Niet horšieho pocitu, ako pocit neprijatia a nedocenenosti. Ale pocit je len emócia a tá sa dá riešiť len *jasným vedomím*! potrebnosti a spolupatričnosti s manželom. Píšete, že žijete ako osamostatnená rodina, preto vy si nemusíte dokazovať, že patríte k manželovi a on k vám. To, že si rodičia robia nárok na riadenie vašej domácnosti, vy nemusíte brať vážne a patričným spôsobom, ale pritom úctivo treba dať najavo, že vy si viete riadiť vlastnú domácnosť, pričom ich rozumné rady neodmietnete, ale ich realizujete ako vaše vlastné spoločné rozhodnutie manželov. Ak je to rozumné po dohode s manželom možno obmedziť načas aj ich návštevy, ak máte dojem, že príliš zasahujú do vašich vzájomných vzťahov. Dať pritom veľký pozor na to, aby nevznikol medzi vami hnev, ktorý by rozbil rodinné vzťahy. Treba dbať predovšetkým o to, aby sa uviedol do poriadku váš vzájomný vzťah v manželstve, v ktorom spoločne hovoríte a rozhodujete o veciach rodiny. K tomu treba s láskou priviesť manžela a hľadať spôsob, aby to čo najmenej zasiahlo váš spoločný manželský život. To sa ale nedá bez pomoci zhora a v láske, o ktorú je treba prosiť spoločnou modlitbou v rodine. Treba však aj trpezlivosť, s ktorou to cieľavedome riešite v primeranom časovom rozpätí, lebo mnohé vzťahové veci musia naozaj dozrieť.
+Milan.