Sláva Izusu Christu. Touto cestou by som sa Vám vopred chcela poďakovať za Váš čas a odpoveď, ktorú si pre mňa nájdete. Ide o môjho brata, je starší, má 26 rokov. Mali sme ešte jedného brata, ktorý je už 13 rokov nebohý a ocino nám taktiež zomrel, to som nemala ešte rok. Nebolo to nikdy ľahké a ani nie je, ale z jednej strany ma táto bolesť posilnila… Ale u môjho brata sa to prejavovalo inak, boli s ním problémy už od strednej, keď začal pracovať. Čo zarobil to prepil, hral na automatoch, doma často klamal. Ale ako človek nikdy zlý nebol, pomáhal v záhrade, doma, mal rád deti a podobne. Čo sa alkoholu a automatov týka, tak to prešlo do vážneho štádia, až skončil na odvykačke. Chvíľu bolo dobre, ale akonáhle začal robiť, zarobil peniaze tak sa po nejakej dobe k tomu opäť vrátil. Až skončil aj druhýkrát na odvykačke. S maminou sme vždy stáli pri ňom, dohovárali mu, navštevovali sme ho, podporovali a v podstate odpustili všetky klamstvá, už sa len modlili, aby to už skončilo, aby sme mohli pokojne spávať a vstávať. Druhýkrát, keď bol na odvykačke, tak sa spoznal s jednou ženou, ona bola tiež pacientka, ale na inom oddelení. Mamina to neschvaľovala, pretože bola od neho o viac ako 10 rokov staršia a mala aj dcéru. Veľmi skoro k nej už začal chodiť s taškou a podobne. Ja som vedela, že zákazom tomu aj tak nezabránim, tak som to len prijala a popriala mu nech je šťastný a hlavne nech sa drží, nech nepije a nehrá automaty. Mala som z toho taký pocit, že bol akoby láskou vyhladovaný a čo prišlo, to zobral. Jeho priateľka žila v podnájme z ktorého sa mala odsťahovať a zároveň si kupovala dom, ktorý bolo ešte treba prerobiť, brat bol v zahraničí, tak som navrhla mamine nech na prechodné obdobie kým nepríde brat a kým nevymaľujú nech prídu k nám. Mamina sa s tým už tiež zmierila a prijala veci tak ako sú, že budú spolu. Z prechodného obdobia začalo byť dlhšie obdobie, okolo kúpi domu vraj nastali komplikácie, mala dcéru, ktorá nedodržiavala absolútne poriadok, ani žiaden režim, ja som jej ponúkla moju detskú o ktorú sa vôbec nestarala, papuľovala a bola drzá i k mojej mamine. Mamina sa začala v tom dome cítiť ako hosť, ako keby tam nepatrila. Ona sa väčšinou starala, varila upratovala až nakoniec sa chcela so všetkými porozprávať a nájsť riešenie, ale oni to zle pochopili, odišli a našli si podnájom. A vtedy to začalo, mamine hovorili aby šla preč z domu, nech si nájde podnájom, aby tam mohli oni žiť. Po dedine rozšírili, že brata aj s rodinou mamina vyhodila z domu. Odvtedy sa to len sypalo ako lavína, brat prestal chodiť domov, maminu neoslovuje ani mamina, so mnou sa rozpráva ako s najhorším nepriateľom. Pritom som ho chodila navštevovať a chcela som tie dve veci oddeliť a aj mamina chcela aby sme aspoň my ako súrodenci boli za dobre. Ale ak som mu zavolala, že ako sa má, tak nikdy nemal čas, odpovedal jednoslovne a chladne, čiže to nemalo ani zmysel. Po cca pol roku ich vzťahu ona otehotnela. Ja som to brala ako manipuláciu, keďže mal brat veľmi rád deti a z jej strany mi to prišlo také, že aby si ho udržala pri sebe. Na začiatku, keď sa s nimi ako tak dalo rozprávať som sa pýtala kto budú krstný rodičia, keďže jeho priateľka nemá súrodencov a môj brat má iba mňa, to bola posledná nádej, ktorú som do neho vložila, že snáď zahodí všetko to zlé čo je vo vzduchu a nájdeme si opäť k sebe cestu. Nakoniec zvolili niekoho úplne iného, takmer cudzieho s odôvodnením, že s nimi nekomunikujem. To ma naozaj zranila a bolelo, ale ostala to len prijať. Bratovi kamaráti sa k tomu všetkému tiež vyjadrili, že úplne prišiel o rozum, čo je aj pravda, stratil svoj názor, prestal komunikovať s rodinou, a ak komunikuje, tak naozaj nepekne až to človeka zabolí. Veľmi ma to všetko bolí, čo sa z rodiny týka, tak som mala len jeho a maminu, vnímam, že je na zlých cestách, ale dohovoriť sa mu nedá, uverí a príjme len to, čo mu priateľka povie. Už dlhšie nepracuje, vybrali si pôžičku, zistila som, že má už aj dlhy a takto sa to pomaly rúca ako lavína. Mamina ho z domu vyhlásila, doteraz mal trvalý pobyt tu, kúpili si s priateľkou dom, teda skôr on ho kúpil, tak si mamina povedala že ho vyhlásila, keďže má dlhy, nie že siahnu na mamin dom. A on mi zavolal, kričal po mne, že som mu nezavolala že ho mamina vyhlási, a že sme z neho spravili bezdomovca, pričom kúpili a prerábali dom, tak som nechápala toto obvinenie. A tým, že sa od nás odtrhol, nekomunikovala nechodil domov, tak to mamina spravila aj právom. Cítim sa bezmocná a bolí ma duša, cítim, že aj maminu, veď jedného syna pochovala a ďalší sa za ňu nepriznáva po tom všetkom, čo človek ustál pri ňom. Dohováranie, poprípade nejaká cesta k zmiereniu z jeho strany vôbec nie je, už sa len modlím a dúfam v lepšie, i keď vedome viem, že toto šťastný koniec mať nebude. Prosím o radu, o modlenie, o nejakú nádej. Z celého srdca ďakujem. Pekný deň a požehnanie pre Vás.

