…o bohoslužbách – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk Vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR odpovedá Thu, 24 Jun 2021 10:12:30 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.7.29 http://vladykoveodpovede.sk/wp-content/uploads/2017/02/cropped-favicon-32x32.png …o bohoslužbách – Vladykove Odpovede http://vladykoveodpovede.sk 32 32 SLAVA ISUSU CHRISTU. Otec biskup, keď prídete niekam pr. na posviacku chrámu, čím vás majú privítať? Vo vačšine prípadov som si všimla že ničím, ale už som videla aj privítanie chlebom a soľou. Ako to teda je? ďakujem. http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/slava-isusu-christu-otec-biskup-ked-pridete-niekam-pr-na-posviacku-chramu-cim-vas-maju-privitat-vo-vacsine-pripadov-som-si-vsimla-ze-nicim-ale-uz-som-videla-aj-privitanie-chlebom-a-solou-ako-to/ Wed, 29 Aug 2018 12:49:10 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1845 pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Bohoslužobné knihy, najmä archijeratikon, pomerne presne popisujú, ako má vyzerať príchod biskupa do chrámu. Pri slávnostnejšej forme vstupuje vladyka v sprievode duchovenstva, na čele ktorého kráča nosič primikiria (sviece), a pri chrámových dverách ho čakajú, aspoň v ideálnom prípade, dvaja diakoni s kadidelnicami. Ak je jeho vstup menej slávnostný, sprievod sa nekoná a pri chrámových dverách ho čakajú nielen diakoni, ale aj nositeľ primikiria. Následne vychádza biskupovi v ústrety kňaz s naprestolným krížom, položeným na miske, ktorý mu podá, aby ho uctil. V našich oblastiach býva zvykom, že biskupa víta pri chrámových dverách nielen miestny kňaz, ale aj ďalšie osoby, napríklad starosta obce. V každom prípade nasleduje spev stanovených hymnov, vstupné modlitby, obliekanie rúch a všetko ostatné poporiadku. Vítanie významného hosťa chlebom a soľou je síce starobylý a pekný slovanský zvyk, avšak jeho konanie pri vstupe biskupa do chrámu, ako sme ho stručne popísali, neprichádza do úvahy. Ak ho túžime aplikovať, treba tak urobiť po skončení všetkých bohoslužieb, napríklad pred pohostením, ktoré spravidla nasleduje. Jedným z dôvodov je fakt, že archijeratikon nič také nepredpokladá, pričom vieme, že v bohoslužbách by sme nemali nič upravovať, meniť, dodávať. Avšak hlavným dôvodom je skutočnosť, že nielen veriaci laici a prítomní klerici, ktorí chcú prijať Kristovo telo a krv pod spôsobmi chleba a vína, ale aj samotný biskup, hlavný slúžiaci božskej liturgie, potrebuje zachovať eucharistický pôst – a zaiste nielen nevyhnutné minimum, predpísané cirkevným právom, ale aj čosi navyše. Požitie chleba so soľou, hoci aj maličkého množstva, by eucharistický pôst vážne narušilo. ]]> SICH! Prečo z modlitby pred prijímaním „Viruju Hospodi i ispoviduju…“ bola odstránená táto časť? „Viruju, Hospodi, i ispoviduju, jako šije, ježe prijemľu, voistinnu jesť istinnoje samoje prečistoje ťilo Tvoje, i istinnaja samaja i životvorjaščaja Krov Tvoja: jaže, moľusja, spodobi mja dostojno prijatí vo ostavlenije hrichov moich i v iizň vičnuju.