Cirkev – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png Cirkev – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 Prečo kresťania uznávajú za najsvätejší chrám Baziliku sv. Petra v Ríme, keď v Jeruzaleme je Bazilika svätého hrobu, kde bol Ježiš pochovaný? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-krestania-uznavaju-za-najsvatejsi-chram-baziliku-sv-petra-v-rime-ked-v-jeruzaleme-je-bazilika-svateho-hrobu-kde-bol-jezis-pochovany/ Mon, 06 Feb 2017 15:13:04 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=130 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Niektoré chrámy kresťanského sveta sa tešia väčšej obľube, úcte a pozornosti ako iné. Zvyčajne ide o miesta, ktoré sú späté so životom samého Krista alebo jemu najbližších mužov a žien. Pokiaľ však viem, nikdy nebol zostavený nijaký oficiálny „rebríček“ chrámov z hľadiska ich posvätnosti. Je preto pokojne možné, že určitá skupina ľudí považuje za najsvätejší Chrám svätého apoštola Petra v Ríme. Nebolo by však správne vnímať toto ich stanovisko ako záväznú povinnosť pre všetkých. Ak vy za najsvätejší chrám kresťanského sveta považujete Baziliku svätého hrobu v Jeruzaleme, celkom určite sa nijakým spôsobom nepreviňujete. Napríklad aj ja, keby som dostal za úlohu vyjadriť svoj názor na danú vec, tiež by som povedal, že najvýznačnejším kresťanským chrámom je Bazilika svätého hrobu v Jeruzaleme. Uvedený chrám sa totiž spája s najdôležitejšími udalosťami (smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie) zo života suverénne najvýznamnejšej osobnosti celého ľudstva (vteleného Božieho Syna Ježiša Krista). Isteže, mučenícka smrť Petra a Pavla, teda „svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov“, je hodná našej osobitej pozornosti, no nepochybne omnoho menšej než smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie samého Krista. Okrem toho spomínaný jeruzalemský chrám má v našom liturgickom kalendári samostatný sviatok (13. septembra), kým rímsky Chrám svätého Petra ho nemá, čo by som celkom určite neposúdil ako výsledok náhody.

]]>
Sú ešte v Košickej eparchii obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára? Ktoré obce tak slávia ako posledné? Mohli by niektoré obce, ktoré už slávia sviatky podľa gregoriánskeho sláviť ich opäť podľa juliánskeho kalendára? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/su-este-v-kosickej-eparchii-obce-ktore-slavia-vianoce-podla-julianskeho-kalendara-ktore-obce-tak-slavia-ako-posledne-mohli-by-niektore-obce-ktore-uz-slavia-sviatky-podla-gregorianskeho-slavit-ich/ Mon, 06 Feb 2017 15:09:54 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=122  

V Košickej eparchii už nemáme žiadnu obec, ktorá by slávila sviatky podľa juliánskeho kalendára a viem, že prejsť znova na juliánsky kalendár môže byť „túžbou“ iba niekoľkých jednotlivcov, ale nie farnosti, nakoľko časomiera je už vo všetkých oblastiach stanovená podľa gregoriánskeho kalendára. A keďže otázka kalendára nie je záležitosťou náboženstva, ale astronómie, treba túto kompetenciu ponechať vedeckému odporučeniu a nie teológií; avšak s o to hlbšou túžbou je treba osláviť sviatky – a tieto náboženské dejiny spásy, ktoré nám jednotlivé sviatky predkladajú v termínoch, v ktorých ich Cirkev slávi. Myslím, že riešenie problému kalendára už môže patriť minulosti, veď sa ním zaoberal ešte biskup Štefan Novák (biskupom v rokoch 1913 – 1918 – pozn. fd). Dnes máme nastolené už iné aktuálnejšie problémy, a tých je potrebné sa dotýkať, aby sme správne zvládli dobu, ktorú žijeme.

