Lebo intimitou odovzdávame komusi nielen svoje telo, ale aj svoj cit, vôľu a celé svoje bytie. Hoci si to celkom neuvedomujeme, ale po sexuálnej skúsenosti vnútorne už nie sme slobodní, lebo nielen spomienky, ale aj naše myšlienky a túžby zostávajú pri tom, čo je najsilnejším zjednotením muža a ženy. Preto o manželstve hovorí Písmo sväté, že manželstvo uvádza do bytostnej jednoty: “budú jedným telom” /Gn2,24/.
Ak sa to stane pred manželstvom, potom toto “nie definitívne” zjednotenie v intimite natoľko poznačí oboch, že často strácajú vieru v lásku, zvlášť keď sa neskôr rozídu, čo sa v týchto prípadoch väčšinou stáva. Lebo hriech nikdy nepôsobí zjednocujúco a “plodí ” nový hriech, čo nazývame promiskuitou, alebo striedaním partnerov. A toto je cesta “do pekla” zničenej dôvery a zničenej schopnosti opravdický milovať.
Nie ráz som musel riešiť ťažké zranenia tohoto typu nielen na vojenčine s chlapcami, ktorí sa čosi dozvedeli o svojich dievčatách a pravdaže aj v spovedniciach a osobných rozhovoroch. Ak Boh dáva príkaz: “Nezosmilníš!”, to nie preto, žeby nám niečo závidel, či nedoprial, lež preto, že oveľa lepšie pozná ľudské srdce, ako my sami. Ak sa ľudia toho typu sexuálnej voľnosti ráz dopracujú riadneho manželstva, buď sa v ňom vzájomne vôbec nepoznajú, lebo popri intimite “nemali dosť času” si o sebe čosi podstatné povedať, alebo v samotnom manželstve pokračujú v “naučenej” nevere. A tak nie div, že sa dnes zvyšuje počet rozvodov, ktoré len dosvedčujú, že čosi nie je v poriadku a do budúcnosti sa tento trend môže veľmi vypomstiť celej spoločnosti v mnohých ohľadoch. Ale to by už bola dlhá kapitola o neblahých štatistikách a dopadoch rozvodov a života “vo voľnom štýle”.
Keď však máme v živote Boží poriadok, tak chodenie chlapca a dievčaťa je úžasným časom pre spoznanie toho, ako veľmi sme rozdielni a zároveň, ako veľmi sme si blízki. Blízki nie rodovou rovnosťou, ako si to vysvetľuje “gender ideológia”, ale blízki túžbami, ktoré sa dajú naplniť len láskou v rozdielnosti muža a ženy. Vtedy sa dá aj viac pochopiť to, čo to znamená opravdický sa darovať v manželstve jeden druhému. Lebo tak, ako všetko v prírode, aj prirodzená láska muža a ženy musí dozrieť pre manželstvo, v ktorom intimita už nie je akýmsi “kradnutým rizikom”, ale je plne slobodným odovzdaním sa v láske a úžasnej radosti.
+Milan.