Je podľa Vás dobré ak sú vo vzťahu dvaja ľudia pričom je dievča veriace, chodí do chrámu aj na sv.spoveď, ale chlapec to nechápe natoľko, že sa z jej viery niekedy aj vysmieva? Bolo by lepšie takýto vzťah ukončiť?

Pokiaľ si ma niekto nevie vážiť s tak normálnym názorom, ako je viera v Boha, ktorá je rešpektovaná na všetkých kontinentoch, rozmýšľal by som o jeho všeobecnej inteligencii. On môže mať svoje výhrady voči viere, ale o tých sa dá diskutovať, nie však vysmievať. Lebo rovnako na vysmiatie by bol aj on so svojím nezadefinovaným pohľadom na život. Tento vzťah by som považoval za neperspektívny nie tak z pohľadu viery, lebo ľudia môžu žiť spolu aj pri rozličnosti názorov /hoci je to vždy rizikom/, ale on pravdepodobne nemá žiaden ucelený názor, lebo ináč by sa nemohol vysmievať z niečoho, čo nepozná, resp. o tom iba “čosi počul”. S človekom takto “múdreho typu” sa ťažko žije pre jeho povrchnosť a často aj pre ničím nepodloženú povýšeneckosť. Nepoznám ho natoľko, aby som vedel posúdiť jeho schopnosť viesť dialóg, ale podľa vašej stručnej informácie by som bol veľmi opatrný, ak si chcem zachovať vieru a pokojné praktizovanie kresťanského života.

+Milan.