]]>
Ako to je s poplatkom za úmysel na svätú liturgiu, hramoty, panychída…Určuje si podmienky kňaz sám, alebo je to dobrovoľné? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-to-je-s-poplatkom-za-umysel-na-svatu-liturgiu-hramoty-panychida-urcuje-si-podmienky-knaz-sam-alebo-je-to-dobrovolne/ Mon, 06 Feb 2017 11:31:03 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=116 Je ťažké určovať cenu za to, čo má duchovnú hodnotu, preto to, za čo sa kňaz modlí, dá sa ohodnotiť len darom, ktorý veriaci poskytuje kňazovi (a jeho rodinke) na živobytie. Lebo aj samotný úmysel a motív, za ktorý sa kňaz modlí má veľmi špecifickú hodnotu. Či sa dá ohodnotiť zdravie, za ktoré sa kňaz modlí, alebo večné šťastie, o ktoré prosí pri liturgií za zomrelých?

My však vieme, že kňaz hoci je vysokoškolský vzdelaný, poberá od štátu len minimálny plat, ktorým sa nedá ohodnotiť jeho povinnosť ísť tam, kde by si sám nechcel zariadiť svoj život a život svojej rodinky, resp. byť k dispozícií 24 hodín na fare, alebo vstupovať do rozličných situácií smútku, radosti, rozhodovaní v ťažkých životných situácií veriacich a podobne…

Okrem toho má prevziať zodpovednosť za administratívu farského úradu, či za stavbu a rekonštrukciu fary, či chrámu, ktoré nie sú jeho vlastníctvom lež patria potrebám veriacich.

Preto by sa veriaci mali viac zaujímať o dôstojnosť kňazského živobytia, lebo vždy platilo, že kňaz „žije z oltára“. Rovnako ako stavbár zo stavania, učiteľ z učenia, lekár z liečenia… Zatiaľ tento minimálny plat od štátu, ktorý sa Cirkvi často vyčíta, nie je ani zďaleka ohodnotením tak veľmi širokej škály povinnosti, ktoré bežní ľudia nevidia, ale kňaz to cíti ako obrovskú záťaž. Štát berie na seba povinnosť postarať sa o športové organizácie, či poľovnícke a rybárske…, ako to kedysi prirovnával k cirkvi v Česku istý český politik, ale často sa zabúda na to, že registrovaných veriacich je na Slovensku neporovnateľne viac, ako rybárov, poľovníkov a všetkých športovcov dohromady, pritom zo štátneho rozpočtu sa uvoľňuje na potreby Cirkvi neporovnateľne menej.

Objektívne rozmýšľajúci ľudia musia vidieť, že to, čím  je ohodnotený kňaz zo strany civilnej spoločnosti je len „záplatou“ na potreby kňaza, ale predovšetkým veriaci by mali podľa svojich možnosti zohľadňovať  prípadné potreby kňaza, ktorého potrebuje človek od krstu až po hrob. Preto Cirkev neurčuje žiadne záväzné „taxu“, ale verí, že každý veriaci má v úcte i starostlivosti to, aby ich kňaz mal štandardné živobytie podľa spoločenského postavenia, ktoré mu pripisujú a nemusel hľadať inde spôsob obživy. V tomto duchu je treba hovoriť aj o ohodnotení jednotlivých kňazských úkonov, o ktorých má byť platné: „Zadarmo ste dostali, zadarmo aj dávajte“ (Mt 10, 8), ale jedným dychom je treba povedať, ak sa má ktosi rozdávať, musí aj prijímať a dôstojne žiť, a o to musia dbať aj veriaci.

Sám podpisujem platobné dekréty kňazov a tak viem, o čom hovorím, lebo pozerajúc sa na dedinky, v ktorých pôsobia naši kňazi, ktorí majú štyri a viac detí, si často kladiem otázku, ako s tým vystačia, keď im detí pôjdu na štúdia. Majú šťastie, ak si manželka vie nájsť prácu, alebo veriaci vedia mať súcit.