Aj láska má mať svoje pravidlá – neodmieta, ale ani nemá účasť na tom, čo je zlé. To, že ste stáli pri svojom bratovi vtedy, keď sa trápil so závislosťou, bolo správne. Keď však začal neusporiadaný život s cudzou ženou, bolo to potrebné vziať “iba” na vedomie, nie však do svojho domu. Lebo v nich ste vzbudili nesprávne sebavedomie, ktoré nakoniec vás postavilo do “offsaidu”, akoby ste boli vy prekážkou ich šťastia. Hriech vždy fakty chápe opačne a vníma to čo je správne,  ako by bolo bezprávím. Preto je nutné byť vždy na strane Božieho zákona, aby sme nakoniec pred inými nezostali ako neprajníci. Teraz sa s týmto nedá ľudský nič robiť, ale ani teraz to nie je beznádejné. Treba len jasne dávať najavo, že máte svoje zásady, ktoré nepodliehajú ich názorom a nárokom. Lebo láska sa neprejavuje rešpektom voči ich výstrelkom a ich neusporiadanému životu, ale “raduje sa z pravdy” /1Kor 13,6/. Pritom je potrebné byť citlivými aj na ich úprimné snahy a modliť sa za nich.

Viem, že všetko to citlivo prežívate, ale niekedy je na mieste zostať v aj pozícii neprávom ukrivdených, aby aj tá druhá strana mala možnosť zamyslieť sa, ak ešte nestratili ľudskosť. Pritom stále s láskou a bez zášti prijímať  to, čo môže poslúžiť k ich náprave,  nie však iba k riešeniu ich problémov, lebo tie môžu byť aj dobrým napomenutím.

+Milan.