“ http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/sich-preco-z-modlitby-pred-prijimanim-viruju-hospodi-i-ispoviduju-bola-odstranena-tato-cast-viruju-hospodi-i-ispoviduju-jako-sije-jeze-prijemlu-voistinnu-jest-isti/ Wed, 29 Aug 2018 12:48:16 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1841 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Vami citovaný text nebol z predmetnej modlitby odstránený v pravom zmysle slova. Ide o to, že táto modlitba jestvuje už dávno vo viacerých verziách, kratších i rozsiahlejších, čo je pravdepodobne výsledok jej dlhodobého dejinného vývoja. My sme povinní používať pri božskej liturgii ten variant, ktorý nachádzame v takzvanom ruténskom vydaní Rímom schválených bohoslužobných kníh grécko-slovanského obradu, teda najkratší. Ide o verziu, ktorej preklad vidíme napríklad v modlitebnej knižke pre ľudí s názvom Hore srdcia. Samozrejme, v súkromnej modlitbe, avšak nateraz výlučne v nej, sa môžeme modliť aj širšiu verziu týchto textov, ktorú spomínate vo svojej otázke. Nachádza sa totiž v iných vydaniach cirkevnoslovanských bohoslužobných kníh, napríklad v ich Rímom schválenej vulgátnej verzii, ako aj vo väčšine gréckych vydaní týchto kníh. ]]> Ako môže kňaz spravidla odignorovať sviatky svätých, s tým, že berieme len menlivé časti z daného dňa? Takto sme odignorovali na príkaz kňaza aj sviatok sv.Lukáša, aj sv.Demetera. http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/ako-moze-knaz-spravidla-odignorovat-sviatky-svatych-s-tym-ze-berieme-len-menlive-casti-z-daneho-dna-takto-sme-odignorovali-na-prikaz-knaza-aj-sviatok-sv-lukasa-aj-sv-demetera/ Wed, 29 Aug 2018 12:46:55 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1835 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Možno poznáte vtip z rímskokatolíckeho prostredia, kde jeden kňaz medzi rečou spomína, že vo Veľký piatok sa nesmie slúžiť svätá omša. Druhý odpovedá: „Vieš čo? Ja som to skúšal – a dalo sa!“ Naša cirkev disponuje jasnými liturgickými normami, obsiahnutými v bohoslužobných knihách, predovšetkým v typikone. Z nich je jasné, že vo väčšine prípadov sa na večierňach, utierňach a božských liturgiách, občas aj na povečeriach, berú menlivé časti svätcom dňa. Vzhľadom na skutočnosť, že k dnešku máme do slovenského jazyka oficiálne preloženú len určitú časť bohoslužobných textov, pomerne malú, nie vždy je reálne možné spomenuté pravidlo dodržať. Ak je to však možné, vždy tak treba urobiť – a pomôcky, ktorými kňazi a kantori disponujú, najmä diár gréckokatolíka na aktuálny rok, na danú skutočnosť upozorňujú. Kňaz je nepochybne povinný tieto usmernenia rešpektovať. Navyše by sa mal nimi riadiť nielen z povinnosti, ale aj dobrovoľne, ochotne a s láskou, vo vedomí, že tak napomáha duchovnému dobru a spáse jemu zverených ľudí. Prečo váš kňaz predmetné skutočnosti ignoruje? Na to je veľmi ťažké odpovedať bez znalosti konkrétnej situácie. Rozhodne by som však odporúčal naliehať na svojho duchovného otca, aby bohoslužobné normy rešpektoval. Treba pritom postupovať v súlade s príkazom evanjelia (Mt 18, 15-18). Najprv s ním hovoriť, vo všetkej skromnosti a slušnosti, medzi štyrmi očami. Ak to nepomôže, porozprávať sa s ním spolu s ďalšími farníkmi. Keby ani to, nedaj Bože, nemalo efekt, oficiálne sa obrátiť v danej veci na eparchiálneho biskupa. ]]> Slava Isusu Christu, vladyka, mám na Vás otázku, ktorá vznikla minule, keď som bol účastný na liturgii. Všimol som si miništrantov, ktorí držali na drevených “paliciach” akoby zlaté slnká – podobalo sa to na monštrancie, ktoré používajú rímskokatolíci na vysvavovanie Eucharistie. Miništranti ich držali, ak sa dobre pamätám, počas čítania evanjelia nad tým, kto ho čítal. Všimol som si ich aj v liturgických sprievodoch. Mohli by ste mi povedať, o čo presne ide, ako sa to správne volá, aká je symbolika, pôvod a podobne? Ďakujem 🙂 Matúš Béreš http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/slava-isusu-christu-vladyka-mam-na-vas-otazku-ktora-vznikla-minule-ked-som-bol-ucastny-na-liturgii-vsimol-som-si-ministrantov-ktori-drzali-na-drevenych-paliciach-akoby-zlate-slnka-podobalo/ Wed, 29 Aug 2018 12:45:28 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1826 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Pýtate sa na bohoslužobné predmety s názvom „ripidy“, čo v preklade z gréckeho jazyka znamená „vejáre“. Ide o kovové kruhy, zvyčajne pozlátené, nastoknuté na drevené alebo iné rukoväte. Vyobrazenia serafínov, ktoré sa na nich nachádzajú, nám pripomínajú, že neviditeľným spôsobom sú medzi nami prítomné nebeské beztelesné mocnosti (anjeli). Liturgikon predpokladá, že diakon v presne stanovených momentoch ovieva ripidami sväté dary, ale nosia sa aj počas rôznych sprievodov, prípadne sa držia nad evanjeliárom, kým sa z neho číta. Používanie ripíd pri našich bohoslužbách siaha hlboko do staroveku a bolo podnietené tak symbolickými, ako aj praktickými dôvodmi. Symbolický aspekt vyplýva z toho, že v dávnej minulosti sa ripidami rôzneho druhu a tvaru ovievali panovníci, spravidla považovaní za božské osoby – a tu je skutočná božská Osoba, vtelený Boží Syn, Ježiš Kristus. Praktickým dôvodom bola potreba, najmä na Blízkom Východe, odháňať od posvätných darov muchy a podobný hmyz. Na Slovensku upadli ripidy takmer do úplného zabudnutia, zaiste pod vplyvom latinizácie, no v posledných rokoch či desaťročiach sa našťastie do našich chrámov vracajú. ]]> Sláva Isusu Christu !!! Drahý Vladyka! Chcela by som Vás poprosiť o vysvetlenie , prečo by ženy v cerkvi mali nosiť šatky. Viem , že je to starobylý prejav pokory a úcty k Bohu. Veľmi rada by som sa chcela k tejto tradícii v našom chráme vrátiť. Ale od Vás by som potrebovala pravé vysvetlenie , ako to podať ďalej, tak aby si nikto nemyslel, že je to niečo nové , čo chceme opakovať po niekom inom….Myslím si , že práve v tomto pôstnom období je čas začať ….ĎAKUJEM Vám srdečne… http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/slava-isusu-christu-drahy-vladyka-chcela-by-som-vas-poprosit-o-vysvetlenie-preco-by-zeny-v-cerkvi-mali-nosit-satky-viem-ze-je-to-starobyly-prejav-pokory-a-ucty-k-bohu-velmi-rada-by-som-sa-c/ Wed, 29 Aug 2018 12:21:06 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1816 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Pravá kresťanská viera v konečnom dôsledku vždy pochádza od samého Krista, pričom sa k nám dostala prostredníctvom apoštolov, ich nástupcov, cirkevných otcov. Ak teda máme v oblasti duchovného života niečím argumentovať, nepochybne Božím zjavením, ktoré nachádzame vo Svätom písme i v celej ostatnej cirkevnej tradícii. Tak je tomu aj ohľadom zahaľovania si hlavy u žien. Nejde o žiadnu novotu, práve naopak. Táto prax sa zakladá na slovách Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom: „Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu…“ (1 Kor 11, 5nn). Svätý apoštol Pavol má pravdepodobne na mysli jej aktuálneho alebo potenciálneho manžela. Na predmetné slová jestvujú rôznorodé interpretácie – od takých, že platia naveky vo svojom doslovnom znení (tento názor mali všetci alebo takmer všetci cirkevní otcovia, napríklad aj svätý Ján Zlatoústy), až po také, že svätý Pavol reflektuje dobové zvyky, ktoré sa medzitým zmenili (ide spravidla o postoje súčasných biblistov). V tých časoch si totiž na mnohých miestach sveta nezahaľovali hlavy len ľahké a vyzývavé ženy, či dokonca sakrálne prostitútky. Pre prvý aj druhý prístup k danej veci jestvujú určité argumenty. Vo viacerých miestnych cirkvách nielen kresťanského Východu, ale aj Západu sa týchto slov v ich prvotnom význame kontinuálne pridržiavajú, inde ich nevnímajú ako záväzné. Ak sa rozhodnete riadiť sa nimi