Nečudujem sa mládencovi, ktorý má pevné zásady zvlášť v oblasti viery, že nedokáže akceptovať dievča, ktoré je schopné zradiť vieru rodičov. Akú má on zárukou, že nezradí aj jeho, keď ona je tak ľahkomyseľná a to v zásadnej oblasti, akou je náboženstvo a viera? To, že je ona schopná zameniť hodnotu katolíckej viery, ktorá je overená dvetisíc-ročnou históriou, za nejakú dobovú inštitúciu spred dvadsaťjeden rokov hovorí o akejsi vnútornej nestabilite a ovplyvniteľnosti, ktorá aj v manželstve vie narobiť mnohé problémy. Okrem toho život v manželstve nie je iba o citovom rozpoložení, ale predovšetkým o zásadných riešeniach každodenných problémov. Aj dnes je platné, ako ukazujú posledné štatistiky rozvodov, že dôvodom až v 65% je názorová rozdielnosť, do čoho patrí aj rozdielnosť náboženského názoru.
Preto jediná reálna rada v tomto probléme je pomôcť jej prehodnotiť to, čo cíti ku “kamarátovi”, ktorý ju odviedol od katolíckej /grécko/ Cirkvi a tiež ako si váži vzťah k chlapcovi, ktorý ju ľúbi a má pevné zásady vyplývajúce z viery. Ak pochopí, že láska a vernosť /aj voči cirkvi, ktorú opustila/ sú skutočným základom šťastného manželského života, má to v živote vyhraté, ale ak zostane povrchne “prelietavá ” v rozličných oblastiach života, nenájde stabilitu šťastia.
Tu nám naozaj zostáva obeta a modlitba za jej vstúpenie si do svedomia, lebo hriech “apostázy” možno odstraňovať len úprimným pokánim. Preto situácia, ktorú popisujete nie je tak jednoduchá, aby sa dala riešiť iba ľudským dohováraním, je potrebná predovšetkým milosť Božia k tomu, aby vedela pochopiť vážnosť svojich rozhodnutí pre svoje pozemské, ale i večné šťastie.
+Milan.