Sláva Isusu Christu! Keďže sv. Hildegarda žila pred 900 rokmi, k jej liečiteľským receptom mohli pribudnúť i rôzne podvrhy “receptov ” už ovplyvnených dobou stredoveku či liečiteľov zaoberajúcich sa aj mágiou. To je tvrdenie niektorých dnešných životopiscov sv. Hildegardy.
Kamene či drahokamy sú chemické zlúčeniny, ktoré môžu mať blahodarný účinok na ľudské telo. Veď pijeme minerálne vody, kde sú rôzne sírany, siričitany, zlúčeniny vápnika, či hydrogén uhličitanov, horčíka. Máme aj železité minerálne vody, ktoré majú dobrý účinok na doplnenie železa v krvi alebo výživu kosti a kĺbov. V mnohých kúpeľoch liečia ľudí bahnom. Myslím si, že nejako podobne liečila aj sv. Hildegarda.
No všetkými tými spôsobmi sa nelieči tak, že sa vzýva nejaká energia alebo sily, ktoré by mali byt človeku nápomocné. Iba sa medicínsky využíva liečivý účinok tej ktorej chemickej zlúčeniny na podporu zdravia ľudského tela. Vzývanie nejakých duchov či energií pri týchto procedúrach by už bolo v rozpore s prvým Božím prikázaním.
Mali by sme prikladať obklady na dušu, obklady dobroty, bohatnúť drahokamami dobroty v duši. Tieto poklady sú večné. Sv. Pavol hovorí 2 kor 4,7–“nosíte poklad v hlinených nádobách “Sme hlinené nádoby. No poklad je vnútri -v duši, nie v obale. No my viac ceníme obal než obsah.
Sv. Hildegarda liečila predovšetkým modlitbou i svojou misijnou činnosťou. Uzdravovala svojou modlitbou najprv duše. Hovorila im o nebezpečenstvách hriechu. Prvou podmienkou uzdravenia sa je pokoj v duši, šťastie v duši. Lebo našim nešťastím je hľadanie šťastia poza dušu.