vo svojom živote, určite si zvolíte lepšiu a istejšiu cestu, ktorú možno jedine pochváliť. Je však mimoriadne dôležité, aby ženy, ktoré sa rozhodnú zahaľovať si hlavu, nezabúdali, že okrem iného má ísť o prejav skromnosti, zdržanlivosti, pokory, čistoty. Je teda nezmyslom mať zahalenú hlavu, ale pritom hlboký výstrih v oblasti hrudníka alebo odhalené ramená či nohy, neraz dokonca nad kolená. Šaty jestvujú preto, aby naše telo zakrývali, nie preto, aby naše telo odhaľovali; jestvujú preto, aby zabraňovali sexuálnemu a erotickému dráždeniu ľudí opačného pohlavia, nie preto, aby ho provokovali. Hovorím to iba mimochodom, pre istotu, lebo s podobnými vecami sa nezriedka stretávam. U mnohých žien, najmä skúsenejších životom, ide o vedomý zámer, takže k náprave môže dôjsť jedine vtedy, ak sa ony samy rozhodnú konať v tejto veci v súlade s morálkou a Božím zákonom. Ak majú manželov, azda oni by mohli na ne v tejto veci apelovať. Viaceré ženy a dievčatá si však možný dosah svojho prístupu k oblečeniu neuvedomujú. Tu je povinnosťou ich rodičov a duchovných otcov veľmi jasne, ale súčasne aj nanajvýš opatrne a taktne, im tieto záležitosti vysvetliť. ]]> Slava Isusu Christu! Viem, že je to pre niekoho možno citlivá otázka, ale neplánujeme sa časom aspoň trochu viac priblížiť k dodržiavaniu aliturgických dní v našej eparchii? Veď aký má zmysel slúžiť liturgie VPD v stredu a piatok, keď v pondelok, utorok a štvrtok sa vo väčšine farností slúži liturgia sv.Jána Zlatoústeho. Tým pádom, keďže ľud nie je bez prijímania Eucharistie, liturgia VPD stráca zmysel, respektíve sa paradoxne stáva “pôstom” od “normálnej” liturgie, či len akýmsi “obohatením” liturgického programu počas sv. štyridsiatnice. Nebolo by “menším zlom” slúžiť radšej aj v pondelok, utorok a štvrtok liturgie vopredposvätených darov? http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/slava-isusu-christu-viem-ze-je-to-pre-niekoho-mozno-citliva-otazka-ale-neplanujeme-sa-casom-aspon-trochu-viac-priblizit-k-dodrziavaniu-aliturgickych-dni-v-nasej-eparchii-ved-aky-ma-zmysel-sluzit-l/ Wed, 29 Aug 2018 11:56:15 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1773 Nie je všetko iba biele, ale ani iba čierne! Takže aj služenie VPD iba v stredy a piatky bez dodržania ostatných veĺkopôstných dní týždňa nie je zbytočné vzhľadom na to, že donedávna sa u nás tieto VPD-čky neslúžili vôbec. To, že si na mnohých miestach pomaly “obĺubujú” takto prežívaný Veľký pôst, ešte neznamená, že pri zavedení “an blok” by nemohlo dôjsť k opaku. Aj tu platí “pomaly ďalej zájdeš” a to preto, že si postupne vybudujeme aj správne chápanie takto prežívaného pôstu. Iba zvykové a predpisové vrátenie sa k starobylej praxi, ktorú minulé generácie vôbec nepoznali, neznamená, že zo dňa na deň si to všetci obľúbia. To, že mladšej generácií je to známejšie vôbec neznamená, že oni namiesto starších zaplnia naše chrámy, lebo vidíme aká je realita a koľko mládeže v pomere k staršej generácií chodí do cerkvi. Ja nechcem jedných vyhnať, aby som vyhovel malej skupinke zanietencov, ktorí si  často neuvedomujú spoločnú zodpovednosť za “užívanie” prostriedkov spásy. Pre mňa modlitba vždy zostane modlitbou a liturgie liturgiou, ktoré majú svoju účinnosť závislú na úprimnosti človeka hĺadajúceho Boha v spoločenstve cirkvi. Ja sledujem vnímanie ľudí aj tým, že idem nielen na VPD-liturgie, ale vnímam aj utierne cez stredy a piatky v katedrále a viem si predstaviť ako to môže vyzerať po dedinkách, preto hodnotím situáciu z pohľadu zodpovednosti nie za obrad, ale zodpovednosti za spásu duší, kvôli