Moja otázka sa týka absentujúcich ikonostasov v mnohých našich farnostiach. Prečo tam, kde si to nemôžu dovoliť, nie sú povinne umiestnené aspoň provizórne dve ikony základného radu (Bohorodička a IC XC)? Je podľa mňa dosť smutné, že taká dôležitá súčasť východného chrámu, je tak často v našich farnostiach ignorovaná. Samozrejme, že stavba ikonostasu je pre mnohých priveľmi drahá záležitosť, ale nájdu sa farnosti, ktoré by si to s Božou pomocou aj celkom mohli dovoliť, ale nemajú o to záujem, hoci v mnohých, chudobnejších farnostiach boli schopní zhotovenia ikonostasu. Ďalej by ma zaujímal názor na murované ikonostasy, ktorých stavba je lacnejšia ako u drevenej konštrukcie, vraj ako som sa dopočul, sú v našej cirkvi na Slovensku zakázané. Je to pravda?

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Ikonostas v nejakej forme je súčasťou bohoslužobného priestoru cirkvi byzantského obradu prakticky odnepamäti. Celé stáročia, ba takmer tisícročia, jestvuje medzi ním a liturgickým slávením dôverné puto a silný vzájomný vplyv. Nie náhodou záväzný dokument niekdajšej Kongregácie pre východnú cirkev z roku 1953 so skráteným slovenským názvom Bohoslužobný poriadok (Ordo Celebrationis Vesperarum, Matutini et Divinae Liturgiae iuxta Recensionem Ruthenorum) vychádza pri svojich ustanoveniach z prítomnosti ikonostasu v chráme ako zo samozrejmého faktu. Dokonca stanovuje, že ak vedľajšie cerkvi a kaplnky nemajú svoje ikonostasy, oltáre v nich sa nemajú pokladať za vhodné na bohoslužby (článok 6). To, že každý bohoslužobný priestor našej cirkvi má disponovať ikonostasom, je teda úplne zrejmé.

Plne súhlasím s Vaším názorom, že prakticky každá farnosť, aj materiálne chudobná, si v konečnom dôsledku môže ikonostas dovoliť, ak za ním naozaj úprimne túži: niektorá honosný a nákladný s vysokou umeleckou hodnotou, iná skromnejší, ďalšia iba celkom základný. Nie všetko je však možné a užitočné striktne nariadiť a prísne kontrolovať. Mnohé veci, obzvlášť v náboženskej oblasti, by mali vychádzať z ľudského srdca, z vnútornej potreby a túžby. Preto si myslím, že cesta k zlepšeniu situácie v tejto oblasti nevedie cez pokyny a predpisy, ale cez intelektuálnu a duchovnú formáciu kléru i laikov. Ak budúci klerik z nejakého dôvodu nezíska vzťah k takej samozrejmej súčasti bohoslužobného priestoru, akou je ikonostas, vo svojej farnosti, nepochybne by ho mal nadobudnúť počas teologickej a duchovnej formácie na bohosloveckej fakulte a v kňazskom seminári, v krajnom prípade v rámci následnej permanentnej formácie. Potom, samozrejme, môže mať zmysel aj nejaké usmernenie či povzbudenie v danej záležitosti zo strany biskupstva, napríklad formou obežníka.

Pokiaľ ide o údajný zákaz murovaných ikonostasov, ja osobne o ničom takom neviem, prinajmenšom nie na území Košickej eparchie. Isteže, aj v tomto prípade je potrebné získať na jeho vybudovanie súhlas liturgickej komisie. Ak je však zámer dobre pripravený, získanie predmetného súhlasu nepredstavuje žiadny problém.