– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –
Kadidelnica sa používa pri kresťanských bohoslužbách, najmä vo východných cirkvách, prakticky odnepamäti. Môžeme v tom vidieť určitú spätosť so starozákonnou bohoslužbou, pri ktorej sa vonné látky používali pomerne často (napr. Ex 30, 1 – 10). Podnetom pre upevnenie rolničiek na retiazky kadidelnice v cirkvách grécko-slovanského obradu bola zaiste skutočnosť, že sa nachádzali na spodnej časti bohoslužobného odevu starozákonného veľkňaza, aby ho ľud počul, keď bude vchádzať do svätyne alebo z nej vychádzať (Ex 28, 33 – 35). V novozákonnom prostredí ich vnímame ako poukaz na svätých apoštolov, ktorých „hlas sa rozlieha po celej zemi“, a to na základe výkladov Ž 18,5 zo strany viacerých cirkevných otcov. To je tiež dôvodom ich zvyčajného počtu, keďže takzvaných veľkých apoštolov bolo práve dvanásť. Občas jedna z rolničiek zámerne neobsahuje srdce, aby nezvonila, a tak symbolizovala Judáša.