čomu boli vytvárané aj obrady v cirkvi, ktorá je spoločenstvom. Nehovorím, že nemôžeme dospieť k plnému zachovaniu východnej tradície, ale duchovne a v chápaní podstatných skutočnosti veľkopôstneho obdobia sme ešte príliš ďaleko – a práve od toho záleží úžitočnosť návratu k niečomu. ]]> SICH! Drahý vladyka, chcem sa opýtať, aký význam má a čo presne znamená zapečaťovanie hrobu pri gréckokatolíckom pohrebe a tiež, prečo sa v rímskokatolíckom pohrebnom obrade nenachádza. Za odpoveď Vám vopred ďakujem. http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/sich-drahy-vladyka-chcem-sa-opytat-aky-vyznam-ma-a-co-presne-znamena-zapecatovanie-hrobu-pri-greckokatolickom-pohrebe-a-tiez-preco-sa-v-rimskokatolickom-pohrebnom-obrade-nenachadza-za-odpoved-vam/ Wed, 29 Aug 2018 11:55:43 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1758 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Položená otázka je pomerne zaujímavá, no momentálne na ňu nedokážeme spoľahlivo odpovedať. O danej veci sme diskutovali aj v rôznych liturgických komisiách našej miestnej cirkvi, ale bez reálnejšieho záveru. Spomínaný obrad sa totiž v oficiálnych bohoslužobných knihách nenachádza a pravdepodobne k nám prišiel z územia dnešnej Ukrajiny. Nenájdeme ho dokonca ani v praxi ruských starovercov, s ktorými neraz máme spoločné prvky, inde už zaniknuté. Podľa jednej z teórií vznikol v čase, keď dochádzalo k masovým pohrebom bez prítomnosti kňaza a mal nahradiť riadny cirkevný pohreb, no potom sa stal jeho súčasťou. Podľa inej teórie išlo o úsilie upokojiť ľudí, ktorí podliehali rôznym poverám a obávali sa, že bez zapečatenia hrobu ho môže zosnulý opustiť a blúdiť medzi živými. V prospech tejto druhej teórie hovorí skutočnosť, že v mnohých oblastiach nazývajú zapečatením hrobu sypanie zeme na rakvu zosnulého so slovami: „Pánova je zem i to, čo ju napĺňa…“ (riadna súčasť pohrebu podľa trebníka). Išlo by teda o prispôsobenie tohto obradu situácii, keď je zosnulý už v hrobe, neraz veľmi dlho, takže sypanie zeme na jeho truhlu nie je možné. Sú to však len nedostatočne podložené teórie, ktoré sa časom môžu ukázať ako celkom mylné. Keďže predmetný obrad nie je bežný ani v cirkvách grécko-slovanského obradu, je špecifikom našej geografickej oblasti, logicky sa nenachádza ani v obrade latinskom. ]]> SICH. Počas Veľkého pôstu pred Paschou sa v mnohých farnostiach slúžia liturgie Vopred posvätných darov. Aj v tej našej. V niektorých zase majú liturgie Jána Zlatoústeho. Poznám farnosti, kde majú každý deň počas týždňa liturgiu Vopred posvätných darov. Ako to teda má byť? Čo je správnejšie a hlavne pre duchovnosť človeka osožnejšie – prijímať eucharistiu každý deň alebo len dvakrát do týždňa? Ďakujem za odpoveď. Juraj http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/sich-pocas-velkeho-postu-pred-paschou-sa-v-mnohych-farnostiach-sluzia-liturgie-vopred-posvatnych-darov-aj-v-tej-nasej-v-niektorych-zase-maju-liturgie-jana-zlatousteho-poznam-farnosti-kde-maju-kaz/ Wed, 29 Aug 2018 11:55:13 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1761 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Naše bohoslužobné knihy predpokladajú, že počas Veľkej Štyridsiatnice (obdobie od pondelka po Syropôstnej nedeli do piatka šiesteho týždňa Veľkého pôstu) budeme v soboty sláviť božské liturgie svätého Jána Zlatoústeho, v nedele božské liturgie svätého Bazila Veľkého a v stredy a piatky božské liturgie vopred posvätených darov, ostatné dni budú plne aliturgické. Toto základné pravidlo má, samozrejme, určité výnimky, ktorými sa však v tejto chvíli