Pochválený buď Pán Ježiš Kristus! Drahý vladyka Milan +. Chcem Vás poprosiť o názor ohľadne kontroverznej výstavy Body the Exhibition, kde sa vystavujú znetvorené ľudské telá. Mnohí aj kresťania túto výstavu schvaľujú, a čo je smutnejšie, aj podporujú a navštevujú. Ako im vysvetliť, prečo to nie je správne? Prečo sa kresťan nemá takejto výstavy zúčastniť? Väčšinou agrumentujem slovami vyznania viery “verím vo vzkriesenie tela” a tiež vysvetlením, že po skončení sveta sa naše telo pripodobní Kristovmu oslávenému telu. Ako ale argumentovať na to, že Cirkev uctieva relikvie ako ostatky svätých, ktorí sú tiež “rozkúskovaní” a “vystavovaní” v chrámoch? Tu už strácam akékoľvek odpovede. Ďakujem za odpoveď. Nech Pán Boh žehná Vašu prácu.

Drahý vladyka Milan, už dlhšie rozmýšam nad vecou, na ktorú nedokážem najsť odpoveď.Stretávam ľudí, na ulici, v MHD ale aj pri sv.liturgii,ktorì to,že sú kresťania ukazujú aj takým spôsobom, že nosia na krku hrubé zlaté retiazky so zlatými krížmi,prípadne rôznymi zlatými medailónmi Bohorodičky.Je správne ozdobovať sa takto honosne zlatom?Kde je hranica toho,kde zlaté kríže a medailóny slúžia na oslavu Boha, alebo na oslavu materiálneho bohatstva nositela?

Pochválený buď Ježis Kristus. Vladyka Milan prosím Vás o radu pre môjho brata. Po 12-tich rokoch sviatostného manželstva ho manželka vyhodila z bytu týždeň pred Vianocami. Ona je veľmi ovplyvnená rodičmi, ktorí jej s troma deťmi denne pomáhajú. Do práce (kočíkovanie, upratovanie, varenie, všetko, čo súvisí s domácnosťou) zapájajú aj niekoľkých brigádnikov a tým zároveň nahrádzajú neprítomnosť otca rodiny. Brat sa do rodiny priženil pred 12timi rokmi, byt patrí jeho svokrovcom. Keďže je podnikateľ v stavebnom sektore, podarilo sa mu ten byt krásne prerobiť so svokrovou finančnou podporou. Teraz, keď je byt prerobený, majú tri krásne zdravé deti (chlapec 12 rokov, dievčatá dvojičky 2 roky), môjho brata už nepotrebujú. Brat aj v manželstve trpel tým, že všetko, čo dobré urobil pre rodinu, vrátane varenia, nákupov, kočíkovania detí, stále to nestačilo. Aj keď je už vyše pol roka odsťahovaný (poskytla som mu bývanie, aj psychologickú pomoc). S deťmi má dovolené byť za celý týždeň len dve hodiny v nedeľu. Aj keď žije sám, stále si zachováva vieru, chodí pre syna, aby sa zúčastňovali sv. omší. No nedokáže pristupovať k sviatostiam, pretože má v srdci hnev, zúfalstvo. Niekoľko krát sa pokúšal dať všetko s manželkou do poriadku, ale ona ho prijme pod podmienkou, že bude všetko robiť tak, ako ona chce. (Jeho názory na život v rodine a výchovu detí nie sú akceptované.) Ak to tak nie je, kričí a fyzicky mu ubližuje. Bratovi svokrovci stále dávali najavo, že ho do rodiny nechceli, lebo je Slovák a oni sú Maďari. Jeho syn chodil do maďarskej školy aj škôlky. Prvé sv. prijímanie mal 2x- s Maďarmi aj so Slovákmi. Brat bol každú nedeľu zúfalý z toho, že aj keď žijú v centre Košíc, nedokážu prísť včas na sv. omšu, pretože jeho manželka to nepovažuje za dôležité.Naša rodina sa za nich modlí, obetovala som každú krížovú cestu za obnovenie manželstva. Ako im pomôcť? Vlasta