Každá myšlienka, každé slovo, či gesto, ktoré má smerovanie k Bohu sa dá považovať za modlitbu, ale tak ako v iných oblastiach života, tak je to aj s modlitbou, že má mať svoje miesto a spôsob. Ak je človek unavený a nezvládol by modlitbu v úctivom postoji, je vždy lepšie, ak aspoň ležmo pozdvihneme myseľ k Bohu, ako keby sme si na neho vôbec nespomenuli. Ale ak má mať modlitba miesto v každodennom živote, mala by ho mať aj časovo a priestorovo správne zvládnuté, ale vždy sa doporučuje poloha, ktorá nenarušuje pokojný priebeh myšlienok.
To, či je modlitba slovná, alebo rozjímavá – spoločná, alebo súkromná, je tiež dôležité pre sústredenosť modlitby. Každý si ma zvoliť spôsob, ktorý ho napĺňa, alebo tiež striedať tak, ako to vyplýva z možnosti. Dôležité je, aby sme modlitbu nepovažovali za náhodný “doplnok” dňa, ale za pravidelnú potrebu každodenného života, ktorá má vplyv na naše prežívanie života s Bohom.
Treba pamätať, že nie Boh potrebuje našu modlitbu, ale my potrebujeme komunikáciu s Bohom, ktorý nás istotne počuje v každom našom postoji a naplní náš život svojím požehnaním a správnymi rozhodnutiami pre náš šťastný život.
+Milan.