Od kedy deťom začína pôst a od koľkých rokov? Som gréckokatolíčka a keď sme boli deti keď si dobre pamätám, bol pôst určený od 7 do 70 rokov. Moja kamarátka mi povedala, že ich kňaz v nedeľu na Službe Božej povedal, že pôst deťom začína až od 14 do 65 rokov. Môžem poprosiť o radu? Ja mám 3 deti a vediem ich od narodenia, že piatok je stále pôst a pred Veľkou nocou je aj stredy pôst a aj iné pôsty v roku, a taktiež chodíme s deťmi stále aj do cerkvi. Takto ma od malička učili moji rodičia, začo som im veľmi vďačná, a takto učím aj svoje deti.

Dlhší čas mi vŕta v hlave Druhé Božie prikázanie, ktoré sa nezhoduje biblické z katolíckym. Prečo to tak je? Či vraj Božie prikázania sa smú meniť? Viete mi pomôcť, aby som išiel správnym smerom a kráčal v Pravde?

Prečo sa pri slávení Eucharistie v našom obrade nespomína cely text Nicejsko-carihradského vyznania viery a teda, že sú vynechané slova „Boha z Boha?“

Pri prosebnej ekténii sa modlíme o anjela sprievodcu našej duše i tela, teda ide tu o nášho osobného, strážneho anjela, ktorého by mal mať každý narodený človek. Ľudí sa však rodí veľké množstvo a sú na zemi krátky čas, kým anjeli žijú vo večnosti. Je to teda tak, že tento anjel po sprevádzaní jednej duše a tela po smrti človeka prechádza k ďalšiemu človeku? Alebo každého anjel je s ním akosi spojený naveky? Viem, že táto otázka nesúvisí s tým čo je podstatné pre prežívanie nášho kresťanského života a možno bude aj zložité sa o niečo oprieť, ale zaujíma ma, či o týchto záležitostiach máme nejaké poznatky.

Kde by som sa mohla dočítať niečo o živote Krista pred jeho účinkovaním, jeho detstvo? V evanjeliu je veľká medzera a niektorí tvrdia že študoval u esénov, inšpiroval sa Budhom a pod.

Prichádza čas Vianoc a do pozornosti sa človeku dostane evanjelium Matúša, kde je rodokmeň Ježiša Krista ktorý končí Jozefom. Prečo je tam Jozefov rodokmeň keď ten s počatím nemal nič spoločné?

Ako odpovedá naša cirkev na argumenty protestantských cirkví, ktoré stoja za odmietaním mariánskeho kultu. Taktiež by som sa chcel opýtať, či nemáte tak ako ja pocit, že vplyvom rôznych duchovných spoločenstiev, čoraz viac mladých ľudí stráca mariánsku úctu a či tento problém nebude potrebné riešiť.

Jsem exarchou Chorvatské pravoslavné církve a mě i naše věřící by zajímalo, zda a za jakých kanonických podmínek a okolností (východní a západní kodex) smí naši věřící (pravoslavní) přistoupit k Eucharistii a vyhledat možnost zpovědi z rukou katolických ordinářů. Na rozdíl od katolické církve náš klérus je rozptýlen po zemi dosti řídce. V Kristu † Gavrilo, exarcha Chorvatské pravoslavné církve (mjjk@atlas.cz)

Na dnešnej večierni sme čítali čítanie z knihy Genesis, kde nás zaujala zdanlivo nenápadná veta.: „Nato Boh povedal: Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby“ (Gn 1, 26 –pozn). Čo sa vyjadruje týmto množným číslom? Vysvetlivky vo Svätom písme vydanom Spolkom sv. Vojtecha hovoria, že možno Boh akosi slávnostne rozhoduje pred celým nebom, ale neistota toho výkladu nám dáva priestor na uvažovanie, rozmýšľali sme, že by to mohlo byť akési potvrdenie a vyjadrenie pôsobenia celej Presvätej Trojice pri akte stvorenia? Ako to vidíte Vy?

Reagujem na otázku zo Sloviniek – podľa autorky spomenutej otázky, ich kňaz tam hlása pravoslávnu dogmatiku o posmrtných mýtniciach, ktorá nie je zlučiteľná s katolíckou náukou cirkvi. Doc. Imrich Belejkanič v učebnici pravoslávneho bohoslovia na s. 199 sám píše, že podľa pravoslávnej náuky – „existencia očistca nemá biblický základ a je v protiklade s pravoslávnym chápaním spasenia ako „theozisu“. Keďže Katolícka cirkev jasne definuje pojem očistec v KKC: „Každý človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu […] na osobnom súde […]: alebo prejde očisťovaním, alebo hneď vojde do nebeskej blaženosti, alebo sa hneď naveky zatratí” (1022), chcel by som vedieť, ako to chápe Gréckokatolícka cirkev. Ak pripustíme mýtnice, potom musíme zamietnuť aj osobný definitívny súd v momente smrti (Florentský a Tridentský snem) a budeme musieť prijať pravoslávne učenie len o nejakom dočasnom súde (Belejkanič, I., Dogmatika, s. 192), že z pekla sa dá ešte po smrti vyslobodiť do posledného súdu – cez spomenuté mýtnice. Ba nakoniec prídeme k tomu, že peklo bude len do posledného súdu, ako to tvrdil Origenes a že aj diabli nakoniec prídu do neba (apokastasis pantón). Táto náuka bola odsúdená ako heréza. Píšem túto otázku preto, lebo v diskusii vznikla pozitívna odozva od gréckokatolíkov (zrejme preto, lebo ich pomýlila všeobecná fráza „starootcovské tradície“). Je teda nutné, aby gréckokatolíci verili v očistec a nie eschatologickej pravoslávnej náuke o mýtniciach?