Preto Vašu otázku beriem, ako formálnu, lebo viem, že „toľko“ nemáte, aby ste ohodnotili duchovné skutočnosti kňazských úkonov, ale v dobrom vzťahu ku kňazovi mu ponúknete len taký dar, ktorý Vás neochudobní, ale jemu pomôže.

]]>
Som rímskokatolíčka – pokrstená aj praktizujúca, chodím pravidelne do kostola a k sviatostiam, ale niekedy nastane situácia, že idem aj na svätú liturgiu (napr. ak mi čas svätej liturgie vyhovuje viac, ako čas svätej omše, alebo bez nejakého iného dôvodu – obradom a modlitbám už rozumiem), neviem však, ako sa prakticky postaviť k niektorým úkonom, najmä ako sa mám žehnať… a či si mám pri vstupe do chrámu pokľaknúť (tak, ako to je v kostoloch na znak úcty pred bohostánkom), alebo sa vyžaduje poklona? Treba zachovať vonkajšie prejavy toho obradu, na ktorom momentálne som, alebo na tom nezáleží? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/som-rimskokatolicka-pokrstena-aj-praktizujuca-chodim-pravidelne-do-kostola-a-k-sviatostiam-ale-niekedy-nastane-situacia-ze-idem-aj-na-svatu-liturgiu-napr-ak-mi-cas-svatej-liturgie-vyhov/ Mon, 06 Feb 2017 11:18:53 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=93 Najdôležitejšie pre kresťana – katolíka je v tomto ohľade chcieť napĺňať povinnosť nedeľnej a sviatočnej svätej liturgie v ktoromkoľvek obrade Katolíckej cirkvi, pričom sa odporúča mať vzťah k vlastnej farskej rodine. Zo slušnosti sa v bežnej ľudskej spoločnosti odporúča prijať zásady správania tej, ktorej komunity, v ktorej sa nachádzame, aby sme príliš neupozorňovali na seba, ale treba zostať sebou samým. Takto sa aj liturgicky má správať kňaz, ktorý koncelebruje v inom obrade. Oblieka sa do vlastných rúch – zostáva sebou samým, ale rešpektuje rubriky a predpisy toho obradu, v ktorom slúži svätú liturgiu. Pre bežného veriaceho nie sú špeciálne predpisy pre účasť na liturgií iného obradu, preto je dôležité skôr dbať na zbožnosť a sústredenosť, ako na vonkajší prejav. Pričom sa vždy odporúča na obradovo zmiešaných teritóriách poznať vzájomne obrad jeden druhého, a keď ho poznám, tak sa podľa toho aj správať. Lebo spôsob úcty aj keď s iným vyjadrením, vždy vyjadruje to isté – úctivosť a klaňanie sa Bohu.

]]>
Ako to je so spovedným tajomstvom, ak kňaz vie o nejakom zločine (napr. vražda alebo ťažký zločin ) a je predvolaný ako svedok alebo na výsluch. Môže to povedať, alebo nie? Potrebuje nejaké špeciálne schválenie, napríklad od biskupa? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-to-je-so-spovednym-tajomstvom-ak-knaz-vie-o-nejakom-zlocine-napr-vrazda-alebo-tazky-zlocin-a-je-predvolany-ako-svedok-alebo-na-vysluch-moze-to-povedat-alebo-nie-potrebuje-nejake-specialne/ Mon, 06 Feb 2017 10:56:23 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=65 (Odpoveď pripravil o. František Čitbaj)

Spovedné tajomstvo patrí medzi prastaré inštitúcie v Cirkvi. V praxi znamená, že nič z toho, čo si spovedník v rámci spovede vypočuje, nemôže prezradiť a to za žiadnych okolností a žiadnym spôsobom, teda ani náznakom. Týka sa to aj takých prípadov, že sa jedná o ťažký zločin, alebo iné závažné previnenie. Od spovedného tajomstva neexistuje žiaden dišpenz. To, že Cirkev berie záväzok spovedného tajomstva vážne dokazuje aj to, že kňazi boli obviňovaní z rozličných deliktov, ale nikto nikdy žiadneho kňaza neobvinil z prezradenia spovedného tajomstva.

