PBJK pán biskup začnem takto – s jedným pánom z jednej skupiny si už píšem, čo sa týka viery, už dlhšie, jeho názor ma ale dosť znepokojuje. Som obrátenec asi 6-7 rokov Milujem Ježiša veľmi, ak sa da chodím za nim každý deň (za Ježišom -omša), nedeľu nevynechám nikdy, mam 11 mesačnú dcérku. (Takže aj o malinkého Ježiška sa aj starám ) Ten pán ma presviedča o tom, že človek sa nemôže dokonale obrátiť s čim sa nestotožňujem. A neskutočne nadáva na kňazov, vraj sú to veľkí hriešnici a horší ako my, ma doslovne alergiu, keď poviem, že niečo mi poradil kňaz atď… Sám o sebe tvrdí, že je veľmi dobrý vo viere aj silný ale to spochybňujem, veľmi oplzlo nadáva. Minule ma vtiahol do debaty sexu, na druhy deň som bola z toho veľmi smutná a ľutovala som to veľmi, vôbec po ňom netúžim a ani mi nie je sympatický, skrátka som z toho všetkého veľmi smutná a rozhádzaná, prosím veľmi =POMÔŽTE MI

Pochválen buď Ježiš Kristus p. Vladyka Milan, chcela by som sa vás opýtať, čo si myslíte o “rockovej hudbe, metalice” a “o znakoch, čo ľudia aj počas koncertu ukazujú na rukách”(ukazovák a malíček majú vyrovnaný a ostatné prsty zahnuté). Mnohí veriaci hrajú v rockových kapelách na CD obaloch majú smrtky, oheň a myslia si, že je to v poriadku. Ďakujem za odpoveď. Požehnaný deň vám prajem.

Sláva Isusu Christu! Drahý Vladyka Milan, píšem Vám lebo mám problémy v manželstve, som 15 rokov vydatá, máme spolu 3 deti, manžel má už dlhšiu dobu problémy s alkoholom, dnes asi dosť častá téma…boli obdobia, keď abstinoval. ale roky utekajú, a stále sa to zhoršuje, mám svojho manžela veľmi rada, ale keď začne piť, tak vtedy ho dosť ignorujem, samozrejme, že ignorujem tak. že s ním minimálne komunikujem, ale nič iné, to znamená, že nemám pomyslenie na iných mužov alebo podobne. Manžel keď nepije, tak nepije vôbec, ale keď začne, tak to trvá aj niekoľko dni a má problém prestať, prešli sme spolu už kopec lekárov, psychológov a všetko možné, aj liečebne, aj chce s tým prestať, len akosi sa mu to nedarí, náš teraz už bývalý farár nám poradil navštíviť otca Marettu, boli sme aj za ním. viete som už z neho dosť zúfala, chcem mu pomôcť, ale odmieta, keď je opitý a keď je triezvy, tak sa tvári, že nemá problém, keďže sme veriaci, nerozmýšľam o rozvode, aj keď netvrdím, že som nemala niekedy takú myšlienku, ale v decembri som odišla s deťmi od manžela na pár dni, v tom čase bol na preliečení, keď sa vrátil domov, tak ešte asi 2 dni bol sám, a potom som sa s deťmi vrátila, nakoľko mi vyvolával, vypisoval …. no a prečo Vám píšem?, chcela by som vedieť Váš názor na to, ako vy Vladyka vnímate odchod ženy od muža. Viete, my bývame na dedine, kde každý každého rieši, vtedy keď som odišla, jedna skupinka ma odsudzovala, a tá druhá, skôr so mnou súcitila, ja veľmi neriešim, kto si čo myslí, nakoľko sa ani ja nikomu nemiešam do života. A ešte podstatná vec, že manžel je v našej obci starosta, takže samozrejme ho každý rieši ešte viac. Ďakujem za Vašu odpoveď.

