Viem že nie ste manželsky poradca, ale spravila som niečo v manželstve čo veľmi ľutujem a trápi ma to no robila som to preto, že mi niečo chyba v tom našom, ale ľúbim manžela. Teraz, keď mam ísť na svätú spoveď bojím sa, či skôr hanbím. Ale najhoršie je, že neviem na sto percent či to ľutujem, keďže môj muž mi nedáva čo by mal. Poviem to rovno podviedla som ho, ale bozkami nič iné žiadne spojenie nič ako to povedať a vôbec bude mi to odpustene, ak to neľutujem na 100 ale 90%. Pretože neha a objatia mi chýbajú. Ďakujem

Povedané slovami istého románového spracovania – tak aspoň ľutujte, že nedokážete ľutovať. Vo vašich slovách je cítiť, že by ste rada čosi v živote zmenila a  tiež, že sa chcete zbaviť vnútornej záťaže, preto aj váš úmysel dobre sa vyspovedať  je pred Bohom platný. Treba však dosť síl na to, aby ste dokázala riešiť to, čo vám v manželskom súžití chýba, aj keď je dôležité znova a znova sa o to so svojím manželom pokúšať. Lebo vedomie nevery je vždy ťaživé, ale je tiež veľkým rizikom straty vzťahu, ktorý pre celý váš spoločný život bude nutný. Istotne je treba obávať sa aj straty Božieho požehnania a pomoci, ktorú ste privolávali pri sobáši, ak bude vstupovať do vášho života neoľutovaný hriech, z ktorého niet iného východiska. Modlite sa o posilu i pochopenie zo strany manžela a ja chcem tiež pridať svoje úmysly pri sv. liturgiách. To, čo ľudský nezvládame, nemá byť dôvodom pre strach a hanbu, ale skôr výzvou k hľadaniu riešenia, a vždy na začiatku toho stojí pokánie s pokorným priznaním si zlyhania i ľútosť a nové predsavzatia.

+Milan.