]]>
My gréckokatolíci veriaci zo Sloviniek sme ináč orientovaní ako iní v eparchii? Prečo? Napr. Sviatok Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista sa u nás neslávi, toho roku ani liturgia nebola. Nedeľa Krista Kráľa – ľud slávi (povinné antifóny), kňaz sa o tom sviatku nezmieni vôbec. Korunku Božieho milosrdenstva sa v kostole nemáme modliť lebo to nie je naša modlitba. My máme mýtnice nie očistec. Krížová cesta sa u nás nemodli už päť rokov. Je tu ešte viac odlišnosti, ktoré sú iné než v iných gréckokatolíckych farnostiach. Je to správne? Veronika http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/my-greckokatolici-veriaci-zo-sloviniek-sme-inac-orientovani-ako-ini-v-eparchii-preco-napr-sviatok-slavnostna-poklona-precistym-tajomstvam-tela-a-krvi-nasho-pana-jezisa-krista-sa-u-nas-neslavi-toho/ Mon, 06 Feb 2017 10:32:26 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=27 Cirkev, na ktorejkoľvek úrovni (rodiny, farnosti, eparchie, metropolie), musí byť orientovaná len jedným smerom – na Boha. Avšak cesty, ktoré k nemu vedú sú rôzne. Jedna, pre nás asi dosť známa, je cez krížové cesty, adorácie, korunku… (nazvime ju latinská cesta – tradícia), iná je cez modlitbu Efréma Sýrskeho, liturgie vopred posvätených darov, kánon Andreja Krétskeho, Isusovu modlitbu… (nazvime ju byzantská tradícia) a ďalšie by sme našli v starobylých orientálnych cirkvách. Žiadna z nich nie je ani lepšia, ani horšia. Každá má svoje čaro a bola by škoda, keby sa hoci len jedna z nich stratila.

To však neznamená, že tieto tradície sa majú premiešavať. Práve naopak, každá si má zachovať svoju čistotu a osobitý raz, aby sa ukázala vo svojej celej kráse. K tomu nás nabádajú rímski pápeži aj otcovia koncilu pripomínajúc nám, že ak sme sa odchýlili od nich, či už vinou okolnosti alebo osôb, máme sa usilovať o návrat k starootcovským tradíciám. Od východných cirkví, ktoré sú v spoločenstve s rímskym prestolom, žiadajú odvahu znova objaviť autentické tradície ich vlastnej identity a obnoviť pôvodnú čistotu.

Preto sa snažím viesť svoje duchovné deti k Bohu našou vlastnou cestou – cestou kresťanského východu a preto dochádza aj k istým odlišnostiam vo vzťahu k iným farnostiam.

(Odpoveď pripravil jeromonach Pimen, duchovný otec zo Sloviniek)

]]>
Ako rozumieť filioque. Aký je rozdiel vo vyznaní viery medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/ako-rozumiet-filioque-aky-je-rozdiel-vo-vyznani-viery-medzi-katolickou-cirkvou-a-pravoslavnou-cirkvou/ Mon, 06 Feb 2017 10:31:36 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=25 (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Svätí Otcovia, ktorí sa zišli na prvých dvoch ekumenických snemoch v rokoch 325 a 381 po Kristovi, zostavili takzvaný Nicejsko-konštantínopolský symbol, teda vyznanie viery, ktoré používame dodnes (jeho originál je grécky). Pokiaľ ide o Svätého Ducha, slávnostne vyhlásili, že vychádza z Otca. Nepochybne sa inšpirovali Jánovým evanjeliom (15, 26), hoci použili odlišnú predložku (nie grécke „para“, ale „ek“, teda nie slovenské „od“, ale „z“): „Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo (Jn 15, 26). Takto zadefinovali predvečný pôvod Svätého Ducha vo vzťahu k Otcovi. Nevyjadrili sa však k tomu, aké vzťahy pôvodu jestvujú od večnosti medzi Svätým Duchom a Synom.

