Nebolo by rozumné, aby sa v Cirkvi dohodlo o prestaní dodržiavať tradíciu sobáš podľa ženy a krst deti podľa muža? Nemohli by sa na tom dohodnúť snúbenci ktorý obrad budú vyznávať a aj podľa toho sa uskutočnil sobáš?
Ako to je s dieťaťom, ktoré bolo pokrstené vo východnom obrade, keďže mama je gréckokatolíčka a otec je rímskokatolík. Rodičia chceli aby dieťa bolo „vychovávané“ vo východnom obrade, ale dozvedeli sa, že napriek tomu ich dieťa je rímskokatolíkom – podľa otca a teda aj ostatné sviatosti má prijať v tomto obrade.
Na 25. februára 2017 máme naplánovanú svadbu. No Boh vzal k sebe včera starkú mojej snúbenice. Ako je to vlastne so svadbou? Počul som, že do roka by sa svadba nemala konať.
Pýtam sa: Som gréckokatolík, mám hriech ak pôjdem do Pravoslávnej cerkvi? Páči sa mi ich východnosť, piesne.
Môže ísť gréckokatolík k svätej spovedi k pravoslávnym (napríklad pred Vianocami k hromadnej spovedi)? A ako je to so svätým prijímaním? A prečo?
Syn sa priatelí s dievčaťom ktorá je vierovyznaním kalvínka. Chcú sa zobrať, ale ona sa nechce vzdať svojej viery a svadbu chce mať v ich chráme. My sme gréckokatolíci a sme ochotní urobiť ústupok čo sa týka svadby v ich chráme. Chcem sa spýtať: Aký je správny postup v súlade s naším vierovyznaním?
Ako mám rozumieť slovu protojerej, alebo jerej. Inak, čo dobrého urobil biskup Dr. Štefan Novák (1911 – 1920) pre Prešovskú eparchiu?
Som pokrstený ako rímskokatolík a všetky iniciačné sviatosti som prijal v rímskokatolíckej cirkvi, avšak k latinskému obradu nemám vzťah, žijem liturgickým životom a duchovnosťou cirkvi byzantského obradu a vnútorne cítim sa byť gréckokatolíkom. Moja otázka na Vás, preosvietený vladyka Milan, je či je možné z dôvodu vlastného presvedčenia, či cítenia požiadať o zmenu obradu, aby som sa tak stal gréckokatolíkom aj oficiálne, pred tvárou cirkvi. Pre úplnosť informácií len dodám, že môj otec tiež nie je gréckokatolík.
Ako mám konať, keď uvažujem nad odlukou manželstva. Bývame v dome, kde na prízemí býva svokra a na poschodí my: Ja, manžel a dospelý syn. Svokra je rozvedená a jej heslo znie: Aj tak sa všetci rozvedú. Som veriaca a snažím sa aj tak žiť. Oni nie, skôr som pre svoju vieru napadaná, vždy keď nemám zhodný názor s nimi. Cely život svokra hucká proti mne muža i syna. Keď bol chlapec malý, začal mať problémy s učením. Po návšteve psychológa odporučila, aby bol čím menej so starou mamou, lebo nemala na neho dobrý vplyv. Manžel to prijal i za nejaký čas sme mali pokojne, dobré manželstvo. Lenže cely náš život svokra zasahuje do manželstva a úplne nám ho rozbila. Zvažujem, že rodinu opustím, nakoľko už vôbec neplní svoj účel. Ja som celé dni sama. Moji chlapi sú dole so svokrou. Tá intriguje a im to vyhovuje, pretože im udobri akúkoľvek hlúposť, tak im to vyhovuje. Pretože podporuje vzťah môjho syna s priateľkou, s ktorou zdieľa spoločné lôžko. Muž mi odmieta dávať výplatu… nevládzem. Oplatí sa byť tam, kde celý život som ta druhá?