Viem, že človek nie rád hovorí o svojich pochybeniach, zvlášť keď ich predtým skrýval. Ale trvalé trápenie je ešte horšie, zvlášť keď perspektíva takého stavu je bezútešná. Preto je dôležité nabrať odvahu a čím prv s tým skoncovať, lebo zlý duch má jedinú radosť a to, keď vidí, ako sa človek trápi. Toto trápenie je zbytočné, nakoľko vieme, že Božie milosrdenstvo je nekonečné a kňaz je tam len pre fyzické vypočutie a rozhrešenie, aby ste mali istotu, že to, čo bolo povedané a rozhrešené, pred Bohom už nejestvuje. Nespovedáte sa anjelom, ktorí sú bezhriešni, ale ľudom, ktorí ako kňazi si toho museli vypočuť už veľa a sami tiež veľakrát zlyhali, preto sa nemôžu čudovať ničomu. Skôr chápu človeka v jeho hriešnosti a tešia sa z možnosti poslúžiť mocou, ktorú zadarmo dostali, aby zadarmo aj dávali /por. Mt 10,8/.
Preto po úprimnej modlitbe a dôslednom spytovaní svedomia, ľútosti i predsavzatí, naberte odvahu úprimne, zreteľne a úplne vyznať sa z hriechov, aby ste potom vykonaním skutku kajúcnosti “pochovali” svoje trápenie a zakúsili kus radosti zo slobody srdca očisteného od hriechov. Ak sa nechcete spovedať doma, tak nájdite si spovedníka v ktoromkoľvek meste, ale netreba odkladať, lebo diabol vie zneužiť ľudský strach, či hanbu proti nám a môže “zabetonovať” našu snahu na vždy, a toto by bolo najväčším nešťastím.
Budem prosiť za vás Matku Božiu, ktorá tak veľmi povzbudzuje k pokániu, aby ste čím prv našli odvahu a dobre sa vyspovedali.
+Milan.