Katechizmus nás učí rozoznávať viditeľnú a neviditeľnú hlavu Cirkvi. Ježiš totiž veľmi dobre vedel, ako je to s človekom, ktorý si začne vysvetľovať veci po svojom, ak ho viditeľná autorita neupozorní na omyl, preto sv. apoštolovi Petrovi povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev…“ (Mt 16, 18). A po vzkriesení pred vstupom do neba, povedal mu: „Pas moje baránky… Pas moje ovce“ (Jn 21,15 – 16).
Ani apoštolom, ani Petrovi už nebolo treba vysvetľovať, čo to znamená, lebo jasnosť slov, ktoré mu Ježiš predtým zdôraznil: „Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi…“ (Mt 16, 19). Táto jasnosť významu slov znamená viditeľne riadiť Cirkev, ktorá potrebuje jasné usmernenia cez „zväzovanie a rozväzovanie“ ustanovení Cirkvi a to konkrétne určenou autoritou, nie samozvancom. Teda ktosi musí stáť v čele a byť hlavou Cirkvi, aby sa stala nespochybniteľnou „božsko-ľudskou“ inštitúciou (je síce tvorená ľuďmi, ale ustanovená Božím Synom).
Takto bol sv. apoštol Peter chápaný od počiatku ako viditeľná hlava Cirkvi popri Kristovi, ktorý sa po svojom nanebovstúpení stal neviditeľnou hlavou, lebo jeho nám oblak vzal spred očí (porovnaj Sk 1, 9). Ale on naďalej riadi svoju Cirkev prostredníctvom svojho ľudského zástupcu, ktorý rešpektuje jeho učenie. Keďže apoštol Peter zomrel mučeníckou smrťou v Ríme (ani to sa nepovažuje za náhodné), preto aj jeho nástupcov – biskupov na Rímskom stolci, rovnako rešpektujeme ako viditeľnú hlavu Cirkvi. Nie je to nič nelogické, lebo Boh dobre pozná človeka v jeho vrtkavosti, ktorá potrebuje na zemi „pevnosť skaly,“ ktorá udrží základy pravosti viery aj pri návaloch rozličných ľudských myšlienkových prúdov a zachová jednotu v podstatnom.
V histórií Cirkvi sa to mnohokrát ozrejmilo a potvrdilo, hoci boli aj nehodní pápeži, ale o to viac zažiarila potreba úradu Svätého Otca – pápeža, ako viditeľnej hlavy Cirkvi, za ktorú je potrebné sa modliť, aby ako človek vládal niesť tak veľkú zodpovednosť.