V niektorých západoeurópskych oblastiach (možno už v 5. storočí) začali kresťania dodávať do vyznania viery tvrdenie, podľa ktorého Svätý Duch vychádza nielen z Otca, ale „i Syna“ – po latinsky Filioque. Pravdepodobne predpokladali, že v pôvodine toto vyjadrenie bolo, ibaže omylom vypadlo. Vnímali ho ako mimoriadne závažné vo svojom zápase proti arianizmu (bludná náuka, že Syn a Otec nemajú tú istú podstatu). Táto vsuvka sa na celé storočia stala predmetom sporov a neraz aj ostrých diskusií. Pomerne dlho odmietali vsúvanie Filioque do vyznania viery aj rímski pápeži, ale neskôr sa s jeho prítomnosťou zmierili (7. – 11. storočie) a napokon ho prijali ako záväzný článok viery (13. storočie).

Podľa katolíckych teológov, najmä západných, ide teda o pravdivé tvrdenie, ktorého vloženie do vyznania viery bolo oprávnené. Avšak pravoslávne cirkvi predmetný dodatok razantne odmietajú. Podľa ich názoru je spomínané tvrdenie chybné, lebo Svätý Duch nevychádza z Otca i Syna, ale z Otca skrze Syna. Okrem toho, keby aj bolo pravdivé, predsa by sa nesmelo vložiť do vyznania viery, lebo ono je raz navždy ukončené; opätovne ho otvoriť by mohol iba nový ekumenický snem. Samozrejme, obidve strany majú pre svoje postoje vlastné argumenty, ktoré na tomto fóre nemôžeme podrobnejšie uvádzať a rozoberať.

Všetci katolíci, aj východní, musia veriť, že Svätý Duch vychádza z Otca i Syna. Nie všetci sú však povinní vyznávať túto vieru v Nicejsko-konštantínopolskom symbole. Gréckokatolíci, ktorí používajú grécke bohoslužobné knihy a tiež gréckokatolíci, ktorí vychádzajú z takzvanej vulgátnej recenzie cirkevnoslovanských bohoslužobných kníh (Rusi, Srbi, Bulhari a ďalší), sa modlia vyznanie viery vždy bez Filioque. Avšak gréckokatolíci, ktorí vychádzajú z takzvanej ruténskej verzie cirkevnoslovanských bohoslužobných kníh (Ukrajinci, Slováci, Česi a ďalší), majú Filioque uvádzané v hranatých zátvorkách, čo znamená, že ho dodávajú alebo nedodávajú podľa nariadenia vlastného eparchiálneho biskupa.

Pokiaľ ide o Košickú eparchiu, platí rozhodnutie vladyku Milana Chautura z 12. novembra 1997, ktoré podpísal spoločne s vtedajším prešovským eparchiálnym biskupom Jánom Hirkom, podľa ktorého sa „i Syna“ vo vyznaní viery musí hovoriť. Z uvedeného dôvodu ho vo svojich modlitebných knižkách – na rozdiel od oficiálnych bohoslužobných kníh – nájdete vo vyznaní viery bez akýchkoľvek zátvoriek.

]]>
Prečo katolíci považujú za hlavu Cirkvi Svätého Otca, pápeža, keď hlavou Cirkvi je Ježiš Kristus? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/preco-katolici-povazuju-za-hlavu-cirkvi-svateho-otca-papeza-ked-hlavou-cirkvi-je-jezis-kristus/ Mon, 06 Feb 2017 10:23:16 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=9 Katechizmus nás učí rozoznávať viditeľnú a neviditeľnú hlavu Cirkvi. Ježiš totiž veľmi dobre vedel, ako je to s človekom, ktorý si začne vysvetľovať veci po svojom, ak ho viditeľná autorita neupozorní na omyl, preto sv. apoštolovi Petrovi povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev…“ (Mt 16, 18). A po vzkriesení pred vstupom do neba, povedal mu: „Pas moje baránky… Pas moje ovce“ (Jn 21,15 – 16).

