakubov apokryfon: 175 – 225 A.D.

Jánov apokryfon: 150 – 225 A.D.

Dialog Spasiteľa: 150 – 200 A.D.

Bartolomejovo evanjelium: 400 – 500 A.D.

Evanjelium Barnabáša: 16 storočie po K.

Evanjelium  Ebionitov: 150 A.D.

Evanjelium Hebrejov: 150 A.D.

Evanjelium  Judáša: 2. storočie po K.

Evanjelium Márie Magdalény: 120 – 180 A.D.

Evanjelium Nazorejov: 150 A.D.

Evanjelium Nikomédovo: 150 A.D.

Evanjelium Petra: 150 A.D.

Evanjelium Filipa: 175 – 225 A.D.

Tomášovo evanjelium: 90 – 180 A.D.

Evanjelium Narodenia podľa Tomáša: 225 A.D.

Evanjelium Pravdy: 150 A.D.

Protoevangelium Jakuba: 150 A.D.

Za zmienku stojí ešte List Benanov, publikovaný v roku 1910 istým von der Planitzom (Ein Jugendfreund Jesu. Brief des ägyptischen Artzes Benan aus der Zeit Domitians, [Ježišov priateľ z detstva] ed. Ernst edler von der Planitz, 1910). Podľa tohto spisu Benan, Egypťan, spoznal Ježiša ešte v jeho detstve, keď musel utiecť z Júdey. Po krátkom čase sa vracia späť do zeme Izraela, ale ako 12-ročný znovu prichádza do Egypta, kde zostáva až po svoju dospelosť. Tu je zasvätený do egyptskej astrológii a židovskému tajnému učeniu. Benan, po troch rokoch od Ježišovho návratu do Júdey, prichádza navštíviť svojho priateľa. Príde vo chvíli, keď Ježiša ukrižujú. Kritickú a absolútne zničujúcu analýzu tohto falzifikátu urobil Jülicher-Fascher, „Benanbrief“, in Die Religion in Geschichte und Gegenwart (Náboženstvo v dejinách a v súčasnosti) I, 887.

Ďalší zaujímavý pokus pochádza od ruského žurnalistu Notovitcha La vie inconnue de Jésus Christ (Neznámy život Ježiša Krista), Paris 1984). Notovitch rozpráva o svojej ceste po Tibete, kde kvôli nehode musí zostať v kláštore. Kým sa o neho mnísi starajú, predstavení – lama, mu číta príbeh o Issovi (Ježiš). Podľa rukopisu pri ukrižovaní Ježiš zomrel iba zdanlivo. Prichádzajú Eséni, rýchlo ho snímu z kríža, uzdravia a Ježiš odchádza preč. Z Júdey odchádza do Kašmíru a tu žije aj s rodinou, kým nezomrie. Jeho hrob je v Srinagare. Zaujímavú príhodu však znovu roztrhali vo svojich tlamách odborníci na Indiu a budhizmus. Totiž žiadne rukopisy o Ježišovi ani v Tibete ani v Indii neexistujú. Stojí za čas prečítať si knihu Güntera Grönbolda: Jesus in Indien. Das Ende einer Legende (Ježiš v Indii. Koniec jednej legendy), 1985. Zvlášť obsiahlu bibliografiu k tematike tibetských a budhistických rukopisov.

Čo sa týka Ježišovho vzťahu k esénom za zmienku stojí podrobná analýza prof. Charleswortha v knihe Ježíš a svitky od Mrtvého moře (Vyšehrad, 2000)

Tieto falzifikáty sú podkladom k mnohým filmom a knihám. Bohužiaľ bez seriózneho základu.

]]>
Prichádza čas Vianoc a do pozornosti sa človeku dostane evanjelium Matúša, kde je rodokmeň Ježiša Krista ktorý končí Jozefom. Prečo je tam Jozefov rodokmeň keď ten s počatím nemal nič spoločné? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/prichadza-cas-vianoc-a-do-pozornosti-sa-cloveku-dostane-evanjelium-matusa-kde-je-rodokmen-jezisa-krista-ktory-konci-jozefom-preco-je-tam-jozefov-rodokmen-ked-ten-s-pocatim-nemal-nic-spolocne/ Mon, 06 Feb 2017 10:42:40 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=45 Evanjelista Matúš rešpektuje aj ľudské chápanie Jozefovej úlohy, preto na právnom podklade vzťahu Jozefa, ktorý je chápaný ako manžel Márie (Mt 1, 16) dokazuje, že akokoľvek pozeráme na Ježišov pôvod, vždy je potvrdené, že právne pochádza Kristus z pokolenia Dávida – kráľa, tak z Máriinej strany, ako aj z Jozefovej. On je druhou Božskou osobou, ale aj jeho ľudskú príslušnosť treba brať vážne, lebo podľa predpovede je dôležitá kvôli dlhodobému očakávaniu vyvoleného národa, ktorý sledoval Dávidovsku líniu, aby nik nezostal v pochybnostiach.

]]>