nemusíme podrobne zaoberať (napríklad liturgia vopred posvätených darov môže byť aj vo štvrtok piateho týždňa a k polyelejným sviatkom). Okrem toho Lazárova sobota, Kvetná nedeľa a Veľký týždeň majú svoj vlastný systém. Aliturgický deň neznamená, že veriaci majú menej chodiť do chrámu alebo sa menej modliť. Práve naopak, majú sa modliť viac a majú prichádzať do chrámu horlivejšie než inokedy, ibaže nie na sväté liturgie, ale na iné bohoslužby, ktorými sú utierne, hodinky, obednice, večierne, povečeria a polnočnice. Konanie plnej liturgie sa totiž vzhľadom na jej slávnostný charakter považuje za neprimerané kajúcemu rázu daného obdobia, najmä jeho všedných dní. Toto pravidlo platí vo východných cirkvách odnepamäti, dokázateľne od samého staroveku. Oficiálne cirkevné dokumenty z Ríma, najmä Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, jasne stanovujú, že dodržiavanie aliturgických dní je potrebné a správne. Keďže v latinskom obrade jestvuje v podstate iba jeden plne aliturgický deň, Veľký piatok, pod vplyvom latinizácie, ktorej naša miestna cirkev podliehala celé storočia, sa aliturgické dni, s výnimkou Veľkého piatka, prestali dodržiavať, až sa napokon vytratili aj z nášho povedomia. Niektorí kňazi napriek usmerneniam liturgických kníh a cirkevných dokumentov nepovažujú dodržiavanie aliturgických dní za potrebné, preto sa touto záležitosťou jednoducho nezaoberajú, no viacerí sa usilujú vrátiť ich do nášho cirkevného života. Časť z nich sa rozhodla ísť na vec radikálnejším spôsobom, preto v aliturgické dni slávi výlučne večierne, utierne, hodinky a podobne. Druhá časť vyhodnotila ako správnejšie urobiť najprv medzikrok, preto v predmetné dni slávi namiesto plnej liturgie božskú službu vopred posvätených darov. Každý kňaz totiž musí pri úsilí nastoliť ideálny stav zohľadniť konkrétne okolnosti, v ktorých sa jemu zverený ľud momentálne nachádza. Toto sú dôvody, prečo medzi našimi farnosťami jestvujú dnes v bohoslužobnom  poriadku počas Veľkého pôstu určité rozdiely. Odpovedať na Vašu druhú otázku, ako často máte prijímať Eucharistiu, je omnoho ťažšie. Ak si totiž pozrieme najväčších svätcov, tak zistíme, že aj medzi nimi sú v tejto veci značné rozdiely. Mnohí prijímali Eucharistiu pomerne často, dokonca každodenne alebo takmer každodenne (trebárs svätý Bazil Veľký štyrikrát týždenne), ale iní veľmi zriedka (napríklad prepodobná Mária Egyptská iba dvakrát za život). Je len samozrejmé, že tí, čo prijímali Eucharistiu málokedy, nerobili tak z nedbalosti voči nej a ani preto, že by nežili v stave posväcujúcej milosti. Viedli ich k tomu celkom iné dôvody. Veľa totiž závisí od okolností, v ktorých sa daný jednotlivec nachádza. Nedokážem Vám preto zodpovedne poradiť, ako často máte prijímať Eucharistiu Vy – rozhodne by to však mal byť výsledok dlhodobého hľadania ideálnej cesty konkrétne pre Vás, zaiste v spolupráci s dobrým duchovným otcom. Jednou vecou som si však absolútne istý: ak dodržíte aliturgické dni, predpísané našimi bohoslužobnými knihami, ako sme o tom hovorili, urobíte dobre. Ony totiž nevznikli v dôsledku akademických teórií utvorených od stola, ale ako výsledok duchovnej múdrosti najskúsenejších askétov a svätcov, akých kedy Kristova cirkev mala. ]]> SICh 😇 Vladyka Milan, chcem sa opytat.Alebo aby som bola presnejsia.Prosim o vysvetlenie masopostnej a syropostnej nedele.Je to predpriprava na post.Mame sa v tie to nedele zdrziavat tychto jedal.