Pochválený buď Ježiš Kristus. Otec biskup, teraz cez víkend ste slúžili sv. omšu na púti rodín vo Višňovom a dopočul som sa o tomto profile. Viem, že Vám píše veľa mladých a máte toho veľa, ale rád by som niečo opýtal. Ja som sa rozišiel pred nejakou dobou s priateľkou (nie moc v dobrom), navzájom sme si ublížili. Síce som odpustil jej aj sebe, ale vnútorný pokoj ani po jeden a pol roku neprichádza. Prosil som ju o odpustenie, ale povedala, že mi nemá čo odpúšťať (hoci som vedel, že má a potreboval som počuť, že mi odpúšťa). Zmieril som sa s tým, že sme sa rozišli. Nechal som ju, pretože som nemal pocit že by so mnou bola šťastná (Občas pochybujem či som sa nemýlil). Ja som sa po rozchode zmenil, vzdal som sa svojich najťažších závislostí, snažil som sa budovať si vzťah s Ježišom a stále to robím, modlím sa za milosť vnútorného pokoja, modlím sa za ňu, a celkom to aj vychádza. Ale ako náhle svoju expriateľku zbadám/stretnem, zabolí ma to a ovládne ma aj hnev. Dosť ma to unavuje a ničí, chcel by som nájsť vnútorný pokoj a mať rád to dievča ako svojho blížneho, samého ma to hnevá, že som taký, ale nejde to. Bráni mi to mať niekoho iného. Ja tomu vôbec nerozumiem. Čo mám robiť? Čím je spôsobené, že keď sa dopočujem, že by mohla byť s iným, tak to zabolí? Mám slabú dôveru v Ježiša a v uzdravenie, ktoré mi chce dať? Ďakujem za odpoveď. Nech Vás a vašu prácu Pán Boh žehná.

Sláva Isusu Christu Vladyka otec Milan, moja otázka: chcem sa opýtať poznám rodinu ktorá má už roky veľké problémy a teraz v lete sa to vystupňovalo a pokračuje to veľkými zdravotnými problémami v rodine ale je toho veľa a nedá sa to tu opísať a ja ako ich známa som s toho tiež dosť nešťastná a práve dnes pri dlhšom rozhovore s matkou tej rodiny som sa dozvedela vec ktorá ma dosť zasiahla povedala mi že pred 17 rokmi ju preklial jeden muž ktorý je do očí povedal slová ktoré ja neviem ani napísať a boli adresované jej a jej rodine až do 7 pokolenia, v prvom momente som nevedela čo povedať lebo to nie je vec s ktorou sa človek stretne bežne ale potom som jej navrhla obrátiť sa na exorcistu alebo aspoň kňaza ktorý by jej vedel s týmto pomôcť, konkrétne som navrhla otca Michala Zamkovského keďže ho máme pár km od nás neviem či som urobila správne. Ako reagovať v takom prípade a ako byť oporou? A ešte jedna vec ozvala sa im jedná žena ktorú oni vôbec nepoznajú a tá im povedala že bola chorá a bola na hranici medzi životom a smrťou ale že sa jej zjavil Ježiš a povedal jej že ju nechá žiť ak bude pomáhať trpiacim a prežívať ich bolesť a ona súhlasila, teraz sa chce s nimi stretnúť lebo že v ich dome je zlo… a povedala im aj nejaké veci ktoré sa skutočne potom stali. Ja som s toho nemala dobrý pocit a povedal som aby jej neverila a dala si na toto veľký pozor a nech sa poradí s kňazom, môže byť toto pravda? alebo je to pôsobenie zlého ducha? ja sama mám s toho zmiešané pocity, ďakujem za odpoveď a ostávam s modlitbou

Slava Isusu Christu! Drahý vladyka Milan, mám obsedantno-kompulzívnu, ktorá veľmi dlhodobo negatívne vplýva na môj duchovný život. Mám veľké problémy so škrupulóznym svedomím a veľmi ťažko sa mi spovedá. Tieto škrupule súvisia hlavne s mojou chorobou. Pri vyznávaní sa z hriechov a ešte viac počas prípravy pred samotnou tajinou pokánia sa duchovne veľmi trápim. Neviem často rozoznať, čo je skutočný hriech z ktorého sa vyznať dôslednejšie a zamotávam sa vo vlastných myšlienkach, často nezmyselných, ktoré ale nedokážem nebrať vážne. Nemám v úmysle ospravedlňovať vlastnú hriešnosť, ale samotné škrupule často „zakrývajú“ to, čo je vážnejším prehrešením a na čo by som sa mal v spovedi viac zamerať. Aj po spovedi sa trápim, či som všetko vyznal, ako bolo treba, vŕtam sa v detailoch a umáram sa, či bola spoveď platná. Následne aj po prijatí Eucharistie nastupuje strach, či neprijímam svätokrádežne, či som v posväcujúcej milosti, alebo nie a tak radšej väčšinou na sv. liturgii ani neprijímam. Áno, uvedomujem si, že je to zlé a že takéto „riešenie“ má na moju dušu zhubný vplyv. Môj spovedník mi už viackrát povedal, že potrebujem aj v tejto záležitosti pomoc odborníka, psychiatra/psychológa, keďže ako môj dlhoročný spovedník skonštatoval viackrát, že u mňa je to viac duševný, ako duchovný problém. Avšak je veľký problém nájsť kňaza, ktorý by chápal myšlienkové pochody psychicky chorého človeka, ako aj psychiatra, či psychológa, ktorý by rozumel môjmu duchovnému trápeniu z kresťanského hľadiska. Veľmi by som chcel nájsť východisko z tohto trápenia a cestu, ako žiť plnohodnotný duchovný život s Božou bázňou, ale bez takéhoto chorého strachu z Toho, ktorý aj pre mňa má byť zdrojom pravej radosti. Ďakujem za odpoveď.