Pochválený buď Ježiš Kristus! Vladyka, prosím vás o radu . Som rímokatolík. V našej malej farnosti máme problém s kaplánom. Je u nás tretí rok. My, veriaci už dlho vnímame jeho nevhodné, problémové správanie. Ide o mladú kantorku (25r.) Neustále sú spolu sami . Pán farár slúži omšu, kaplán neslúži ale celý ten čas fajčí s ňou v altánku na fare. Mládež na fare nalieva alkoholom, pili tam skoro do polnoci … Aj už spomínaná kantorka začala fajčiť až odkedy majú k sebe tak blízko. Ťažko to takto do správy všetko opísať, no my čo sa vo farnosti angažujeme viac, vidíme že to naozaj prekračuje všetky medze. Skúšali sme hovoriť aj so spomínanou kantorkou no nemalo to žiaden zmysel pretože všetko poprela a naďalej pokračuje v koketovaní a nevhodnom vzťahu s ním. Oslovili sme aj pána farára , nepripustil síce možnosť že medzi nimi niečo je, no vieme že aj on kantorku viac krát napomenul a upozorňoval na tieto veci ako napr. fajčenie v altánku kým vedľa v kostole prebieha omša, no ona len drzo niečo odvrkla a nemalo to žiaden účinok. Často ju vidno aj večer o 21:00 ísť na faru pričom sme vedeli že tam bol prítomný iba p. kaplán pretože p. farár bol celý týždeň na duch. cvičeniach…Snažili sme sa využiť všetky možnosti ako to vyriešiť, napomenúť no nemá to žiadny efekt a je to len horšie . Obaja očividne nerešpektujú p. farára. So samotným kaplánom sa o ton hovoriť nedá. Nemal by byť kňaz vzorom pre mládež, snažiť sa ich viesť, vštepiť im nejaké morálne hodnoty, byť príkladom? Čo ak ich kaplán naopak podporuje v zlom ? Ako by sme podľa vás mali postupovať v tejto katastrofálnej situácii? Je to naozaj zlé, ľudia sú oprávnene pohoršení, celé mesto o ich lovestory rozpráva…Mrzí nás to, pretože inak v rámci farnosti sa snažil čo sa týka detí ktoré má na starosti aj tak všeobecne, no to o čom som písal vyššie sa nedá akceptovať, tolerovať. Ďakujem za odpoveď!

Pochválený buď Ježiš Kristus, otec Vladyka obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Pred 10 rokmi sme stratili otca, mamka ostala bývať sama. My jej 3 deti už máme v podstate svoje rodiny a bývame príliš ďaleko. Domov chodíme málo, možno tak 5-6 krát do roka Podstata je ale v tom, že mamka si našla priateľa a chce ich vzťah spečatiť svadbou. Nie sme z toho veľmi nadšení, nakoľko sa Mamka úplne zmenila. Nemá na nás čas keď telefonujeme, uprednostňuje a zástava ho na každom kroku, odvrátila sa od rodiny ( z otcovej strany ako svokra ,švagrine, bratranci….) prestala s nimi komunikovať. Proste nevidí nikoho a nič, len jeho. My deti ju úplne strácame, chápeme že je sama a pomoc s oporou od blízkeho človeka je neskutočná vec. Lenže otec Vladyka prosím vás ako ju nestratiť a povedať jej, že nech si to ešte rozmyslí a že nech sa na to pozrie reálne. Vôbec ho nepozná a pritom mu dáva všetko, ako kľúče od domu, detaily z našich životov a proste všetko okolo nej upadá len on je teraz pre ňu niečo viac. Rozprávali sme sa s ňou, nech tomu nechá čas nech ho spozná, nech si ho hneď neberie a hlavne nech si uvedomí, že nás stráca, že on ju kontroluje, manipuluje a žiarli na ňu. Prosím o radu. Ďakujem