Ani apoštolom, ani Petrovi už nebolo treba vysvetľovať, čo to znamená, lebo jasnosť slov, ktoré mu Ježiš predtým zdôraznil: „Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi…“ (Mt 16, 19). Táto jasnosť významu slov znamená viditeľne riadiť Cirkev, ktorá potrebuje jasné usmernenia cez „zväzovanie a rozväzovanie“ ustanovení Cirkvi a to konkrétne určenou autoritou, nie samozvancom. Teda ktosi musí stáť v čele a byť hlavou Cirkvi, aby sa stala nespochybniteľnou „božsko-ľudskou“ inštitúciou (je síce tvorená ľuďmi, ale ustanovená Božím Synom).

Takto bol sv. apoštol Peter chápaný od počiatku ako viditeľná  hlava Cirkvi popri Kristovi, ktorý sa po svojom nanebovstúpení stal neviditeľnou hlavou, lebo jeho nám oblak vzal spred očí (porovnaj Sk 1, 9). Ale on naďalej riadi svoju Cirkev prostredníctvom svojho ľudského zástupcu, ktorý rešpektuje jeho učenie. Keďže apoštol Peter zomrel mučeníckou smrťou v Ríme (ani to sa nepovažuje za náhodné), preto aj jeho nástupcov – biskupov na Rímskom stolci, rovnako rešpektujeme ako viditeľnú hlavu Cirkvi. Nie je to nič nelogické, lebo Boh dobre pozná človeka v jeho vrtkavosti, ktorá potrebuje na zemi „pevnosť skaly,“ ktorá udrží základy pravosti viery aj pri návaloch rozličných ľudských myšlienkových prúdov a zachová jednotu v podstatnom.

V histórií Cirkvi sa to mnohokrát ozrejmilo a potvrdilo, hoci boli aj nehodní pápeži, ale o to viac zažiarila potreba úradu Svätého Otca – pápeža, ako viditeľnej hlavy Cirkvi, za ktorú je potrebné sa modliť, aby ako človek vládal niesť tak veľkú zodpovednosť.

]]>
Mam dva zásadní dotazy ohlédne viry: V Boha věřím, k víre mne přivedla babička ale lze jinak prokázat existenci Boha. Další otázka se týká církve: Která je ta správná a proč je jich tolik? http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/mam-dva-zasadni-dotazy-ohledne-viry-v-boha-verim-k-vire-mne-privedla-babicka-ale-lze-jinak-prokazat-existenci-boha-dalsi-otazka-se-tyka-cirkve-ktera-je-ta-spravna-a-proc-je-jich-tolik/ http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/mam-dva-zasadni-dotazy-ohledne-viry-v-boha-verim-k-vire-mne-privedla-babicka-ale-lze-jinak-prokazat-existenci-boha-dalsi-otazka-se-tyka-cirkve-ktera-je-ta-spravna-a-proc-je-jich-tolik/#respond Mon, 06 Feb 2017 10:13:00 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=4 Zásadné odpovede existencionálneho charakteru každý človek zakladá „iba“ na viere – buď viere v hypotézy a domnienky vývojovej teórie, alebo viere v absolútnu Bytosť v rozličných formách náboženského myslenia, cez ktoré sa v zásade musí nájsť odpoveď na základné otázky života:

1/ Ako mohlo z ničoho povstať to všetko, čo nás obklopuje?

2/ Ako z neživej prírody vznikol život, keď vždy platí zásada: „Omne vivum ex vivo?“

3/ Kto usporiadal do úžasného poriadku celý makrokozmos i mikrokozmos?