( masa, mliecnych vyrobkov) Neviem,ci to dobre chapem.Dakujem. Pozehnane dni prajem. http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/sich-%f0%9f%98%87-vladyka-milan-chcem-sa-opytat-alebo-aby-som-bola-presnejsia-prosim-o-vysvetlenie-masopostnej-a-syropostnej-nedele-je-to-predpriprava-na-post-mame-sa-v-tie-to-nedele-zdrziavat-tychto/ Wed, 29 Aug 2018 11:54:38 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1754 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Mäsopôstna nedeľa je deň, PO KTORÉHO SKONČENÍ by sa podľa pôvodnej, tradičnej, ideálnej pôstnej disciplíny – z nej vychádza  liturgická terminológia tohto obdobia – už nemalo, až do samotnej Paschy, jesť nijaké mäso (okrem rybacieho na Zvestovanie a Kvetnú nedeľu). Cieľom existencie tejto nedele je predovšetkým naplnenie potreby dostávať sa do plne pôstneho spôsobu života len postupne. To sa vzhľadom na náročnosť Veľkého pôstu v jeho pôvodnej verzii vníma ako naozaj mimoriadne žiaduce. Podľa povinnej, minimálnej, v súčasnosti záväznej pôstnej disciplíny, sa zatiaľ nič nemení. Syropôstna nedeľa je deň, PO KTORÉHO SKONČENÍ by sa podľa pôvodnej pôstnej disciplíny už nemalo, znova až do samotnej Paschy, konzumovať nič živočíšne (syry, mlieko, vajcia a podobne). V povinnej, čiže minimálnej pôstnej disciplíne, sa táto povinnosť zredukovala na Čistý pondelok (prvý deň po Syropôstnej nedeli, prvý deň Veľkého pôstu) a Veľký piatok, pričom k povinnosti zdržiavať sa mäsa v akejkoľvek podobe v piatok pribudla rovnaká povinnosť v stredy. Pre zaujímavosť dodávam, že prívlastok „mäsopôstna“ nemá iba samotná druhá nedeľa pred Veľkým pôstom, ale aj predchádzajúcich šesť dní – ide teda o takzvaný mäsopôstny týždeň. Podobne prívlastok „syropôstna“ nemá výlučne prvá nedeľa pred Veľkým pôstom, ale aj predošlých šesť dní – čiže hovoríme o syropôstnom týždni. Každý veriaci človek má zachovávať aspoň tie pôsty a zdržanlivosti od predpísaných pokrmov, ktoré sú podľa aktuálnej pôstnej disciplíny povinné. Ak si k tomu, sám pre seba, niečo pridá, inšpirujúc sa pôvodnou pôstnou disciplínou, urobí chvályhodnú vec. Pre istotu pripomínam, že aj podľa minimálnej pôstnej disciplíny povinnosť nejesť v niektorý deň mäso znamená nekonzumovať ho v nijakej podobe, ani trebárs ako mäsový vývar. V tejto veci neraz, na moje prekvapenie, narážam totiž na nedorozumenia a rôzne iné interpretácie. ]]> Sláva Isusu Christu! Vladyka Milan 6. januára sa slávi krst Isusa v Jordáne a aj sa svätí voda. U nás ju pán farár svätil už v piatok (5.1.) o deň skôr a hneď išiel svätiť domy. Má to byť takto? http://vladykoveodpovede.sk/2018/08/29/slava-isusu-christu-vladyka-milan-6-januara-sa-slavi-krst-isusa-v-jordane-a-aj-sa-svati-voda-u-nas-ju-pan-farar-svatil-uz-v-piatok-5-1-o-den-skor-a-hned-isiel-svatit-domy-ma-to-byt-takto/ Wed, 29 Aug 2018 11:51:25 +0000 http://vladykoveodpovede.sk/?p=1719 – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Bohoslužobné knihy, najmä typikon a januárová minea, predpokladajú, že veľké svätenie vody sa koná v predvečer Bohozjavenia, konkrétne v nadväznosti na veľkú večiereň slávenú na prelome z 5. na 6. januára (teda k 6. januáru), ktorá je väčšinou spojená s božskou liturgiou svätého Bazila Veľkého. Hoci principiálne nič nebráni tomu, aby sa veľké svätenie vody konalo aj v samotný deň sviatku, teda 6. januára, vyššie uvedený spôsob je štandardnejší. Z Vašej otázky nie je celkom zrejmé, kedy presne koná Váš duchovný otec veľké svätenie vody. Ak ho koná tak, ako sme spomenuli vyššie, pridŕža sa toho, čo je lepšie, a nezasluhuje si v tejto veci kritiku, ale skôr uznanie. Ak ho však koná ešte pred uvedenou večierňou, alebo dokonca 5. januára doobeda, postupuje chybne a mal by to zmeniť. ]]>