Dobrý deň prajem, chcel by som sa spýtať na nejaké praktické rady, ako zmysluplne a radostne žiť život, keď som homosexuálne orientovaný. Viem čo nerobiť: ako u katolíka u mňa homosexuálne vzťahy neprichádzajú do úvahy (ani som žiadne nemal), vstúpiť do manželstva so ženou asi tiež nie je dobrý nápad a kňazom sa tiež nemôžem stať. Niekedy mi však chýba zmysel života. Mám taký dojem, že v cirkvi sa často rieši v súvislosti s nami homosexuálmi najmä to, čo sa nemá, že sa nemajú uzákoniť registrované partnerstvá, adopcie, že nemáme vstupovať do homosexuálnych vzťahov a pod., zo všetkým súhlasím, ale zároveň mi chýba nejaká rada, čo sa teda má. Ako napr. deťom sa povie: nejedz sladkosti, tu máš normálne jedlo, zlodejovi: nekradni – živ sa poctivou prácou, ľuďom ktorí smilnia – nesmilnite, vstúpte do manželstva a prežívajte vzťah a sexualitu v súlade s Božím zámerom, tak isto by ma potešila nejaká rada, keď viem, čo nerobiť – čo namiesto toho robiť, ako žiť naplnený a zmysluplný život, nie život ktorého hlavnou náplňou bude potláčať svoje city. Ďakujem za odpoveď.

Sláva Isusu Christu. Vladyka Milan, začiatkom februára som v piatom mesiaci tehotenstva potratila svoje dieťa. Kým môj manžel a naši rodičia pochovávali nášho syna, ja som v nemocnici bojovala o život(mala som prísť aj o maternicu, ale Boh mi v tom pomohol a neprišla som o ňu). Mala som veľmi silnú infekciu, ktorej zdroj do dnešného dňa lekári nezistili. Chodím po rôznych vyšetreniach, aby sa to zistilo, lebo už päť mesiacov som nepravidelne na ATB liečbe. Prísne mi zakázali v najbližšom čase tehotenstvo, lebo tým by som opäť ohrozila nielen svoj život, ale aj život ďalšieho nenarodeného dieťaťa. Preto sa Vás pýtam, či je v takomto prípade bránenie počatia hriechom. Ak áno, tak čo mám potom robiť. Nehrešiť a tým momentálne ohroziť život dvoch ľudí (môj a nenarodeného dieťatka) a priťažiť manželovi a mojej 5 ročnej dcérke, alebo prestať chodiť do chrámu, aby som sa “nehrala” na kresťanskú ženu (ako mi to pri spovedi povedal kňaz). Za odpoveď Vám vopred ďakujem.

Slava Isusu Christu! Vladyka Milan, v práci mám kolegyne, ktoré často vyslovujú meno Božie nadarmo – je to súčasťou ich slovníka a mne to doslova až “píli” uši, keď to dennodenne počúvam. Nie sú veriace, tak v sebe riešim dilemu, či ich mám na to upozorniť, že mi to prekáža alebo sa len v duchu za nich pomodliť a nechať to tak. Čo by ste mi odporúčali: povedať im o tom? A ak áno, čo konkrétne im mám povedať? Vopred ďakujem za odpoveď.

Slava Isusu Christu Vladyka Milan, chcel by som sa opýtať, ci som v rozpore s učením katolíckej cirkvi, ak obchodujem a investujem na burze kde je možne vyrobiť aj veľké zisky..

Dobrý deň, rád by som vedel, či nevnímate v katolíckej cirkvi na Slovensku potrebu viac sa venovať osobám s homosexuálnym cítením. Sám som totiž takto orientovaný. Je to pre mňa neľahký kríž, je mi takto prakticky znemožnené manželstvo (ktoré je aj Cirkvou prezentované ako jedno z najväčších pozemských dobier), nemôžem sa stať ani kňazom. Tieto ťažkosti musím zároveň skrývať, pretože v spoločnosti (aj v cirkvi) sú voči nám hlboko zakorenené silné predsudky. Nepostrehol som veľa snahy zo strany duchovných tento negatívny jav (predsudky voči nám) zmierniť (opravte ma ak sa mýlim). Linku Valentín nepovažujem za dostatočné riešenie. Nie každému musí vyhovovať ich prístup a je tu aj otázka vzdialenosti, aj pre mňa sú to do Košíc stovky kilometrov. Zaujíma ma Váš pohľad na túto problematiku.