4/ Kde sa tu vzala rozumná bytosť, ktorou je človek, ktorého konanie je prejavom myslenia a vôle?

Týchto otáznikov nad existenciou všetkého by bolo veľa a my máme možnosť pripísať to buď obrovskej náhode (ateisti), alebo skutočnej nehmotnej a rozumnej bytosti, ktorá je nad tým všetkým a cielene uvádza do faktického poriadku všetko to, čo by sa samo od seba nemohlo poskladať tak, aby vytvorilo zmysluplný celok (veriaci). Pre triezvu logiku človeka náhoda nič nerieši, lebo by sme i tak museli veriť a to toľkým náhodám, že sami by sme sa v nich museli stratiť. Logickejšie je uveriť v absolútnu a rozumnú Bytosť, ktorej existencia má duchovný charakter a „je nad tým všetkým,“ čo rozumne usporadúva a riadi tak, aby všetko došlo k zmysluplnému cieľu. Inými slovami povedané – človek nemôže hľadať materiálny dôkaz pre to, čo je duchovné, a tak sa musí uspokojiť len s logickými dôkazmi, ktoré sa zakladajú na našej viere. A v zásade je treba povedať, že najvyššie danosti človeka majú tiež len duchovný charakter: rozum človeka sa nedá fyzicky „nahmatať,“ ale ani cit a lásku nie je možné „namaľovať“, ťažko  by sme mohli dať dôkaz o ľudskej vôli, ktorá sa rozhoduje pre dobro aj zlo… A predsa sú to danosti, ktoré určujú ľudské šťastie. Je to platné aj o najvyššej forme existencie, ktorá určuje ľudské šťastie, ktoré je trvalo založené len na súčinnosti ľudskej a božskej existencie. Istotne na tému viery v Boha by sa dalo veľa polemizovať, ale aj tak to zostane darom Božej milosti a bude to na rozhodnutí človeka, z čoho vyplýva aj jeho záslužnosť viery a odmena za rozhodnutie pre Boha: „Kto verí, má večný život“ (Jn 6, 47).

A k druhej otázke len toľko: Cirkev je spoločenstvo, ktoré ktosi musel dať „dokopy“. A ja verím, že ak to má byť Božie spoločenstvo, tak ho musel usporiadať sám Boh, čo urobil cez svojho Syna Ježiša Krista, ktorý jasne  pomenoval princípy svojej Cirkvi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v  nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18 – 19). Inými slovami povedané, Kristus tu jasne naznačil, že jeho Cirkev:

1/ Bude mať svoju viditeľnú hlavu v Petrovi a jeho nástupcoch, lebo bude trvať do konca sveta, keďže „brány pekla ju nepremôžu“.

2/ Bude mať pevné učenie a základy viery – teda pevnosť „skaly,“ ktorou sa nedá hýbať ako povrchnými dobovými názormi.

3/ A tiež bude mať príslušnú autoritu, ktorá má právo vynášať rozhodnutia platné aj pred Bohom – „čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi“.

Na túto tému odpovedá celá Ekleziológia, ale pre človeka musí byť jasné, že Boh nezakladá „konkurenčné“ cirkvi, ale dbá na to, aby sa Cirkev podobala tomuto jeho jednotnému modelu. To, že si človek  zakladá iné „modely“ cirkvi je našou ľudskou nedokonalosťou, ktorá je zapríčinená našou pýchou, v ktorej si nahovárame, že dokážeme vytvoriť akési „dokonalejšie spoločenstvo“. Preto ani nepovažujem za potrebné venovať sa hlbšie rozličným „prúdom“ v tejto oblasti.

]]>
http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/mam-dva-zasadni-dotazy-ohledne-viry-v-boha-verim-k-vire-mne-privedla-babicka-ale-lze-jinak-prokazat-existenci-boha-dalsi-otazka-se-tyka-cirkve-ktera-je-ta-spravna-a-proc-je-jich-tolik/feed/ 0