Žiaľ k tomuto konštatovaniu sa nedá nič povzbudzujúce povedať, lebo vzájomné provokácie neprinášajú nič dobrého. Ospravedlnením nemôže byť povahová chýba, lebo kňazi sa nesmú poddávať náladám, hoci sú len ľudia. Túto vzájomnú nevraživosť “grécko-rímskeho” zápasenia vidieť v niekoľkých prípadoch len na východe Slovenska, azda preto, že práve tu dochádza k ľudským stretom a ubližovaniam z oboch strán. Často tomu dopomáhajú aj veriaci, ktorí svoje osobné problémy prenášajú do cirkvi a riešia ich na nesprávnej pôde tým, že kňazom z jednej i druhej strany “diktujú” spôsoby riešenia.
“K hádke treba dvoch”- to platí aj v tomto prípade, preto sa modlite za svojich kňazov, aby svojim správaním nebúrali to, čo učia svojím kázaním. Lebo provokácií a nerozumnosti má svet už dosť – pre veriacich je dôležité šíriť lásku a porozumenie zvlášť, keď tu ide o tú istú cirkev v dvoch obradoch.
Zvlášť kňazi budú niesť veľkú zodpovednosť za pohoršenie, ktoré svojim životom dávajú veriacim /teda svojim duchovným deťom /: “Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora”. / Mk 9,42/
+Milan.